Ako druh sme totiž boli nútení predikovať, ktorá varianta vývoja je najpravdepodobnejšia, a teda čo si zvoliť a na čo sa pripraviť. Práve o budúcnosti bude môj dnešný blog respektíve o budúcnosti nás ako druhu.
Poďme však na začiatok, pretože tak ako je budúcnosť odrazom modernej doby, a teda prítomnosti, tak tá je výsledkom našej minulosti a našich činov v nej.
---
Kapitola 01: Vzostup
Na začiatku bol človek. Ten mal veľa poddruhov, z ktorých len jediný zostal do modernej doby – Homo sapiens sapiens. Na rozdiel od iných druhov v prírode mal človek početné nevýhody. Nemal dlhé pazúre ani ostré zuby. Neboli sme ani príliš obratní, ani príliš rýchli, zatiaľ čo iné druhy tieto a mnohé ďalšie výhody mali. Stačilo teda skutočne veľmi málo a človek by v evolučnom súboji neobstál.
Našťastie aj vďaka ťažkým výzvam náš druh časom nadobudol iné evolučné výhody. Také, ktoré nám nielen umožnili prežiť a konkurovať, ale dokonca aj dominovať. Človek bol schopný robiť veci, ktoré dokázal len málokto, ak vôbec niekto, v prírode. Bol schopný taktizovať a kooperovať vo väčších skupinách, upravovať a využívať veci a prostredie okolo seba a v neposlednom rade šíriť svoje myšlienky naprieč priestorom a časom. Aj toto z nás napokon urobilo za takmer 300 000 rokov našej existencie jeden z najúspešnejších druhov sveta.
---
Kapitola 02: Moderná doba
V roku 1903 uverejnil prestížny časopis New York Times článok, v ktorom stálo približne toto: ľudia by mali opustiť sen o stroji schopnom letu, pretože pri terajšom vývoji to nebude možné tisíce rokov. O presne osem dní neskôr bratia Wrightovci uskutočnili prvý pilotovaný let.
V 40. rokoch minulého storočia prebiehal v jednom malom americkom mestečku prísne tajný program armády Spojených štátov, na ktorý pripadalo obrovské množstvo ľudí a zdrojov. Aj keď na projekte pracovalo takmer celé mesto, nikto nevedel, čo presne robia ostatní. Projekt mal obrovský vplyv na dnešný svet a aj vďaka nemu sa skončila druhá svetová vojna v Pacifiku. Bol to projekt známy ako Manhattan a stál za vznikom prvej atómovej bomby.
V minulosti sa verilo, že človek v hre tak zložitej ako šachy nikdy nebude porazený algoritmom. V roku 1997 sa to však podarilo algoritmu IBM menom Deep Blue.
V roku 2004 armáda Spojených štátov usporiadala súťaž, ktorej cieľom bolo, aby autonómne auto prešlo z bodu A do bodu B po rovnej ceste uprostred púšte. Ani jedno z áut to nielenže nedokázalo, ale dokonca ani najlepšie z nich neušlo viac než niekoľko stoviek metrov.
---
Zhrnutie
V prvej kapitole som riešil, ako naša kreativita, intelekt a schopnosť kooperácie a zdieľania umožnili nášmu druhu nielen v konkurencii s inými druhmi obstáť, ale stať sa dominantným druhom na planéte.
V druhej som spomenul príklady, ktoré dokazujú, ako málo času niekedy stačí na prechod od očakávania aj keď občas na prvý pohľad príliš ambiciózneho k realite.
---
Kapitola 03: Pád
Je evidentné, že technologický pokrok bude pokračovať. AI a robotika budú napredovať a postupne sa dostanú do všetkých aspektov ekonomiky a spoločnosti. Z dôvodu pokroku a inovácií budú dostupnejšie a čoraz lepšie. Postupne a v mnohých oblastiach už dnes sa stanú lepšími a efektívnejšími ako samotní ľudia.
Je preto jasné, že skôr či neskôr sa spoločnosť dostane do bodu, keď sa zamestnávanie ľudí stane zbytočným a príliš neefektívnym. Do tohto stavu sa dostaneme aj vtedy, ak by spoločnosť chcela rast v týchto oblastiach spomaliť. Už dnes čoraz viac firiem začína tieto technológie zavádzať a nezamestnanosť v istých odvetviach rastie. Časom bude rásť v každom jednom odvetví.
Kto bude potrebovať prekladateľa, ak AI bude vedieť všetko ihneď preložiť?
Kto bude potrebovať architekta, keď AI dokáže za cenu a čas jedného návrhu vytvoriť päťdesiat lepších návrhov?
Kto bude zamestnávať kuriérov, keď doručovať budú drony? Taxikárov, keď autá budú autonómne?
Kto zamestná právnika, keď AI bude poznať všetky zákony okamžite a bude sa na ne vedieť aj odvolávať?
Je takmer isté, že ak v správny moment nepríde jasné riešenie, situácia časom vyústi do protestov a masových sociálnych nepokojov.
Riešenia budú najmä dve:
– systém nepodmieneného príjmu,
– systém umelej prezamestnanosti, kde sa zásahom štátu alebo reguláciou vytvoria prebytočné, no platené pracovné miesta.
Spoločnosť môže ísť aj cestou kombinácie oboch možností (najpravdepodobnejší scenár) – garantovaný príjem doplnený dotovanými pracovnými miestami a odmeňovanou sociálnou výpomocou, napríklad prácou v detských domovoch, opatrovateľských centrách či útulkoch. Cieľom bude motivovať ľudí zostať spoločensky prínosní a sociálne aktívni, aby celé generácie neupadli do bezbrehého nihilizmu.
Časom sa však vráti aj práca, najmä vo výrobe, ktorá bude veľmi cenená a to práca ľudská. Tak ako si dnes za vyššiu sumu kúpite hrnček z chránenej dielne, tak v budúcnosti bude záujem o produkty vytvorené priamo ľuďmi.
Technológie, najmä AI, pomôžu vyriešiť veľa spoločenských problémov, no iné najmä psychické a hodnotové – pribudnú. Rast inovácií bude obrovský, pôrodnosť relatívne nízka. Vzniknú nové technológie a objavy v medicíne, genetike, energetike a mnohých ďalších oblastiach života.
Pokrok v genetike a robotike priamo zmení pojem toho, čo znamená byť človekom. Začne sa masovo upravovať genóm človeka, aby mal konkrétne požadované vlastnosti – intelekt, vzhľad či fyzickú silu. Objavia sa aj tzv. „life hacky“: prečo by človek zajtrajška nemohol byť extrémne rýchly alebo schopný zdvíhať ťažké váhy, alebo mať napríklad čuch psa, zrak mačky či dlhovekosť veľryby? Rovnako tak bude mať človek ambíciu prepojiť seba a teda svoje telo s technológiami, napríklad pre prepojenie s inými ľuďmi alebo pre okamžitý prístup k informáciám na webe.
V tejto oblasti bude časom možné takmer všetko a napokon to bude chcieť takmer každý. To bude posledný moment dnešného 300‑tisíc rokov starého druhu človeka Homo sapiens sapiens a vznikne druh nový. Na konci tak človek bude schopný zmeniť nielen svet, ale aj samotnú definíciu toho, čo znamená byť človekom.
