Podľa šéfa prokuratúry bolo vyšetrovanie plné závažných pochybení, od chybnej kvalifikácie trestného činu(podhodnotenie závažnosti) až po necitlivý prístup k obeti. V intenciách výsledkov výzvy denníka Sme, ktorá bola odozvou na tragickú udalosť z Hnileckej doliny sa nejedná o ojedinelý postup polície a príslušnej dozorujúcej prokuratúry v obdobných prípadoch. Ozvalo sa množstvo žien s viac, či menej zarážajúcimi skúsenosťami spejúcimi k záveru, že inštitúcie zodpovedné za boj proti domácemu násiliu a jeho prevenciu totálne zlyhávajú. Vrátane súdov, nielen OČTK. S malou troškou nadsázky by sa dalo povedať, že ide skôr o celonárodný štandard vyplývajúci z tradícií, keď sa pred násilím v rodinách privierali obe oči. „Keď ženu biješ akoby si záhradku hnojil“ je perla ľudovej slovesnosti, ktorú si autor zapamätal z detstva. Alebo trápne vtipy typu „Večer prídem domov z krčmy, zbijem ženu s deťmi a pekný deň je za mnou“. Našťastie sú časy, keď sa násilie v rodinách ignorovalo úplne dávno preč. No presvedčenie značnej časti verejnosti, že ide rýdzo o intímnu záležitosť rodiny, ktorú treba brať s rezervou a moc sa do nej nepliesť pretrváva doteraz. „Veď to bola iba jedna facka, veď sa nič až také nestalo, mali by ste myslieť aj na dobro detí“ je stále hlboko zakorenené. Vyzerá to ako súboj viac generačnej tradovanej „múdrosti“ a empatie s hlbokým ponorom do utrpenia žien a detí v rodinách poznačených násilím človeka, ktorý by im mal byť najbližší a v ktorom druhé opísané zúfalo prehráva.
Do budúcnosti, čo sa týka prevencie, je veľmi dobré, že sa príslušní policajti a prokurátori budú za pochybenia v prípade nebohej Zuzany disciplinárne zodpovedať. Ešte prospešnejšie a profylektickejšie by bolo, aby sa zodpovedali aj trestnoprávne.
