Niekto môj odpor k reklame zrejme nachápe. Vysvetlím. Zrejme malosť nášho trhu, alebo neziskovosť domácich zadávateľov reklamy spôsobuje, že od rána do noci sa na našich kanáloch opakuje veľmi obmedzené množstvo reklám, a keďže reklamu máme “na tanieri“ dva, alebo aj trikrát za hodinu, je bežné že počas dňa sa jedna a tá istá reklama objaví na jednom kanále minimálne šesť krát. Keď má divák smolu a volí televízne kanály tak že tie isté reklamy vysielajú zhodou okolností striedavo na práve sledovaných kanáloch, môže sa z toho po pár týždňoch zblázniť. Autopsychohygiena velí, nepozeraj telku vôbec, veď aj tak v nej väčšinou nič zaujímavé nejde. Súhlasím, ale po čase sa k obrazovke “človek mestský“ opäť vráti a všadeprítomná reklama je opäť tu.
Jeden príklad reklamy za všetky /môj top 1 v “vytáčaní“ reklamou, samozrejme nemenovať – však ju spoznáte aj bez toho/. Je na nemenovaný druh pracieho prášku /ehm, vlastne gélu/, kde syn zašpiní mame obľúbenú blúzku. Reklama je na jednom mieste tak preafektovane nadabovaná, že si neodpustím keď už neprepnem aspoň vypnúť zvuk...bŕŕŕ, až ma pri tom striasa. Ostatné reklamy, či už na pracie prášky, jogurty, hypermarkety, alebo kopec ďalších a ďalších produktov, sú tak isto biedne nadabované /hlavne zbožňujem ten dabingový “akožesmiech“/, alebo sú podradné ako celok, máloktorá reklama má niečo do seba a je pútavá alebo dokonca vtipná.
To je z mojej strany asi tak všetko na túto tému. Ide zima, a my teplomilní a nelyžiari sa musíme pripraviť na to, že počas dlhých zimných večerov si s promiskuitnou slečnou reklamou ešte užijeme do sýtosti.