Človek ako taký, ktorému sa, okrem futbalovej lopty a neustáleho frflania, stal životným osudom počítač, či už v nemenovanej tlačiarni, kde sa tvári ako grafik v DTP štúdiu, či už doma, kde sa tvári, ako mu zrovna napadne. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, US-TOUR 2006, Nezaradené
Hovorí sa, že najlepšie sa učí na vlastných chybách. No a ja som typickým dôkazom toho, že sa to nielen hovorí, ale je to i sakramentská pravda. Čo som sa ja už navyvádzal „priekakov“, s tým rozdielom, že normálny jedinec sa z nich poučí a v budúcnosti si dá pozor. Ale ja? Kdeže... Aj dnes...
Stopoval dnes ráno tesne za Zvolenom. Stál takmer v strede vozovky. Pomenší, strapatý, zarastený chlap v špinavých menčestrákoch a dokrkvanej vetrovke. Dokonca sa zdalo, že sa ledva drží na nohách. Jeho vystretú ruku so vzpriameným palcom akoby ledabolo odfukoval silný ranný vietor. Vlastne, vyzeralo to tak, že si ho ten vietor podmanil celého a jeho telo sa kymácalo pod jeho nadvládou. Autá ho obchádzali veľkým oblúkom a kto mohol, pridal, aby ho mal už z krku. Doteraz neviem, prečo som spomalil a zastal kúsok za ním. Neveriacky pozrel na moje rozsvietené brzdové svetlá a pomaly, nedôverčivo, vykročil smerom ku mne...
Mám jedného skvelého kamaráta. Dobrák od kosti a človek, s ktorým sa nikdy nenudíte. Mať tak dar pera, napísal by som o ňom celú knihu. Bolo by to množstvo skutočných príbehov, ktoré niekedy vyzerajú až neskutočne. Dodnes, keď sedávame na pive a on nám ich, s jeho vlastným humorom, znovu a znovu rozpráva, rušíme krčmovú pohodu okolopijuvších hurónskym smiechom. Škoda, že si z nich tak málo pamätám, ale predsa len vám zopár z nich ponúknem. Samozrejme - tie uverejniteľné, pretože tie najlepšie sa dajú podať len osobne a po desiatej večer :)
Ja neviem... opravte ma, ak sa mýlim. Ale zrejme som celé roky žil v hlbokom omyle, že šport ako taký vznikol preto, aby človek vybúril prebytočnú energiu, udržal svoje telo vo forme a možno si aj tak trochu dokázal, na čo všetko má. No najmä, aby fyzickou aktivitou vykonal niečo pozitívne pre svoje zdravie a neničil zdravie blížnych svojich...
Maroš, ešte dnes mám doma staré platne, ktoré som si kedysi púšťal denne a tešil sa z ich jednoduchých úprimných textov i melodickej hudby. Sprevádzali ma od mojich školských čias vlastne až dodnes, hoci náš gramofón už dávno pochoval čas...
V sobotu som sa vybral do zvolenského exteriéru s mojím fotohltačom zbierať prvé milióny pixelov prebúdzajuvšej sa jari. Pokojne som fotil púpavy, prvosienky a špaky v tráve, keď tu zrazu priletelo toto čudo a drzo si mi sadlo pred fotoobjektív. Lienka sedembodková (teda aspoň dúfam, lebo som jej ich nerátal). Lokalita jej pristátia ma však natoľko prekvapila, že som si to celé musel cvaknúť a vyhlásiť celoštátnu súťaž :)
Odporný hmyz, ktorého poslaním je otravovať život pracujúcemu ľudu. A to nielen v čase, kedy buduje kapitalizmus (ten ľud, nie mucha), ale i vtedy, keď sa snaží odpočívať po dobre vykonanej práci spánkom spravodlivých. Táto pliaga sa totiž počas svojej evolúcie vyprofilovala na beštiu, ktorá ničí človeku denné bdenie i nočné snenie.
Tony Blair pri svojej návšteve Slovenska vyslovil i túto vetu: „Mnohí obdivujeme pokrok, ktorý dosiahlo Slovensko za posledné roky. Obdivujeme silu slovenskej ekonomiky a odhodlanie postarať sa o to, aby bolo Slovensko dobrým partnerom v NATO a v Európe.“Tony je všeobecne uznávaný politik a ja nemienim spochybňovať jeho vyhlásenie. Veď sa opiera o čísla, ktoré neklamú. Avšak, keby otvoril dvere do našej „domácnosti“, zistil by, že zlatá modla stojí na hlinených nohách. Prirovnal by som to k ekonomickému rastu rodiny, ktorá sa nasťahovala do nového bytu. Skvele vyzerajúci otecko s maminkou, ktorí ju reprezentujú, evokujú príkladne fungujúcu domácnosť. Za dobre zavretými dverami však chradnú a hladujú deti, na ktoré z rodinného rozpočtu nezostala ani koruna. Všetci susedia však ochkajú nad novým autom a zatepleným balkónom. Len samotní rodičia však vedia, že ich deti sú pod zámkou v komore, kde od svitu do mrku tvrdo pracujú, aby naplnili reprezentačný fond. Až keď potom deti umrú hladom, dozvie sa celý panelák, ako to vlastne s tými makroekonomickými úspechmi v skutočnosti bolo. Ale to už bude asi neskoro...Takto to vidím ja v sobotu ráno. Môžete i nemusíte so mnou súhlasiť. Pr
Stretávame sa s ňou denne. V televízii, v rádiu, v tlači... Obklopuje nás v každom momente nášho bytia, vkráda sa nám do existencie, prerušuje filmy i zábavné relácie, vydúva novinové schránky, zahlcuje e-maily, útočí z každej strany. Je otravnejšia ako Daňový úrad a blafuje viac ako politici. Mnohí si ňou zarábajú na živobytie a mnohým život, naopak, ničí. Milovaná i nenávidená... Jedným slovom - REKLAMA.
Nie, nerobím si srandu, myslím to vážne. Štátna inštitúcia, ktorá v SPOLUPRÁCI s výpalníckou súkromnou firmou dokázala skĺbiť feudálne praktiky dávnej minulosti s mafiánskym extrémom novoveku, za ktorý by sa nehanbili ani ukrajinskí výpalníci, nemá právo naďalej mútiť vody Slovenského éteru a magoriť národ.
Nemám právo komentovať názory typu - „však to boli vojaci, išli do toho s rizikom nasadenia života...“. Nechápem však ľudí, ktorí toto (a vlastne všetko ostatné) hodnotia slovami - „mňa sa to netýka“. Malo by mi byť jedno, kto ako bude „tráviť“ 24 hodín štátneho smútku, veď nech každý, kto má pocit svojprávnosti, robí, čo uzná za vhodné...
Spomínate si ešte na to handrové čudo, čo nám spríjemňovalo nedeľné rána pri zázračnej bedni? A to nielen nám, vtedy deťom, ale i mnohým dospelým, ktorí, v inak v úžasne „bohatej“ programovej ponuke oboch programov ČST, si so svojimi ratolesťami vychutnávali úprimný humor a úžasnú plejádu rozprávok animačných štúdií východnej Európy. Jednoducho KUKO (pozor, morálna či vizuálna podobnosť s členom nemenovanej slovenskej kapely je čiste náhodná), ktorý „uvádzal“ spolu s Paťou Jariabkovou nedeľnú detskú reláciu „Poďte s nami“, resp. „Od Kuka do Kuka“. Dnes sa mi o ňom snívalo. Tak prečo si naňho nespomenúť?
Myslím, že to bolo koncom roku 1988, kedy som v Banskej Bystrici nadšene kýval prvému trolejbusu. Nepamätám si presne dátum, ale viem, že som sa vtedy, spolu s ostatnými nadšencami, previezol pár zastávok na vtedajšej linke 36, na ktorej, okrem autobusov, začalo skúšobne premávať pár prvých vozidiel s tykadlami na streche. Za ďalších 17 rokov sa trolejbusová doprava rozrástla na 9 liniek, pričom posledný drôt sa pred polrokom natiahol na novej trase k hypermarketu. 31. decembra 2005 prešiel banskobystrickými ulicami posledný trolejbus a elektrická sekcia metropoly stredného Slovenska stala sa minulosťou.
- Pekné ráno prajem, čím Vám môžme poslúžiť? - Dobré ráno, no ja by som mal záujem zapojiť sa do Vianočnej akcie Orange. - Aha, takže sa postavte tu do radu, hneď sa Vám budem venovať.
Dnes ráno ma do práce nezobudil budík, dnes to boli sirény záchrannej služby.
Obrovské masy ľudí v uliciach, na prsiach trikolóry, všadeprítomný štrngot kľúčov, úžasné napätie vo vzduchu, úprimné úsmevy, skrehnuté prsty odhodlane zovreté v päsť, nádej v očiach a srdcia plné očakávania... Taký bol obraz českých a slovenských námestí pred šestnástimi rokmi.
Prehrali sme. V podstate dosť potupne - 5:1. Pre neznalých - ak ovšem vôbec takí sú - išlo o prvé dejstvo barážového dvojzápasu proti Španielsku na štadióne Atletico Madrid. Svojím spôsobom sme týmto výsledkom uhasili postupové nádeje, na ktoré sme si trošku netriezvo trúfali.
Skutočne nikoho nemienim rozptyľovať v stredajšom pracovnom nasadení svojimi rannými postrehmi, ktoré sú totálne banálne v porovnaní s tými, čo momentálne trápia Modrú planétu, takže ak rozbíjate atóm, alebo finišujete s výrobou vakcíny proti vtáčej chrípke, nenechajte sa rušiť mojím hlbokým ranným zamyslením...
Pár záberov z Miami Beach (Florida), v čase, keď sa cezeň prehnala Wilma. Ospravedlňte zníženú kvalitu fotiek, fotilo sa to starým krámom v pochopiteľne sťažených životných podmienkach :)
V čase, kedy Modrú planétu sužujú prírodné katastrofy a našu drahocennú vlasť likviduje vládna kríza a ekonomická deforma, vypuklo v exteriéroch nášho bytia, nič nedbajúc na spomínané negatíva, každoročne navrátivšie sa Babie leto. A tak vybral som sa do prírody Tatranskej s mojím obrázkolovičom v digitálnej forme, i zaznamenal pár miliónov pixelov v zhluku obrázkov detailne poňatých a národu slovenskému, v nádeji chvíľkového rozptýlenia a zabudnutia na nelichotivú realitu dneška, v tucte amatérskych fotografií ponúkol :)
