Stačí si spomenúť na slová Róberta Fica po návšteve Vietnamu o kontinuálnom vládnutí, minimálne 8-ročnom alebo až 12-ročnom. Ba možno 40-ročnom ako vládla KSČ s ústavným ukotvením vedúcej úlohy. Náš premiér, sociálny demokrat, akoby si neuvedomil, že to by už žiadna demokracia nebola. Na strane druhej stoja intelektuáli s tvrdením o nevyhovujúcej vláde väčšiny, lebo čo je toto za ľud, za občania, ktorí si opakovane zvolia za svojich vedúcich predstaviteľov už zmienených Trumpa, Fica a Orbána. Autokratov bez úcty a rešpektu k duchu ústavy, ku pravidlám právneho štátu a kontrolným mechanizmom demokratického zriadenia. Kríza demokracie spočíva najmä v mentálnych dispozíciách väčšiny neschopnej rozpoznať dobro od zla, schopných politikov od neschopných tárajov. Napísané ich jednoduchým jazykom, ovce si zvolia za vodcu barana bľačiaceho im zrozumiteľnou rečou. Výsledkom je potom „tiež“ občianske zmýšľanie typu „idem voliť za prezidenta PP, lebo nechcem, aby tu bola vojna“ alebo „vy idete voliť PS?...veď oni chcú drogy na školách predávať!“. Možno sa ktosi pohoršuje nad paralelou s ovcami a baranmi, ale k čomu inému prirovnať človeka schopného uveriť zjavným sprostostiam a uvažovať podobnou cestou? Zrejme to mal na mysli Winston Churchill, keď o demokracii hovoril ako o vôbec nie dokonalom zriadení, no podľa neho nič lepšie neexistuje. To je ale iba jedna strana mince s názvom demokracia. Za zásadnejšie považujem nefunkčnosť kontrolných mechanizmov, tzv. systému bŕzd a protiváh. Ak by ten fungoval efektívne, tak napríklad Donald Trump by ako iniciátor vzbury a útoku na Kapitol z januára 2021 nemohol druhýkrát kandidovať za prezidenta. Na základe ustanovenia ústavy USA tým stratil spôsobilosť uchádzať sa o najvyššiu funkciu v štáte. Vyslovil to Najvyšší súd štátu Colorado, ktorého rozhodnutie prelomil až Najvyšší súd USA. Ak by fungovala nezávislosť súdnej, výkonnej a zákonodarnej moci na Slovensku, ani Róbert Fico by sa nestal v roku 2023 4-krát predsedom vlády. Z vyšetrovacej väzby by voľby nevyhral. NR SR ho však na väzobné stíhanie nevydala a keby aj, ešte tu bola ďalšia brzda v podobe generálneho prokurátora a paragrafu 363 alebo k aktívnym politikom zmierlivého postoja Najvyššieho súdu SR. A tak tu teraz máme obvinených, ktorý si sami navrhujú a schvaľujú trestný poriadok tak, aby vyhovoval im a predsedu vlády, ktorý flagrantne kolaboruje s cudzou mocou bez strachu zo vznesenia obvinenia za vlastizradu, lebo kde, kto, kedy počul o trestnom stíhaní predsedu vlády vo funkcii??? Bežný občan môže podľahnúť lžiam a propagande, ale inštitúcie chrániace spravodlivosť volebnej súťaže musia rozhodnúť, že hovoriť o sebe ako o prezidentovi mieru a protikandidátovi ako o vojnovom štváčovi bolo takým porušením zákona, že Petrovi Pellegrinimu mandát zaniká, že prekročenie limitu a nejasnosti ohľadne financovania kampane sú tiež dôvody, prečo by mal prezident o funkciu jednoducho prísť, lebo ju nadobudol nezákonným spôsobom. Namiesto toho tu je postoj „šak vyhrali voľby, ľudia ich chcú takých, akých sú“. Čo si my budeme robiť problémy ako sudkyňa Záleská, ktorá si dovolila odsúdiť na dlhoročné väzenie ich človeka, špeciálneho zametača pod koberec, Dušana Kováčika.
Ako môžu občania dôverovať tak dôležitým inštitúciám presadzovania práva a spravodlivosti, keď v dôležitých prípadoch namiesto kontroly výkonnej a zákonodarnej moci, prokuratúra a súdy nekonajú ako by mali alebo s mocnými vo funkciách dokonca kolaborujú?







