Vitajte pri mojom článku. Je to rozhovor s úžasnou dušou ktorá vie svojím úsmevom tešiť deti a rodičov v nemocniciach. Marianka Bódyová je umelkyňa s dušou anjela. Okrem behu, violončela a bábkoherectva sa jej stalo poslaním aj navštevovanie chorých detí v nemocniciach v kostýme zdravotnej klaunky Bodky.
Čo ťa inšpirovalo byť zdravotnou klaunkou?
V minulosti som pôsobila v bábkových divadlách v Košiciach aj v Prešove. V Prešove som spoznala ľudí, ktorí mi rozprávali o tom, že Zdravotný klauni existujú aj na Slovensku. Páčila sa mi táto myšlienka a tak som sa prihlásila na výberový workshop.
Musí mať aj klaun svojho terapeuta alebo špeciálnu psychohygienu?
Mojou psychohygienou je beh, obklopovanie sa ľuďmi ktorých mám rada. Veľkú radosť mi robia aj moji dvaja psíkovia. Tráviť čas v prírode a s tými, ktorých máme radi, je podľa mňa veľká pomoc pre dušu.
S akým najsmutnejším a najveselším momentom si sa stretla počas práce zdravotnej klaunky?
Neviem opísať tie naj momenty. Naj je vždy to, keď viem byť v nemocnici pre tých, čo to potrebujú.
Kto je tvojím vzorom?
Nemám vzor. Inšpiráciou sú mi všetci, ktorí robia niečo ľudské a hlavne z lásky. Každý má aj svoje zlé vlastnosti ale treba mať k sebe navzájom rešpekt a empatiu.
Ako dlho sa venuješ behu a čo ti to prináša?
Nebehám odmala. Prináša mi to psychohygienou. Je to úžasné aj v tom, že som súťažívá a tak sa vďaka pretekom dokážem ponaháňať aj vo vyššom veku. Skrátka ma to baví 😊
Aké preteky si už absolvovala?
Je toho dosť. Od krátkych 5-10km tratí som prešla k polmaratónu a maratónu. Pred dvomi rokmi som sa zamilovala do behania v kopcoch. Odvtedy som skúsila aj horské maratóny a aj ultra.
Prečo sa ti zapáčilo práve violončelo?
Na Základnej škole som začala hrať na husle. V teenegerskom veku sa mi zapáčila kapela Apocalyptica. Vtedy som sa do tohto nástroja zamilovala. Samozrejme na konzervatóriu som našla kopec iných inšpirácií, skladateľov či skladieb pre tento hudobný nástroj.
Je ťažke na ňom hrať?
Je to už dlhší čas čo na ňom nehrám. Pre mňa hranie na violončelo je ľahšie ako hranie na husliach. Samozrejme je za tým veľa hodín cvičenia. To čo človeka baví, musí rozvíjať, venovať tomu energiu. Tú teraz však smerujem inam. No občas si len tak pre radosť zahrám.
Keby si si mala vybrať medzi bábkoherectvom a hudbou, čo si vyberieš?
Našla som medzi nimi veľké prepojenie. Nedokázala by som si vybrať. Asi preto že ako bábkarka vnímam hudbu ako materiál, s ktorým sa dá pracovať rovnako ako s nejakou hmotou priamo na javisku.
Ďakujem Marianke za tento krásny rozhovor. Verím, že vás potešil.
