Samozrejme, v situácii keď tu máme hneď 3 opozičné strany (Demokrati, SaS, KDH) preferenčne sa pohybujúce tesne nad 5% hlasov, ktoré garantujú účasť v parlamente je otázka spoločného predvolebného postupu na výsosť legitímna. Ak by sa čo i len jedna z týchto strán do parlamentu nedostala, schopnosť zostavenia vlády terajšej opozície by bola značne znížená, ak nie vôbec matematicky nemožná alebo možná iba s Igorom Matovičom. A to nik nevie, čo je horšie. Iniciatíva predsedu PS v tomto spoločnom postupe s veľkým opozičným blokom takto dáva zmysel, lebo je ochranou pred prepadnutím hlasov zmienených menších strán. S koalíciou zatiaľ súhlasia len Demokrati. KDH a SaS pôsobia skeptickým dojmom – vraj by stratili identitu. A akože spoločnou vládou s percentuálne dominantným PS ju nestratia? Táto jednoduchá úvaha ilustruje ako si KDH a SaS veria, že získajú vo voľbách viac hlasov a ide im v prvom rade o stranícke a osobné ambície, keď si plánujú z mocenského koláča uchmatnúť väčšie sústo. Cítiť, že záujem krajiny je pre nich terciárny. Štyri opozičné strany by si pritom naopak mali spoločne odriekať vlastný koaličný ruženec: „Veríme v spoločnú vládu a spravíme všetko možné aj nemožné, aby bola nielen vytvorená, ale vydržala celé 4-ročné funkčné obdobie s opciou na ďalšie 4 roky“. Aktuálne postoje SaS a KDH dávajú tušiť trieštivosť budúcej hypotetickej vládnej koalície. Zmes liberalizmu, konzervativizmu a progresivizmu môže byť výbušná ako Molotovov koktail, aj za predpokladu obrusovania hrán zo strany PS. Zápalnou šnúrou môže byť trebárs zo strany SaS „rovná daň“ alebo „protiinterupčný zákon“ z dielne KDH, ktoré dokázalo minuloročným spoločným hlasovaním so Smeromhlasom za novelu ústavy, že v presadzovaní vlastnej straníckej ideológie sú schopní spojiť sa aj s diablom. Gröhling a Majerský musia pochopiť, že buď budú vládnuť s PS alebo môžu svoju ideovú politickú agendu pretláčať v opozícii – s nulovým výtlakom, s výnimkou občasnej kresťanistickej kosti, ktorú im hodia práve vládnuci radikálni „konzervatívci“ zo svojho zabrýzganého stola.
O čo sa hrá pochopilo zatiaľ len PS. Otázka je kedy porozumejú v KDH a SaS. Tiež, či by PS nemalo robiť ostrejšiu opozičnú politiku s aktívnou kritikou súčasnej moci, napriek vlastnému charakteru a identite. Aby napríklad mohlo po voľbách nechať KDH hrať sa na vlastnom piesočku v opozícii, ak by to inak nešlo. Lebo identita je identita, ale záujem a dobro krajiny musí byť vždy najviac.
