Hoci sa k vlastníctvu našej stavebnej mega firmy priznal oligarcha Juraj Široký až začiatkom roka 2017, ovládal ju prostredníctvom nastrčených schránkových firiem ešte pred jej reštrukturizáciou v rokoch 2012 až 2014. Keďže tá zrejme nebola úspešná, rozhodlo sa vedenie „oživiť“ hospodárenie Váhostavu peniazmi subdodávateľov a živnostníkov z výstavby úsekov diaľnice Dubná Skala – Turany a ešte vždy nedokončeného úseku Hubová – Ivachnová. (odovzdanie mešká horibilných 8 rokov) Nešlo iba nezaplatenie faktúr, ale o možný megapodvod, keďže údajne Váhostav zaplatiť neplánoval od samého začiatku. Samozrejme, k tomuto záveru mohlo dospieť objektívne vyšetrovanie. Dva milióny eúr pre Gašpara a Bödöra malo slúžiť na jeho zmarenie. Kauza Váhostav skončila odsúdením jej bývalého riaditeľa Jána Kata na 2 roky podmienečne za poškodzovanie práv veriteľa. Čítate správne, za celý tento 100 miliónový megapodvod, kedy situácia spôsobila obrovské existenčné problémy, dlhy, hrozby exekúcií a hlboké osobné tragédie či psychický tlak v radoch dodávateľov – 2 ročná podmienka, aj to nie pre Širokého alebo jemu osobne blízkeho človeka. Ako bonus došlo k schváleniu Lex Váhostav v NR SR s jednofarebnou väčšinou Smeru, znamenajúcej že dlhy súkromnej firmy budú splácať všetci občania, daňoví poplatníci. Firma ako taká nedostala žiadnu sankciu, dokonca ani zákaz zúčastňovať sa verejného obstarávania čo i len na krátku dobu a doteraz naďalej veselo získavá verejné stavebné zákazky.
V tomto prípade jednoducho niet jasnejšieho dôkazu Gašparovej, Bödörovej a Ficovej viny ako po skutku nasledujúca a zdokumentovaná realita.
