Podľa mnohých zrejme iba preto, že bolo tak veľmi dobre až to nešlo morálne vydržať alebo ekonomicky udržať. Napriek faktu, že Sovietsky zväz neexistuje už 34 rokov, kalerábom nasadeným do hláv pospolitého ľudu v časoch socialistického raja na zemi sa darí excelentne. Dokonca sa tradujú z pokolenia na pokolenie ako ľudová slovesnosť. „Dobre už bolo, žiadna nezamestnanosť , právo na prácu, rožky za 20 halierov, mlieko za 2 koruny, benzín za 8“ a z nej plynúci mýtus o lacnej ruskej rope a našom veľkom slovanskom bratovi. Živým dôkazom tejto myšlienkovej úchylky je náš pán predseda vlády, ktorý z lásky k neexistujúcej superveľmoci ohrozuje bezpečnosť a záujmy vlastnej krajiny. Rusko útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a dronmi poškodí časť ropovodu Družba, ktorou k nám prúdi ruská ropa. No a podľa Róberta Fica je za prerušenie dodávok zodpovedná Ukrajina, ktorej v rámci „recipročných“ opatrení mieni zastaviť dodávky núdzovej elektriny. To nie je epizóda z nepodarenej telenovely, ani nová časť filmu Nevera po slovensky. To je realita, ku ktorej najviac pristane prirovnanie o ťažko zdravotne postihnutom jedincovi s amputovanou končatinou (Ukrajina), ktorému nespratný výtržník (predseda vlády SR) vytrháva z ruky barlu. Cynicky a bezcitne. Prezident Ruska pácha genocídu, keď útočí na základné ľudské potreby ukrajinských civilistov a premiér Slovenska mu pri tom sekunduje s iniciatívnou pomocou. Odporne, amorálne, zavrhnutia hodne.
To vážne neexistuje sila, ktorá by zabránila Ficovi v besnej šialenosti prerážať ďalšie a ďalšie dno elementárnej ľudskosti? To si naozaj môže predseda vlády demokratického štátu dovoliť všetko ako despotický kráľ v stredoveku?
