<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Matej Dolinay</title>
    <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Morfologické odlišnosti úhorov európskych-prečo je to tak?</title>
      <description>Tvar hlavy u úhora európskeho (Anguilla anguilla) nie je v rámci druhu jednotným znakom. Existujú jedince so širokou a mohutnejšiou hlavou a tiež ďalšie s dlhou a pretiahnutou. Morfologická špecializácia na úrovni jedinca(fenotypová plasticita) nebola doteraz dostatočne preskúmaná a tento modelový druh nám poskytne výborný príklad pre jej pochopenie.</description>
      <guid isPermaLink="false">7afd7322-9954-4dd8-ab13-cfc5a571711d</guid>
      <pubDate>Thu, 22 Sep 2011 16:50:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/morfologicke-odlisnosti-uhorov-europskych-preco-je-to-tak</link>
    </item>
    <item>
      <title>Studenokrvnosť je inšpiráciou pre dokonalé hospodárenie s energiou</title>
      <description>Plazy a obojživelníky na rozdiel od cicavcov a vtákov nedokážu udržiavať konštantnú telesnú teplotu a sú preto závislé od podmienok okolitého prostredia. Táto skutočnosť z nich ale robí odborníkov v šetrení energie a vďaka tomu prežijú v situáciách, v ktorých by teplokrvný živočích dávno zahynul. V dnešnej dobe plnej hľadania nových zdrojov energie a metód pre ich využitie by si ľudská spoločnosť mohla od nich vziať mnoho poučného.</description>
      <guid isPermaLink="false">073d302c-86d0-44d9-bbfd-54363760158d</guid>
      <pubDate>Wed, 21 Sep 2011 17:47:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/studenokrvnost-je-inspiraciou-pre-dokonale-hospodarenie-s-energiou</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odpútanie sa od vodného prostredia-Amniota</title>
      <description>Do skupiny Amniota patria plazy, vtáky a cicavce. Tieto triedy kmeňa Chordata nepotrebujú k rozmnožovaniu vodu a vďaka tomu dokázali natrvalo osídliť širokú škálu suchozemských biotopov .Proces trvalého presťahovania sa z vody so sebou nesie aj ďalšie prispôsobenia, na ktoré sa teraz pozrieme.</description>
      <guid isPermaLink="false">420fccb2-796b-4e67-9ddc-56c4226823e9</guid>
      <pubDate>Tue, 20 Sep 2011 14:56:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/odputanie-sa-od-vodneho-prostredia-amniota</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pozrime sa na zúbok hadím zubom</title>
      <description>Zuby sú bezpochyby najobávanejšou zbraňou hadov, predovšetkým tie jedové. Sú napojené na jedové žľazy, ktoré sa vyvinuli ako súčasť tráviacej sústavy. Nie vždy však žľaza vedie ku kanálikom vedúcim do zubov, a teda jej majiteľ nie je svojím jedom nebezpečný. Zložkou hadieho jedu bývajú rôzne látky -enzýmy a hlavne zložky pôsobiace deštrukčne na niektoré tkanivá. Najčastejšie sú neurotoxíny ničiace nervové tkanivo,hemotoxíny rozkladajúce krvné bunky alebo myotoxíny majúce rovnaké účinky na svalovú hmotu.</description>
      <guid isPermaLink="false">d1006ef0-5891-47a6-b028-472c07496102</guid>
      <pubDate>Fri, 16 Sep 2011 10:59:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/pozrime-sa-na-zubok-hadim-zubom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ljuba-mamutie mláďa zamrznuté v čase</title>
      <description>Keď v máji roku 2007 na polostrove Jamal v severozápadnom kúte Sibíri narazil pastier sobov Juri Khudi na zamrznuté mláďa podivného zvieraťa trčiaceho z ľadu, ihneď spoznal, že sa nejedná o nič obvyklého. Práve naopak -objavil doteraz najzachovalejšie telo mamuta v histórii. Bolo na znak vďaky pomenované Ljuba po jeho manželke, čo si tento muž z jedného z najdrsnejších kútov sveta naozaj zaslúžil. Svoj nález nepredal (ako je to na Sibíri s pozostatkami mamutov zvykom), ale upovedomil o ňom ľudí z najbližšieho lokálneho múzea a pomohol pri jeho preprave. Po 40 000 rokoch pod ľadom Ljuba vyšla na povrch, aby pomohla pochopiť vyhynutie mamutov a priniesla nový obzor do vedeckej budúcnosti spojenej s klonovaním.</description>
      <guid isPermaLink="false">bb19014f-5ae7-434f-a486-9be5ac55c86e</guid>
      <pubDate>Tue, 13 Sep 2011 07:16:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/ljuba-mamutie-mlada-zamrznute-v-case</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krokodíly a aligátory spolu komunikujú zložitým systémom signálov</title>
      <description>Mnohí dodnes považujú plazy za primitívne živočíchy riadené výhradne inštinktom. Tí, ktorí ich poznajú dobre a stretli sa s nimi zblízka ale vedia, že to sú inteligentné stvorenia schopné zložito komunikovať a prejavovať sa. Najviac vokálne sú krokodíly a aligátory, ktoré sa vyznačujú bohatým sociálnym životom. Aké pravidlá uznávajú a čím sa od seba líšia v závislosti od prostredia?</description>
      <guid isPermaLink="false">80c9b8dd-f5eb-434a-b46e-33e0d91f1598</guid>
      <pubDate>Mon, 12 Sep 2011 08:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/krokodily-a-aligatory-spolu-komunikuju-zlozitym-systemom-signalov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hyeny dokážu počítať do troch</title>
      <description>Evolúcia veľkého mozgu je často spájaná so životom v komplexných sociálnych skupinách. U hyen škvrnitých (Crocuta crocuta) teraz bola preukázaná schopnosť rozoznať počet podľa zvukov, ktoré počujú. Vďaka tomu vedia, aká veľká je skupina votrelcov v ich teritóriu a akú majú šancu zvíťaziť v boji.</description>
      <guid isPermaLink="false">34d9e186-dcf4-40f7-9894-6a1b21840a69</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Sep 2011 07:47:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/hyeny-dokazu-pocitat-do-troch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kedy sa konečne skončí lov veľrýb?</title>
      <description>V dnešnej dobe technologického rozmachu je takmer neuveriteľné, akým krutým a nehumánnym spôsobom sú zabíjané veľryby .Kvôli komerčnému lovu sa dnes mnohé druhy nachádzajú na pokraji vyhubenia. Rozmnožujú sa pomalým tempom a malá genetická rozmanitosť zmenšujúcich sa populácií sa pre ne stáva obrovskou hrozbou. Spamätáme sa, až keď budú veľryby nenávratne preč?</description>
      <guid isPermaLink="false">62605c94-3199-43ce-b4fb-783d4341bdd1</guid>
      <pubDate>Sat, 10 Sep 2011 17:25:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/kedy-sa-konecne-skonci-lov-velryb</link>
    </item>
    <item>
      <title>Brnenie šupinavcov funguje dokonale už 55 miliónov rokov</title>
      <description>Fosílie nájdené v blízkosti dediny Messel v Nemecku patria k tým najzachovalejším z obdobia treťohôr a štvrtohôr(Kenozoikum). Jedna z nich patrí pravekému šupinavcovi rodu Eomanis, ktorého stavba tela sa v ničom nelíši od dnešných  šupinavcov obývajúcich Afriku a juhovýchodnú Áziu. Dnes poznáme 7 druhov šupinavcov s nápadne podobným spôsobom života a morfologickými znakmi. Detailný pohľad na ne nám poskytne odpoveď na otázku, ako dokázali v nezmenenej podobe prežiť po milióny rokov.</description>
      <guid isPermaLink="false">fff2431f-0dd7-4fec-b246-a2a3cba04e75</guid>
      <pubDate>Fri, 09 Sep 2011 08:30:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/brnenie-supinavcov-funguje-dokonale-uz-55-milionov-rokov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako vníma svet žralok?</title>
      <description>Byť vrcholovým predátorom morí po dobu približne 400 miliónov rokov vyžaduje dokonalú výbavu. Žraloky disponujú hrôzu naháňajúcimi zbraňami (zuby, silné telo, rýchlosť), ale aby dokázali svoju korisť nájsť, potrebujú spoľahlivé a citlivé zmysly. Vnímajú dianie okolo seba spôsobom, ktorý si len ťažko dokážeme predstaviť.</description>
      <guid isPermaLink="false">b3b5a6dc-c8e6-4c05-bc61-caa12a9f4c3c</guid>
      <pubDate>Thu, 08 Sep 2011 13:53:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/ako-vnima-svet-zralok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Príbeh praxe pre ČSOP Vlašim</title>
      <description>Ochrane prírody sa vždy musí venovať veľa energie, času a odhodlania. Pokiaľ ale chýba posledná vec, srdce, výsledky sa aj tak nedostavia. Tu sa  náš príbeh začína. Mnoho ľudí dnes zaujímajú iné priority -kariéra, peniaze, materiálne veci. Na premýšľanie o životnom prostredí, alebo dokonca aktivitách vzťahujúcim sa k ekologickým témam nezostáva čas. V Podblanickom ekocentre na Pláteníkové 264 vo Vlašimi ale nájdete miesto, kde sú práve tieto slová na dennom poriadku. Český zväz ochrancov prírody Vlašim bol založený v roku 1990, oslavuje teda tento rok svoje dvadsiate výročie. O 4 roky neskôr vznikla aj záchranná stanica pre živočíchy, do ktorej sa prostredníctvom môjho rozprávania dostanete. V Českej republike funguje Národná sieť záchranných staníc, ktorá združuje všetky takéto zariadenia do jedného celku. Po celej republike majú teda zranené zvieratá väčšiu šancu na to , že sa im dostane odbornej pomoci a nebudú ponechané napospas mnohým nástrahám, ktoré im v dnešnej dobe človek stavia do cesty.</description>
      <guid isPermaLink="false">16061dc9-7d2f-4963-95c2-ed97bf8eb072</guid>
      <pubDate>Wed, 07 Sep 2011 11:02:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/pribeh-praxe-pre-csop-vlasim</link>
    </item>
    <item>
      <title>Skrytý život mravčiarikov</title>
      <description>Kolóna lúpeživých mravcov sa nekompromisne derie podrastom juhoamerického pralesa. Okolo hlavnej vlny tiel poskakujú malé vtáky niekoľkých druhov a zjavne mravce sledujú. Sú to mravčiariky(Thamnophilidae).</description>
      <guid isPermaLink="false">d00d6203-22c9-4b17-91b0-cd4ec0ce065e</guid>
      <pubDate>Tue, 06 Sep 2011 10:24:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/skryty-zivot-mravciarikov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Soby vnímajú ultrafialové žiarenie</title>
      <description>Človek vníma slnečné lúče s vlnovou dĺžkou 390 až 770 nanometrov, kratšie (ultrafialové) ani dlhšie (infračervené) nie je schopný zachytiť. Teraz už vieme, že jedným z mála cicavcov, ktoré majú uspôsobený zrak inak ako my, je sob polárny (Rangifer tarandus ). Tím z nemocnice Moorfields Eye skúmal vlnové dĺžky svetla vnímané severskými kopytníkmi a zistil, že sú schopné zaregistrovať vlnové dĺžky okolo 330 nanometrov. K čomu toto uspôsobenie vlastne potrebujú?</description>
      <guid isPermaLink="false">b0b0a687-6ec6-4723-bcd1-7a022dfb30db</guid>
      <pubDate>Wed, 31 Aug 2011 18:35:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/soby-vnimaju-ultrafialove-ziarenie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jaštery s jedovými zubami</title>
      <description>Jedové zuby sú u plazov často považované za výsadnú vlastnosť hadov, čo nie je celkom pravda.Vyskytujú sa tiež u niekoľkých druhov jašterov a nejedná sa len o kôrnatce, ktorým sme do nedávnej doby prisudzovali výsadné postavenie, čo sa tejto vlastnosti týka.</description>
      <guid isPermaLink="false">4abc8454-375a-4181-b1f1-ce477242dbd2</guid>
      <pubDate>Mon, 29 Aug 2011 13:50:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/jastery-s-jedovymi-zubami</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nájdený biologický spojenec v boji proti chytridiomykóze</title>
      <description>Chitridomykóza je choroba spôsobená hubou Batrachochytrium dendrobatidis, ktorá v dnešnej dobe ohrozuje jednu tretinu všetkých obojživelníkov na svete.Vedci sa zhodujú, že dôvodov pre pokles početnosti týchto starobylých stavovcov je veľa, ale útočiaci patogén je pre nich hlavnou morovou ranou.Z Oregon State University teraz prišla sľubná správa -sladkovodný zooplanktón sa rád kŕmi zoospórami huby plávajúcimi vo vode.</description>
      <guid isPermaLink="false">881f33ed-7c15-44a5-8878-94534760ab29</guid>
      <pubDate>Sun, 28 Aug 2011 16:33:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/najdeny-biologicky-spojenec-v-boji-proti-chytridiomykoze</link>
    </item>
    <item>
      <title>Príbuzní dobre známeho degu čílskeho majú podivuhodné znaky</title>
      <description>Tympanoctomys barrerae-tak znie latinské pomenovanie degu púštneho, blízkeho príbuzného všeobecne známeho degu čílskeho. Bližší pohľad na neho však odhalí mnohé tajomstvá a prekvapenia. Vyskytuje sa v suchých oblastiach severozápadnej Argentíny (fragmentovaný výskyt) a živí sa tu halofytnými rastlinami (znášajú vysoké zasolenie pôdy) . Hrabe si v krajine sústavu nôr, v ktorých sa ukrýva pred žiarom slnka a nebezpečenstvom.</description>
      <guid isPermaLink="false">0e7af863-5080-4b5e-abc9-76df3d0e53e7</guid>
      <pubDate>Sat, 27 Aug 2011 18:00:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/pribuzni-dobre-znameho-degu-cilskeho-maju-podivuhodne-znaky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Obrovský zobák tukana slúži na termoreguláciu</title>
      <description>Najväčší vtáčí zobák neslúži primárne na trhanie bobulí.Tukan ho používa na odvádzanie prebytočného tepla pomocou siete kapilár pod jeho povrchom.Túto skutočnosť odhalila infračervená kamera,ktorá ho snímala počas nočného odpočinku.Doteraz neznámy rébus týkajúci sa veľkosti tukanieho zobáka je tak zrejme vyriešený.</description>
      <guid isPermaLink="false">ab81e54e-ab5b-45ce-a197-22170f222d23</guid>
      <pubDate>Fri, 26 Aug 2011 19:11:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/obrovsky-zobak-tukana-sluzi-na-termoregulaciu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Anuálne kaprozúbky alebo čarovné zrodenie z ničoho</title>
      <description>Tropická tôňa sa po dlhom období sucha vďaka nástupu výdatných dažďov opäť pomaly plní vodou. Ako hladina stúpa,tvrdá pôda mäkne a zafarbí tekutinu na hnedo.Na prvý pohľad sa zdá,že bude pár dní trvať,kým sa sem miestni obyvatelia zase vrátia.Život ale drieme na dne jazierka a už za pár hodín tu budú plávať malinké juvenilné ryby.Zoznámte sa s kaprozúbkami.</description>
      <guid isPermaLink="false">ab8fadd1-810f-49b5-aa76-79f99259f84a</guid>
      <pubDate>Sat, 20 Aug 2011 17:35:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/anualne-kaprozubky-alebo-carovne-zrodenie-z-nicoho</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nad prežitím nosorožcov visí otáznik</title>
      <description>Len máloktorá skupina spomedzi veľkých živočíchov čelila a doposiaľ čelí tak obrovskému tlaku zo strany človeka ako nosorožce.Pri ohromnom tempe ich vybíjania v minulosti je malým zázrakom,že všetkých 5 druhov na svete ešte aspoň v počte pár jedincov prežíva.Táto skutočnosť sa ale môže behom krátkeho času zmeniť-a nosorožcom už ho veľa neostáva.Pokiaľ nedôjde k výraznému zlepšeniu situácie na čiernom trhu prekypujúcom predovšetkým v Číne,svojim deťom budeme môcť o týchto majestátnych cicavcoch iba rozprávať.</description>
      <guid isPermaLink="false">004d2283-bdb6-4449-a96c-e546213d6d81</guid>
      <pubDate>Sat, 13 Aug 2011 16:13:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/nad-prezitim-nosorozcov-visi-otaznik</link>
    </item>
    <item>
      <title>Šípové žaby-farebné klenoty dažďového pralesa</title>
      <description>Žaby rodu Dendrobates a Phyllobates(šípové žaby)sú svojím spůsobom zvláštne a zároveň čarovné.Nejeden zoológ už nedokázal odolať ich vábeniu a stali sa preňho špeciálnou vášňou.Ja nie som výnimkou.Ich domovinou sú pralesy a vlhké oblasti tiahnúce sa od Kostariky po juh Amazónie.Asi najviac sa do povedomia širokej verejnosti dostali vďaka svojej jedovatosti a zaujímavé je,že pravdepodobný zdroj ich toxínu bol objavený iba nedávno.Aj ich rozmnožovanie stojí za pozornosť a myslím,že článok o nich zaujme aj bežných čitateľov.</description>
      <guid isPermaLink="false">9c841032-7252-4dab-8bf8-90e47b3f40da</guid>
      <pubDate>Sat, 13 Aug 2011 08:25:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/sipove-zaby-farebne-klenoty-dazdoveho-pralesa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aká budúcnosť čaká zoológiu?</title>
      <description>O zoológii si verejnosť často vytvára názor,že je to záľuba fanatikov zbierajúcich či už exponáty,alebo fakty,fotografie a zážitky.Na otázky typu:,,Načo vstávaš o piatej kôli nejakým vtákom?"som si už zvykol,ale neustále ma nútia premýšľať nad tým,z čoho pramenia.Láska k zoológii predsa rovnako ako všetky ostatné znamená veľkú vášeň a celoživotnú vernosť.Dokiaľ bude čo milovať,nadšenci a milovníci živočíchov tu stále budú a verím,že pohľad na nich sa postupom času začne meniť.</description>
      <guid isPermaLink="false">508c8146-c550-484d-9a7d-46310cd0f5f7</guid>
      <pubDate>Thu, 04 Aug 2011 17:34:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matejdolinay/veda-a-technika/aka-buducnost-caka-zoologiu</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
