<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Janka Maťašová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/matasova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Voňavá mama</title>
      <description>Zaplavil ma smútok. Bola to vlna, ktorej som neutiekla. Zatmelo sa a ja som sa bála, niečoho môjho dievčenského, večného, akoby existujúceho od nepamäti a už strašne dlho, vyrasteného spolu so mnou, hocikedy klopkajúceho na dvere.</description>
      <guid isPermaLink="false">b2731114-b8ef-4549-90e2-14930eaef104</guid>
      <pubDate>Thu, 30 Jul 2015 19:20:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/vonava-mama</link>
    </item>
    <item>
      <title>Obyčajný deň, keď vonku prší a padá slza</title>
      <description>Vonku prší a moje dieťatko so všetkými naplnenými potrebami zaspalo. So všetkými tými, o ktorých som vedela, a ktoré som sa snažila naplniť, zaspinkalo samo, zrazu bezo mňa, bez mliečka na uspávanku, iba pri hluku domácich prác,</description>
      <guid isPermaLink="false">922ad3f9-eb0b-432f-af68-2d2c36ab381c</guid>
      <pubDate>Tue, 14 Jul 2015 09:48:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/obycajny-den-ked-vonku-prsi-a-pada-slza</link>
    </item>
    <item>
      <title>I am pregnant</title>
      <description>V tento týždeň som si naplánovala pranie: dve zavinovačky, dve deky, plienky s medvedíkmi, detské oblečenie, už uložené v šuflíčkoch, aby som mala všetko potrebné pripravené, keď ma v hociktorý deň prekvapí niečo neobvyklé a ja budem vedieť, že vidieť našu dcérku budem už naozaj čoskoro.</description>
      <guid isPermaLink="false">67664bda-c437-4844-9033-9bf34fe54336</guid>
      <pubDate>Tue, 10 Mar 2015 13:11:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/i-am-pregnant</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čas modliť sa</title>
      <description>Každé jedno ráno sa mi vlní žalúdok a chcela by som ti to, čo najlepšie opísať, tak ti to opisujem všelijakými popismi, že mi čosi tlačí na všetky vnútornosti a potom mi všetko smrdí, krúti sa mi hlava a keď som si niekedy myslela, že viem čo je to slabosť, rýchla unaviteľnosť, tak toto je iná káva. Lenže duša sa chce hýbať, hovorí mi, aby som sa nezabudla v tomto čase hýbať tak ako viem, tak ako dokážem, aby som nezaľahla, lebo by to pre mňa nebolo dobre.</description>
      <guid isPermaLink="false">ffc5a842-5e8d-4155-bb28-56ed801737b2</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Sep 2014 10:24:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/cas-modlit-sa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ženy môjho života</title>
      <description>Hej, lenže ja už nechcem povedať svoje lenže a otočiť sa Ti zadkom, odohnať Ťa zapleteným vrkočom a nastaviť ruku, že stoj, počkaj, ďalej ma netráp, čo odo mňa chceš. A utiecť hľadať niečo, čo nemôžem nájsť, lebo je to ne-jestvujúce, lebo ja by som z toho chcela mať niečo príliš konkrétne, niečo, čo také konkrétne skrátka ani nie je. To, čo chcem nikdy matériou nebude, tak prečo prosím o to, aby sa z ducha stal kameň, sval, mäso, kvet. Žiadam to, ale veď ani láska nie je čistý koncentrát, treba ju hľadať, treba o ňu bojovať, napríklad rozhodnutím zaprieť samú seba a svoje hľadania.</description>
      <guid isPermaLink="false">a0dc9814-7474-4c44-b8e3-72205d5d124f</guid>
      <pubDate>Sun, 11 May 2014 12:13:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/zeny-mojho-zivota</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krásny deň</title>
      <description>Vonku je krásny deň, nedávno sme sa (z neho) vrátili a povedali sme, že slnko je už celkom letné, že sa podobá tomu, čo v lete človeka vyšťaví a unaví svojou silou, čo odparí vodu a soľ, ale mňa to málokedy prekvapí, lebo vodu mám vždy pre istotu v zásobe. Rozprávam ti o tom, čo chcem povedať len tebe a v rukách mi kvitne seba-záchrana, keď sa pýtam, prečo mám byť trpezlivá, prečo treba tak dlho čakať, prečo nemám takú fľašu vždy po ruke aj vo svojom vnútri, prečo moje vnútro vždy po niečom túži, vždy tak veľmi túži až neviem či je to veľmi. Spoznáš to, odhalíš, identifikuješ, počas chôdze objímeš a povieš: predo mnou môžeš povedať, čo chceš a celkom jasne, lebo ja ťa neodsúdim.</description>
      <guid isPermaLink="false">62beba67-a304-48b5-977f-55d80a695b68</guid>
      <pubDate>Thu, 01 May 2014 17:10:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/krasny-den</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tam, kde netreba veľa rozprávať</title>
      <description>Zaplavená slnkom som cestou domov myslela na jar, s konečne kúpenou veľkou kabelkou v ruke, že práve dnes pred šiestou hodinou večer príde na svet. A aj keď to bude stále jar, nebude rovnaká ako minulá, predminulá, budúca. Bude tohtoročná. Bude nič menej a nič viac ako neopakovateľnou sebou. A práve v tom čase, keď sa bude zjarnievať, keď plač jari nebude počuť, iba ja si ho budem predstavovať, tak práve vtedy nám môj drahý prinesie domov čerstvé koláčiky a nové druhy muffinov od našich.</description>
      <guid isPermaLink="false">e1b3912c-9648-49fe-9d0d-5960583951bd</guid>
      <pubDate>Thu, 20 Mar 2014 13:40:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/tam-kde-netreba-vela-rozpravat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tancujem, tancujem</title>
      <description>Pýtam sa samej seba, akoby som to ani nebola ja, ale niekto iný, ktosi kto oproti mne stojí a ja sa môžem pýtať, môžem sa jej pýtať, čo len chcem. Som konfrontovaná, celkom nenásilne a kúzelne, tak ako to mám rada. Ona tu stojí a myslí na to, že sa teraz na ňu milo zadívali oči. Ako málo jej stačí a ako veľa nestačí. Nič ju nezraní, žiadna otázka sa nebude strkať do medzierok kam nechce aby vošla, kde je dobre malej dierke a v nej životu, škárka iba pre vzduch, iba preň, aby v nej všetok ten život dýchal, aj ten, ktorý by chcela mať inak, ale aj tak ho má rada, vyzerá tak, lebo už to nie je o tom, že sa chce riadne nahnevať a vytrhať všetko, všetko nepekné a zlé,</description>
      <guid isPermaLink="false">c320960a-83d0-4299-a52b-a6fb8ab1b035</guid>
      <pubDate>Fri, 06 Dec 2013 14:20:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/tancujem-tancujem</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hádanka</title>
      <description>V noci, keď dlho nemohla spať jej povedal, že mu o tom môže kedykoľvek povedať. Ak bude chcieť. Ale ona mu povedala, že nechce, že teraz prežíva vo svojej duši niečo, o čom rozpráva iba Jemu jedinému, lebo je to ľahšie, v tej chvíli pre ňu ľahko dosiahnuteľné, lebo Bohu nemusí stavať slová veľké ako dom, rozmýšľať nad metaforou, aby prehĺbila myšlienku, konštruovať realitu, tak, aby bola čo najviac realite podobná a aj tak nakoniec nie je, lebo nakoniec sa z nej na svet nikdy nenarodí celá pravda o nej.</description>
      <guid isPermaLink="false">d0e953d6-2df7-47dd-b130-9e9e7d185dee</guid>
      <pubDate>Mon, 02 Dec 2013 06:02:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/hadanka</link>
    </item>
    <item>
      <title>O jesení sa hovorí, že je smutná</title>
      <description>Za múrmi kože prebieha proces. Chystanie nového. Tam v bruchu sa to deje. Myslím na to ako veľmi som si už zvykla. Miešajú sa hormóny a všetky hodiny a dni majú opodstatnenie. Túžim mať tieto predstavy! Že sa teraz obmývajú steny a všetko špinavé a pozostalé odteká, aby raz začalo biť niečie malé srdiečko. Myslím na to, že niet miesta pre plač. Ibaže ja cítim, že plakať mi treba. Že všetko staré aj nedobré, aj hodné zabudnutia nedokážem nemilovať, odhodiť, zabudnúť, začať nový život. A nie sú v tom len tieto cykly. Moja duša má tiež takéto brucho, ženské, guľaté, plodné, hlboké, nekonečné a plné hviezd. A každá hviezda má význam. Čas krvi, ktorý je aj časom sĺz, redukujúcich sýto červenú farbu na farbu melóna, lebo všetky akékoľvek silné emócie, keď sa zriedia ustanú. Budú krémové, nie ostré a náhlivé. Ešte stále k tomu neviem urobiť ľahký baletný krok. Priskočiť od tela k duši/od duše k telu. Zapadnúť. A stále som iná ako telo a iná ako duša.</description>
      <guid isPermaLink="false">bcc9115b-b5b0-482f-827b-d057510bd982</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Oct 2013 19:08:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/o-jeseni-sa-hovori-ze-je-smutna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dosť miesta</title>
      <description>Pod mojim modrým kabátikom je ešte dosť miesta. Nelepí sa na mňa a možno preto mi je v ňom teplo, teplejšie než by sa zdalo. Chcela som ho voľný, lebo sa mi zapáčila voľnosť. Priala som si nech ma neobťahuje ako keď dve dievčatá v mojej zelenej triede obťahujú vytlačenú prerušovanú čiaru v pracovnom zošite pre predškoláka. Len nech vytvára súlad medzi mnou a vetrom a nech sa spolu s ním okolo mňa zvíja, nafukuje sa, aby som sa mohla vznášať, keď sú nohy priťažké, keď som sama sebe závažím.</description>
      <guid isPermaLink="false">ee5e14fc-15b4-4971-8c11-61ee4a3c32f4</guid>
      <pubDate>Fri, 04 Oct 2013 18:52:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/dost-miesta</link>
    </item>
    <item>
      <title>Půlměsiční medvěd</title>
      <description>Na kuchynskom stole máme obrus s drobnými kytičkami ružových a modrých kvetov zaviazaných mašľou. Ich zelené stonky ich tak krásne dopĺňajú, na nie celkom bielom podklade. Možno na niečo myslím, ale teraz to spí. Nederie sa zo mňa na povrch nič, čo by som chcela a nevedela opísať, čo by som vyťahovala na svetlo sveta a prepálila si tým kožu, lebo keď sa niečo neustále berie do rúk, nestále sa zachraňuje, neustále sa prepiera, hľadí sa na to lupou a najlepšie pod svetlom, skončí to horšie. Skončí to dierou a neviem čím ešte. Ako tie moje deravé diery, ktoré si už túžim vážiť, nie ich prehĺbovať.</description>
      <guid isPermaLink="false">b2e48609-e95b-4d26-97db-4d55f492d488</guid>
      <pubDate>Sat, 24 Aug 2013 06:19:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/p-lm-sicni-medv-d</link>
    </item>
    <item>
      <title>Moja Magdalénka</title>
      <description>Zo stuhy na šatách obkrúcajúcej sa okolo pása vyliezla nitka. Záhadne dlhá, plaziaca sa z vnútra, vykúkajúca a pokrútená ako had. Neurobila dieru. Diery nikde. Ako had, ktorý sa obtiera o pekné veci, o šťavnaté červené plody a napokon na túto vidinu naláka ženu. A zahladí za sebou stopy. Veď nech sa radšej obviňujú ľudia, nech sa aj zožerú z toho, že to bolí a každého nejako. Ako ten had, ktorý ma navádza a ja jem. Ako na miestach, kde keď som, občerstvuje sa mi moja mladá mladosť a ja vykonám to, z čoho sa zdalo, že som už vyrástla.</description>
      <guid isPermaLink="false">5362e2e3-dec0-4eed-8cdf-aa76feeaecfb</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Jul 2013 14:17:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/moja-magdalenka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stalo sa včera</title>
      <description>Tieto dni lieta okolo mňa motýľ. Všade ten istý biely druh. Lieta mi okolo tváre, okolo nohy a ruky a takmer pristane na ramene. Ako vtedy na letnej hore, keď mi pristal na vystavenom prste. Na tej hore som mala boľavé myšlienky, tŕňové, otáčali sa mi okolo hlavy ako Jemu koruna, pichali mi do mozgu a srdce malo kŕče. S mamkou si povieme, že v duši je stále niečo, čo má moc ostávať smutné, prázdne, pusté. Ale okolo toho si v zápätí predstavíme veľa, veľa svetla. A potom ostaneme ticho, odvezieme sa domov a ja si ľahnem pod perinu s horúcim telom. A choroba ma vyslobodí.</description>
      <guid isPermaLink="false">63b0fcb3-b5df-416d-9398-adbd9d3577dd</guid>
      <pubDate>Sun, 07 Jul 2013 10:15:52 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/stalo-sa-vcera</link>
    </item>
    <item>
      <title>Obraz, že som žena vyzerajúca z okna</title>
      <description>Zavčasu rána som otvorila školu a pootvárala okná v herni. Prišli deti. Najprv dvaja bratia (prvák a štvrták), neskôr roztopašník, ktorý sa vždy zabúda pozdraviť a hneď človeka vtiahne do deja a potom jedno z mojich malých dievčat, s knihou o Snehulienke v ruke, s túžbou, aby som jej z tej knihy v dnešné ráno čítala, pozerala si obrázky a hovorila, kým a čím by som chcela byť.</description>
      <guid isPermaLink="false">91dcb141-4d63-4016-a41f-b4d5f4c89a8e</guid>
      <pubDate>Wed, 19 Jun 2013 19:19:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/obraz-ze-som-zena-vyzerajuca-z-okna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mesto</title>
      <description>Nohy nám kráčali ulicami malého mesta a ja som ti povedala: Napíšem! Napíšem, lebo to bude spomienka, ktorú si lepšie uchovám, ak to tak urobím. Na pleciach biely sveter, vo vlasoch biela ruža, kúpená s radostne rozšírenými zrenicami pre jednu chvíľu, keď som ešte myslela, že to bude ono, keď si ňou okrášlim hlavu,</description>
      <guid isPermaLink="false">f306ac67-ff40-4fa4-8fa2-ab53c180629c</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Jun 2013 14:15:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/mesto</link>
    </item>
    <item>
      <title>Šepkalo sa v lese</title>
      <description>Vtedy keď sme chodili lesom, les sa zelenal. Listy na ňom boli ako mláďatá, lebo jar znamená mladosť aj dvestoročného stromu. Strom, ktorý omladne a osvieži sa rok čo rok novým životom. Fotosyntézou. Tak som to učila aj deti a oni sa čudovali, že ako je možné, že strom je tak starý, híkali a chytali sa za hlávky, no ja som si nebola istá, či tomu až tak chápu, veď tak vysoké číslo je pre ich myseľ iba pustou abstrakciou. A ani som si nebola istá čomu chápem ja a čomu stále nechápem.</description>
      <guid isPermaLink="false">7f912a81-68d9-4cb0-9a77-6ff432e7369e</guid>
      <pubDate>Tue, 07 May 2013 15:37:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/sepkalo-sa-v-lese</link>
    </item>
    <item>
      <title>Príbeh spod sukne. Príbeh o duši.</title>
      <description>Pijem si čajíček a pozorujem biele bodky na ružovom pozadí. Ešte je svetlo a zrazu už nie je. Vnímam ich. Potom je už veľká tma, je po Veľkej noci a on už nepadne pod krížom, ale ja áno, ja pod nim padnem hocikedy a hocikde, ale ten oživený muž žiari ako nádej, žiari ako zmysel keď je moja duša odretá, porezaná, neschopná zraziť krv, vytvoriť chrastu a kadečo iné. Vnímam to. Je to chvíľka. Je to prelet ponad hniezdo a potom zase potulka lesom, odlet od prázdnych vajec, z ktorých nevyšlo mláďa. Skáčem a dýcham, sto, dvesto skokov a je to príjemne. Je príjemné skákať, cítiť, že je to ešte dievčenskosť a už ženskosť. Že je to zmes kvetov a hliny. Som hlina a kvet, lebo je tu možnosť voňať a možnosť sadiť do mňa.</description>
      <guid isPermaLink="false">684f7911-a4d7-4d13-a3f8-746ff5311d54</guid>
      <pubDate>Thu, 04 Apr 2013 19:07:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/pribeh-spod-sukne-pribeh-o-dusi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Safely</title>
      <description>Ešte spíš a ja som ti zavrela dvere. Nechala som ťa spať na ružiach a tichým ranným hlasom som povedala: len spinkaj, veď si to po celom týždni zaslúžiš. Stihla som ti starostlivo napraviť perinu, pohladiť ti líčko, dať ti letmý bozk, no neprecitla som z lásky čo k tebe cítim k láske k svojmu životu. Nebolo safely vo mne. A hebkosť ponožiek na nohách bol v dnešné ráno prvý pocit, čo zasiahol vedomie ako šíp. Nebola som záchrancom, ale riskovala som, hazardovala som, prijímala som myšlienky, ich tanec, ich pomätený tanec, tak nejasný, tak šifrovaný až som napokon na to všetko imaginárne napľula a stala som sa skutočnou. Je správne milovať život(y). Som niečo, čo má k tomu tak blízko až má ďaleko. Som v emocionálnom živote v kruhu umiestnená kdesi na konci a začiatku.</description>
      <guid isPermaLink="false">a41c52d2-1001-40d8-82b0-de55528a272f</guid>
      <pubDate>Sat, 23 Feb 2013 06:52:31 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/safely</link>
    </item>
    <item>
      <title>V zime myslieť na kameň a mach</title>
      <description>Za oknom sype sneh. Je čas rozostrieť, aby som naň lepšie videla, aby som sa v túto chvíľu sústredila iba na to, čo je teraz predo mnou: krása bielych chumáčov a snežné mračno, čo brzdí premávku túžby dovidieť za obzory. Dovidieť ďaleko a nezmeškať. Dnes to nie je o ostrom slnku, ale o matnosti, zamatovosti, voči ktorej som relatívne znášanlivejšia.</description>
      <guid isPermaLink="false">5d830b9a-21f7-4b58-852d-34fbf989282d</guid>
      <pubDate>Fri, 22 Feb 2013 11:58:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/v-zime-mysliet-na-kamen-a-mach</link>
    </item>
    <item>
      <title>Záclona</title>
      <description>V práci, tam mi často pozerajú na brucho. Sledujú ho priebežne, či tam niečo/niekto je. Nemyslia to starostlivo, radostne, chcú sa možno vedieť iba zariadiť. Keby niečo. Čo ak teraz v strede roka odídem. Prudký racionalizmus zamestnávateľa. A ja, ach, tak rada by som tam mala to, na čo myslia a s tým v sebe odišla. Odišla odtiaľ preč pre veľa vecí, preč ako do neba, lebo odísť a s očakávaním dieťaťa, vo mne vzbudzuje takýto stav, takúto predstavu. Dieťa. Jasáme nad tým včerajším, tak krásnym, lebo by pre mnohých ani nebolo krásne. A čo to naše? Dieťatko, za ktoré sa modlím(e), ktoré ešte nik na svete nepozná, ako vtedy keď som ani teba nemohla poznať, a predsa som o tebe toľko snívala,</description>
      <guid isPermaLink="false">a31ef9f9-7bf3-4c98-9116-a663a6f0baac</guid>
      <pubDate>Sun, 17 Feb 2013 11:35:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/zaclona</link>
    </item>
    <item>
      <title>My nature is:</title>
      <description>Aj napriek tomu, že ma štípali oči a čelo bolo opäť raz teplejšie než by malo, nešla som sa zababušiť do perín, ale povedala som si, že zájdem vybaviť záležitosti do mesta, aby som to mala z krku, aby som odhodlaná nestratila odhodlanie, lebo veď ktohovie z čoho je moje telo horúčkovito zvýšené tak často ako iné a odhodlania a odvahy tej u mňa vždy niet.</description>
      <guid isPermaLink="false">37005be7-e108-49fa-bd40-1854801ec47c</guid>
      <pubDate>Thu, 24 Jan 2013 17:29:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/my-nature-is</link>
    </item>
    <item>
      <title>O nociach a o dňoch</title>
      <description>Hovorila som vtedy len toľko, že chcem ostať práve na tom mieste, sedieť na kúpeľnej dlažbe škoricovej farby a roniť slzy, nie preto, aby si ma ľutoval, ale preto, aby vyšli a s nimi aj kúsok toho, čo je mojej duši ťažké. Ako keď mamka fúkala do trubice práčky, lebo ju upchala vlna teplého šálu.</description>
      <guid isPermaLink="false">c656455f-5129-4b9b-953e-eab55985d4f2</guid>
      <pubDate>Tue, 01 Jan 2013 13:56:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/o-nociach-a-o-dnoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vôňa dní</title>
      <description>V tieto neďaleké dni, za ktorými sa dá ešte pekne obzrieť a vidieť, čo prinášal život, začula som, že človek sa môže omnoho viac báť ako cítiť bolesť. Lenže ja som si hneď a zaraz pomyslela, či nie aj ten samotný strach je už dosť veľkou bolesťou.</description>
      <guid isPermaLink="false">e98fd993-c101-4499-97b8-9f1c11c74ff4</guid>
      <pubDate>Thu, 20 Dec 2012 10:52:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/vona-dni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nech Boh žehná našim dňom</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">39614e5d-4e0e-4cf1-95af-04db2bf5d09e</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Nov 2012 09:11:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/nech-boh-zehna-nasim-dnom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Olemovať čipkou</title>
      <description>U nás doma teraz vonia upečená brokolica. Zobnem si z nej, lebo aj dnes som na zobkanie myslela, státie s taškou v ruke ma primälo k tomu, že som sa hrala s veľkou túžbou chrumkať všakovaké chrumkavé pochúťky; raz za čas tyčinky dru, orechy, pečené zemiaky zapíjané čajom. Chrumkavosť to je vyschnutie mokra, aj toto bolo v hlave. Bola som hladná bruchom aj srdcom, hladná po sebe, ešte stále hladná. Kedysi sme hovorili o dievčatku s mačacími očami (lebo je zelenooká), s dlhými vejárikmi (mihalnicami), že je to éterická bytosť. Ja som o nej povedala, že mi pripomína rusalku z lesa a jemnosť. Povedali mi: že som taká istá. A vtedy som sa nezamyslela nad nedôverou, ako sa už ani teraz nad tým nezamýšľam.</description>
      <guid isPermaLink="false">1bdd005f-d64e-4138-bad2-e05b06e7c800</guid>
      <pubDate>Thu, 25 Oct 2012 19:17:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/olemovat-cipkou</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vstať spod tieňa borievky</title>
      <description>Sadla som si hore a počúvala, že si len tak sadol do tieňa borievky a zaspal, povedal Bohu, že sa mu už nechce žiť a Boh mu povedal: vstaň, lebo máš pred sebou ešte veľa cesty. A ja som si to prisvojila, ovinula okolo duše ako šál, ako mašlu o krk, ktorú som mala na svetri, lebo ten letný deň nebol celkom letný, lebo ten deň moje vnútro potrebovalo zopár takých mašlí.</description>
      <guid isPermaLink="false">18a2ae1a-d814-4262-9379-b9d0c1e7e033</guid>
      <pubDate>Tue, 14 Aug 2012 07:49:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/vstat-spod-tiena-borievky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sensibilité</title>
      <description>Do malého ošarpaného telefónu ti hovorím o pocite. Pocit to je čosi zvláštne. Ani dobré, ani zlé. Rozmanité korenie existencie. A ja mám rada rozmanitosť. Ľudia radia, že si ho nemusím vždy všímať. Knihy vravia, že pocit v nás spúšťa behaviorálnu reakciu, čo cítim ma teda núti konať istým spôsobom, dáva možnosť výberu, ale čo ak je medzi možnosťami nepomer, čo ak sú pocity silné, divoké, čo ak sú ako hromy a vlny mora. A čo ak človek, čo ich také má je napriek tomu krehký. Krehký a priesvitný ako telo medúzy, čo vyzerá ako tenké igelitové vrecúško naplnené vodou. Jeho číry povrch nemôže nič ukryť. Pri preplnení exploduje. A toto som ja. Nesiem v sebe pocit, ktorý mi protirečí. Antagonizmus v ľudskej koži.</description>
      <guid isPermaLink="false">ce5dc85f-268d-4d4f-9cf6-257b370aa6ec</guid>
      <pubDate>Sat, 11 Aug 2012 07:39:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/sensibilite</link>
    </item>
    <item>
      <title>Predzvesť proroka</title>
      <description>Po byte rozvoniava koláč. Rebarbora-jablko-škorica. Kuchyňu som obriadila a radosť z toho, že som žena ma teraz zaplavuje. Mám radosť zo seba, taká obrovitánská maličkosť: radosť z toho, že som už dlho pokojná, lebo tej radosti nie je vo mne ešte ani zďaleka na rozdávanie.</description>
      <guid isPermaLink="false">06387fc9-ef39-4e45-b1e0-3a3f396b4add</guid>
      <pubDate>Fri, 03 Aug 2012 09:26:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/predzvest-proroka</link>
    </item>
    <item>
      <title>O líške a jej deťoch</title>
      <description>Vonku je pekne, ale mne sa nechce vyliezť zo svojej nory. Som ako líška, mám podobný kožuch, ryšavý chvost, zviazaný do drdola, najradšej do zasnenej strapatosti, celkom prirodzenej bez všeličoho možného. Do telefónu si mi povedal, že si dáme zmrzlinu, že sa trochu prejdeme, že ma počkáš v centre, ale nado mnou je teraz ten mrak ľahký a vzdušný ako para a ťažkopádny ako dlhé hodiny čakania, kým spadne v sparne a horúčave z neba prvá kvapka.</description>
      <guid isPermaLink="false">ea3606f4-9080-4fb0-b2be-dfb3c9afe014</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Jun 2012 16:56:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/o-liske-a-jej-detoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>1.mája, keď sme sa zosobášení vracali</title>
      <description>Utorok 1.máj: pozerám na krajinu a rozmýšľam, čo by som o nej napísala. Ako by som ju nakreslila, keby som vedela kresliť. O akú pozíciu by mi išlo a kam by som do toho obrazu umiestnila dušu.</description>
      <guid isPermaLink="false">37ff7514-091c-471c-a390-6084d1550ca4</guid>
      <pubDate>Tue, 15 May 2012 16:42:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/1-maja-ked-sme-sa-zosobaseni-vracali</link>
    </item>
    <item>
      <title>V jari</title>
      <description>Po príchode domov som si poobzerala knihu, čo som od nich dostala, zaujala ma kapitola o rodičoch a svokrovcoch, o kvalitách dobrých milencov a medových týždňoch. Dala som si sprchu a išla som spať.</description>
      <guid isPermaLink="false">2c038d3c-6ef7-4520-8c18-64932a99bd0b</guid>
      <pubDate>Mon, 09 Apr 2012 14:54:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/v-jari</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ovečka</title>
      <description>V dnešné ráno som sa opäť rozhodla. Išla som do sprchy a povedala Bohu nech mi v tom pomáha. Nech mi pomáha žiť pekný život, pekné dielo, ku ktorému nevyhnutne musím priložiť svoje prsty, lebo bezo mňa to nepôjde. Logickým dôsledkom absencie mojej vôle bude len to, čo tu u mňa už toľkokrát bolo: tma, prázdno a neschopnosť radosti. Pôst pokročil, ale ja som rada, že je ešte stále tu. Vlastný život sa mi naň totiž veľmi podobá.</description>
      <guid isPermaLink="false">6063da78-d17d-49a5-a58b-af9c3d0d6c6e</guid>
      <pubDate>Sun, 18 Mar 2012 07:25:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/ovecka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bludisko</title>
      <description>V teple izby, keď vonku mrzne, sedíme oproti sebe a veľmi sa ľúbime. Hovoríme o tom, čo sme včera zažili. Dni v sebe nesú hocičo a ja v tebe cítim oporu. Cítim ju v dobrom aj v zlom a som za teba vďačná.</description>
      <guid isPermaLink="false">2c236d4a-942e-4009-8c00-d5dd048f46f2</guid>
      <pubDate>Sat, 11 Feb 2012 18:56:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/bludisko</link>
    </item>
    <item>
      <title>O dvoch ľuďoch a myšlienke na dieťatko</title>
      <description>Vykračujem si mestom a v meste ma dvaja ľudia nezávisle od seba pozdravia. Skoro by som si ich nevšimla. Presne ten istý slovosled, presne tie isté slová. Poznám ich veľmi dobre, viem kto sú a čo ma s nimi spája. Každý z nich mi čosi pripomína a každý vo mne vzbudí dojem, zobudí spomienku. Zobudí a zakotúľa presne tu, kde teraz som, v centre Bratislavy a myšlienkami dnu v duši, s ktorou sa mi nedá prestať rozprávať. Je mi tak blízka, že sa jej pýtam, čo tým myslela, čo si myslí o tom ako som to cítila. Bola som zlá? Svedomie moje, bola som zlá? Duša je moja kamarátka. Bývaš v nej. Dar múdrosti by pre ňu mohol znamenať schopnosť vedieť viac rozlišovať dobro od zla/zlo od dobra. Ale nie len toľko. Podarovala by som jej ho ako bomboniéru, len tak, lebo priateľov sa sluší obdaruvávať. Ibaže,</description>
      <guid isPermaLink="false">e3518620-d01d-417a-a857-f0303d31dfd5</guid>
      <pubDate>Thu, 02 Feb 2012 17:29:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/o-dvoch-ludoch-a-myslienke-na-dietatko</link>
    </item>
    <item>
      <title>Posteľ s bielou záclonkou po jej obvode</title>
      <description>Na dnes stačí. Žiadna fuška, len bolesť chrbta, kým som im vypisovala osobné hodnotenia. Písala som krásnym keramickým perom, o tom, čo dosiahli a to pero robilo po papieri šmuhy ako vo filmoch, ktoré mám rada, akoby v ňom bol skutočný atrament a vypísané meno už len preto malo pôvab ornamentu. Nemoderný, nefuturistický šmrnc, pre mňa krásny.</description>
      <guid isPermaLink="false">23a42b94-6564-4feb-a962-34f6a6e3abdf</guid>
      <pubDate>Sun, 29 Jan 2012 18:06:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/postel-s-bielou-zaclonkou-po-jej-obvode</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta autom a veľa hmly</title>
      <description>Niekedy je človeku tak, že si dokáže uvidieť dušu akoby bola iba vecou, položenou na stole. A zdá sa, že vyliezla z domčeka, aby sa ukázala tomu, koho obýva, aby sa človek na ňu pozrel a uvidel, že je v ňom naozaj čosi viac ako kus meraný na kilá telesnej hmoty, bolesti a jej nezmyselnosti pre jeho život.</description>
      <guid isPermaLink="false">96ff7cd6-12b2-471c-a3de-bb59f1d6a424</guid>
      <pubDate>Fri, 06 Jan 2012 06:34:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/cesta-autom-a-vela-hmly</link>
    </item>
    <item>
      <title>Darovať dary</title>
      <description>Veľmi by som chcela tvoriť. Vytvoriť niečo zo svojho života a potom podarovať. Podarovať sa, aby sa zo mňa mohli poradovať. A tak som dnes kúpila granátové jablká a marhule, aby si sa potešil, aby sme mali sviatok, pretože ťa milujem.</description>
      <guid isPermaLink="false">d48cccac-758d-4f76-9366-053145a99578</guid>
      <pubDate>Fri, 16 Dec 2011 15:05:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/darovat-dary</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sklo</title>
      <description>Kedysi dávno a neviem kde presne, vyfúkli predo mnou sklenenú guľu a ukázali mi: pozeraj, takto sa to robí; sklo je transparentný, relatívne pevný materiál, odolný voči opotrebeniu, je však aj veľmi krehké a po páde sa rozbíja na ostré črepy. A s tými črepinami, opatrne! Mohli by riadne dorezať.</description>
      <guid isPermaLink="false">1f32d0bc-e49a-4355-9c8d-dd1eb5ad1266</guid>
      <pubDate>Sat, 10 Dec 2011 09:11:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/sklo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zbohom, Víla</title>
      <description>Stretli sme sa v meste. Išla som s ňou najprv vybrať taniere do ich domácnosti, neskôr sme si zašli obzrieť detské veci. Tešila som sa. Hovorím jej, že ja tak hocikedy chodím po detských obchodíkoch sama a obzerám. Hovorím, že minule som už chcela niečo kúpiť, aby som to mala, až raz budem mamou.</description>
      <guid isPermaLink="false">d9aa822b-f6db-4c30-a6ce-f3ba0627728c</guid>
      <pubDate>Fri, 18 Nov 2011 20:22:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/zbohom-vila</link>
    </item>
    <item>
      <title>Učiteľka</title>
      <description>Dnes som sa pred deťmi zahanbila, lebo som urobila niečo, čo ich učím, že sa nesmie. Chcelo sa mi povedať to, čo často vravia, keď očkami pozerajú hore-dole a hľadajú ako by si zachránili ego, vyhovárajú sa, klamú a niektoré sa rozplačú. Ale celé to chcelo ospravedlnenie a pokoru, chcelo to nie smútiť nad sebou, ale radovať sa, že sa im podobám, že chvála Bohu nie som vôbec dokonalá, že Boh odpúšťa, že Bohu tých dvadsať rokov navyše nepripadá veľa, že mu vlastne vôbec neprídeme tak odlišní ako nám. Hoci tých dvadsať rokov naviac človeka naučí nesprávať sa vždy tak trápne.</description>
      <guid isPermaLink="false">178ec28b-487d-4c67-876d-abc65e9b8d3a</guid>
      <pubDate>Tue, 15 Nov 2011 19:24:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/ucitelka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na úmysel lásky</title>
      <description>Cestou do kopca telefonujem s mamkou, potom ma mamka preruší, že zvoní pevná linka, a že mi ešte zavolá, aby sme dokončili debatu. Je tma, hoci ešte ani zďaleka nie je noc. Je pokročilá jeseň, bude to tým.</description>
      <guid isPermaLink="false">15ed714f-0c1e-424e-b68c-df7c5aeafa36</guid>
      <pubDate>Tue, 08 Nov 2011 19:47:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/na-umysel-lasky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pýtajú sa</title>
      <description>Vošli sme do lesa a išli hľadať hrad, vedeli sme, že nemá byť veľký, že to má byť už len ruina, už len minulosť toho, čo bolo. Minulosť toho, čo bolo, jej zvláštna vôňa a moja záľuba v nej. Keby pri nás boli deti, možno by sa pýtali, či tam žila princezná, možno by o nej chceli veľa vedieť: aká bola, ako vyzerala a či bola dobrá. Ja som to vedieť chcela. Krása a dobro to pre mňa v detstve bola princezná.</description>
      <guid isPermaLink="false">005c1b79-b528-46fe-a131-b079d8c66aab</guid>
      <pubDate>Sun, 02 Oct 2011 17:25:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/pytaju-sa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hora</title>
      <description>V nie našom domove, ale predsa „doma" si umyjem vlasy, po brannom cvičení. Plánovala som zájsť do mesta, len tak, lebo bolo pekne a cestou by som vrátila požičané knihy, tiež preto, že dnes so mnou nebudeš, lebo stanuješ v lese. A túžila som ešte po svätej omši a Božom tele, ale zaspala som na vavrínoch, ja spomalená.</description>
      <guid isPermaLink="false">5b0af990-81e8-4824-8fdb-9b728fd47117</guid>
      <pubDate>Fri, 16 Sep 2011 17:53:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/hora</link>
    </item>
    <item>
      <title>Šťastná</title>
      <description>Ráno ma už čakali pred zoo. Podaktorí ku mne priskočili a objali mi pás, zozadu som počula, že Janka je už tu, utekaj za ňou, poslúchaj ju, poobede prídem. Objímala som ich a sústredila do toho plno, plno citu, lebo moje myšlienky ma boleli,</description>
      <guid isPermaLink="false">8caf14c0-5fae-4d84-96f4-5d6919a8720c</guid>
      <pubDate>Wed, 14 Sep 2011 16:55:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/stastna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Desire</title>
      <description>Čítam si knihu, už do budúcej práce. Veľa na budúcu prácu myslím. Dnes sa mi o nej už aj snívalo. Snívalo sa mi, že mi zverili deti, tie, čo mi mali patriť a ja som ich vzala na veľký trávnatý kopec, nech sa vyšantia. Medzi novými, ktorých tváre som nevedela pomenovať, boli aj tie terajšie. Malý Š. s modrou šiltovkou na hlave, zalezený v tráve a pedagogický zbor preľaknutý, že kde je, lebo o to malé dieťa sa treba neustále báť, kam odbehne a či sa nestratí.</description>
      <guid isPermaLink="false">b8dfde68-eaf1-4b61-af30-25a8cf67fa99</guid>
      <pubDate>Sun, 24 Jul 2011 11:28:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/desire</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dobrú noc, Jarko</title>
      <description>Dobrú noc, Jarko, chcela by som ti napísať o svojom dni.</description>
      <guid isPermaLink="false">9711ff12-ea36-4ef5-8274-ca62e5cad5f5</guid>
      <pubDate>Sat, 23 Jul 2011 19:22:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/dobru-noc-jarko</link>
    </item>
    <item>
      <title>Arytmie</title>
      <description>Snívalo sa mi, že som sedela a povedala, že on ma ľúbi aj napriek všetkému. Že som to hovorila ľuďom, ktorí sa ma čosi príliš vypytovali a potom chceli vedieť viac, viac o tom, napriek čomu všetkému. Zvedavci.</description>
      <guid isPermaLink="false">49c48205-8c7a-4cfa-b4a9-8e21974620e1</guid>
      <pubDate>Mon, 11 Jul 2011 05:40:17 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/arytmie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Línie</title>
      <description>Dojesť jablko pre mňa teraz znamená dať za niečím bodku. Zdravú bodku za dňom. V aute som cítila tlak a plakala som, hľadiac na zeleň, na lúku plnú obilia či nezazriem srnu a jej srnca ešte raz, na tom istom mieste, vo veľkej tráve, kde im nebolo vidieť nohy, ale iba tak pol tela krásnych hnedých očí a orechovej srsti.</description>
      <guid isPermaLink="false">e04f9d95-b82a-4b49-bda2-de5b3f743226</guid>
      <pubDate>Sun, 19 Jun 2011 20:00:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/linie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Neviem byť modrá obloha</title>
      <description>Prechádzam mestom a presne toto som vždy chcela: byť dospelá, ešte mladá, začínajúce leto, ľahkosť látky na sebe, sukňa a šaty; v tom niečom sa nájsť, s tým niečím sa stotožniť ako s menom, ktoré si doživotne nesiem. Ako s menom, ktoré by som si sama ani neviem či vybrala. Vybrala by som si iné. A bola by som výtvorom svojich rúk. Lebo ja mám túto tendenciu, chcieť stále čosi vytvárať, čosi nové, čo sa ani nedá, ani nesmie. A treba sa mi z toho spovedať, že mám tendenciu byť výtvorom, nie dielom.</description>
      <guid isPermaLink="false">946296e6-e481-4340-a4f6-7af4083913b6</guid>
      <pubDate>Mon, 13 Jun 2011 18:41:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matasova/nezaradene/neviem-byt-modra-obloha</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
