No, tak čo také súrne, si odo mňa chcel, Vlado“, precedil pomedzi zuby, krátko potom ako zaparkoval svoju stíhačku na Kráľovej holi, tesne vedľa Zeleného stromu. „Nikto ťa nesledoval ?“, s miernou obavou, sa ho namiesto odzdravenia, spýtal ako vždy paranoidný Mečiar. „Sledoval, na stíhačke ?“, pokrútil Jano hlavou, „ iba ak Sulík, ale ten by mal teraz viesť schôdzu, na ktorej som aj ja. A ako si tu prišiel ty, nikde nevidím tú tvoju slávnu korzičku ?“
„ A ty si prečo neprišiel v tanku ?“, kontroval mu Vlado. „ A ty prečo nesedíš v parlamente, jaj zabudol som, že ťa nezvolili“, neodpustil si sarkazmus Slota. „ Veď aj ty si prešiel, len s odretým zadkom, tak veľmi nevyskakuj“, zamračil sa Mečiar, „ale hlavné je, že tie zadky nemáme holé, veď sme si za tie roky služby národu aj zaslúžili, nejakú tú trafiku.“
„ Hovoríš o svojej Elektre, do ktorej sa vchádza len s výbušninou ?“ zasmial sa najväčší Slovák a smädno preglgol. „A to mi ani na privítanie nenaleješ aspoň za pohárik ?“, snažil sa odľahčiť, mierne napätie. „ Ale veď si minule v televízii tvrdil, že za volantom auta nepiješ“, začudoval sa otec vlasti. „ Dnes som však na stíhačke, tak mi rýchlo nalej, lebo mi nebezpečne rýchlo klesá hladina alkoholu v krvi“, nedal sa Jano.
Po prvom poháriku, prišiel druhý, potom tretí a keď bola fľaša prázdna, konečne sa Jano dozvedel, čo od neho bývalý koaličný partner vlastne chcel. Vraj je na tom finančne veľmi zle, Elektra až tak nevynáša, dokonca aj milovanú korzičku musel predať, aby ho energetické závody neodpojili. A ako by to vyzeralo, keby bola Elektra bez elektriny. A keďže čítal o Slotovi, že je strašne bohatý, tak by si rád od neho nejaký ten miliónik požičal. Podobne ako to bolo v minulosti od neznámeho sponzora. A keďže bol šťastný miliardár v povznesenej nálade, napokon súhlasil, ale žiadal maximálnu utajenosť. „Kvôli tým k….. novinárskym.....“, zabľabotal.
„ Počuj Vladko, nejako ma pritlačilo, nemáš tu nejakú terasu, z ktorej by som sa mohol....veď vieš čo, ha ha ha“, zasmial sa Slota a neisto sa vybral k najbližšiemu stromu. „ Počkaj, idem s tebou“, zašomral expremiér a vydal sa za svojim hosťom, ktorý už objímal jeden strom a snažil sa vykonať pôvodný akt. „ Čo žmúriš, ty Maďar a čo robíš v našom slovenskom lese....ideš ho“, počul Mečiar Slotov hlas ako prichádzal k nemu.
Lenže tým Maďarom ako napokon Vlado zistil, keď podišiel bližšie, bol statný a navyše hladný medveď, ktorý nebral absolútne do úvahy Mečiarove zásluhy o rozvoj vlasti, ani Slotovu poslaneckú imunitu a pekne začal oboch naháňať po lese.
A tí dvaja utekali, čo im sily stačili. Každý svojim smerom. Vlado Mečiar najprv na Ukrajinu a potom do Lukašenkovho Bieloruska a Jano Slota do Žiliny. Teda aspoň si to myslel. Pod vplyvom alkoholu si totiž pomýlil smer a netušil, že beží na Budapešť. A navyše...... bez tanku.
