Je to čisté rodinkárstvo. A povedzme si, nie že sme si naň zvykli, tolerujeme ho a považujeme za normálne. My dokonca považujeme za nenormálneho, kto svoju celú rodinu z titulu vplyvnej verejnej funkcie finančne nezabezpečí. Pán premiér Fico sa svojho času vyjadril veľmi správne: „To nemôže byť, že na Slovensku sa takto zabezpečia ženy, matky, otcovia, bratia, sestry, deti aj vnúčatá“. Právna teória zdania by mala platiť aj vo verejných funkciách. Pretože kto ma uveriť, že sa rodinný príslušník politika nedostal k výhodám iba a práve kvôli rodinným väzbám?! Ešte keby to pojal úprimne, podľa toho aj konal a neodsúhlasil vlastné dieťa ako konateľa firmy vo vlastníctve strany, ktorej je predsedom od jej vzniku v roku 1999. Michal Fico je jednoducho syn vplyvného a zazobaného otca. Konateľ Agentúry Smer a vlastník dvoch bytov za takmer milión financovaných bez hypotéky, pravdepodobne z tatkových úspor zarobených „vlastnou hlavou“. S odkazom na odpočutý telefonát, kde Fico hovoril o zarábaní peňazí týmto spôsobom, mysliac zrejme na poskytnutú legislatívnu službu za nemalú finančnú odmenu. Teda v podstate nie hlavou, ale nečestnosťou pokrivenou povahou. Naproti stojí príbeh Šimečkovej matky Marty, konateľky občianskeho združenia Projekt Fórum. Je zrejmé, že sa dopustila nekalých praktík a protiprávneho konania alebo si pred nimi minimálne zakrývala oči. Ale ako na tom participoval jej syn Michal, súčasný predseda PS? Akú výhodu z jej konania získal alebo snáď on zabezpečil duplicitné preplácanie faktúr Fóra, či nebodaj znemožnil jeho kontrolu Finančnou správou? Ako to mohol dokázať ako člen vtedy mimoparlamentnej strany? Samozrejme, Michal Šimečka je v tom bez viny.
Na rozdiel od Michala Fica, ktorý štedré otcove „dary“ mohol odmietnuť a Róberta Fica, ktorý syna týmto spôsobom „obdarúvať“ nemal. To je základný kvalitatívny rozdiel unikajúcí nielen širokej verejnosti, ale aj politickým komentátorom.
