V určitom zmysle sme ako škrečok v kolese, plní odhodlania, že sa kamsi pohneme, netušiac, že v podstate prešľapujeme na mieste. Slávna esej Koniec dejín od Francisa Fukuyamu akoby nadobúdala nový zmysel. Liberálna demokracia a trhová ekonomika podľa jeho úvahy, po páde Železnej opony, nemala mať alternatívu. Zrejme by nemala, kebyže niet obrovských kultúrnych rozdielov, náboženstiev a ideológii. Vo svetle histórie je nepochopiteľné, že práve Slovensko a Maďarsko kolaborujú s Ruskom vzhľadom na ruskú inváziu do ČSSR v auguste 1968 a krvavé potlačenie maďarského povstania z novembra 1956. Fico má lásku k Rusku vštepenú v srdci ešte zo svojich pionierskych čias a v boji za ropovod Družba položí aj život. Diverzifikácia zdrojov nerastných surovín a nezávislosť od ruských energonosičov? To predsa nie je v záujme veľkého milovaného Ruska, hoci to je prvoradý bezpečnostný a teda životný záujem SR. Problém ale nie je samotný Fico, lež približne polovica národa zdieľajúca jeho iracionálne city a postoje. Láska k východnému bratovi a nostalgia za „nádherným“ socialistickým rajom na Zemi, ktorý k nám ZSSR exportoval v roku 1948 nie je nič iné než nelátková závislosť, paralyzujúca občianskeho ducha spoločnosti. Na rozdiel od Preletu nad kukučím hniezdom, prudkejšie návyková a beznádejné nevyliečiteľná. Geneticky dedičná, devastujúca logické a kritické uvažovanie. Inak by rozhodujúca majorita voličov musela jasne rozoznať zlyhania politikov, samozvaných strojcov nového svetového (ne)poriadku Trumpa, Orbána a Fica. Nezmyselné clá, regulácie, cenové stropy a nepodarené konsolidácie dusiace ekonomiku. Politika bez vízie, bez korektného zmysluplného obsahu s absenciou hľadania najlepšieho riešenia, presvedčujúca masy, že globálne správne riešenia nie sú vhodné pre jednotlivé národné štáty, dokonca im škodí ako napríklad „elektromobilita“ alebo taký „green deal“ . V takom mentálnom nastavení väčšiny spoločnosti je nádej na dlhodobejšiu zmenu po ďalších parlamentných voľbách na nejaké dva, tri volebné cykly alebo nebodaj na poslanie marxistického ducha a populizmu do minulosti a zvrátenie kormidla od útesov k prosperite čisto fantómová.
No a to je vlastne aj odpoveď profesorovi Fukuyamovi o alternatíve k liberálnej demokracii. Je ňou praobyčajná ľudská obmedzenosť a hlúposť.
