Lesk a bieda samoobslužných pokladní

„Ja som už v práci bola“, zaznel úsmevným spôsobom argument spomenutej zákazníčky. Súhlasím. Tiež som si čosi podobné povedal ešte niekedy v minulom kalendárnom roku riešiac v hlave dilemu „ísť či neísť“. Dopadlo to tak, že som počkal na klasickú pokladňu so živou pokladníčkou. „Dnes tam drieť nejdem“, zarezonovalo mi v mysli, pretože pri objemnejšom nákupe s ovocím a zeleninou, či alkoholom bývajú pri samoobslužných pokladniach komplikácie. Kontrola veku, problémy s váhou, identifikáciou tovaru, či s načítaním EAN kódu kupovanej položky. Hlavne pre starších zákazníkov to vôbec nie je tak jednoduché, ako si myslia manažéri v obchodných reťazcoch. Problémom je tiež málo obchodníkov - asistentov alebo dokonca občas vôbec žiadny, ktorý by pri ťažkostiach promptne pomohol. Samozrejme som za samoobslužné pokladne za predpokladu, že ušetria zákazníkom čas a ich obsluha sa inovuje a zjednoduší. A keďže za prácu by mala patriť každému odmena – mala by tam byť poskytnutá zľava, aj keď iba marginálna. Sú aj supermarkety, ktoré majú na istý čas možnosť ísť iba k samooblužnej pokladni. To by sa rozhodne nemalo stávať a zákazník by mal mať stále možnosť výberu.