Mimoriadna udalosť z nedeľného večera po mesiaci opäť rozvírila diskusiu o stave slovenských železníc – ich úrovni, zabezpečení a systémových nedostatkoch. Kým po prvej nehode pod Soroškou rezonovali predovšetkým nepresné vyjadrenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, po včerajšej nehode sa do diskusie zapojil aj samotný premiér Róbert Fico – spôsobom, ktorý okamžite vzbudil pozornosť verejnosti.
Po pondelkovom mimoriadnom rokovaní vlády SR premiér informoval, že minister dopravy Jozef Ráž ml. ponúkol svoju demisiu, ktorú Fico odmietol. Namiesto toho avizoval „okamžité skončenie“ vedenia Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Podľa jeho slov majú vo funkciách skončiť generálny riaditeľ Peter Helexa a členovia predstavenstva Karol Henzély a Martin Bahurinský.
Obetní baránkovia namiesto systémovej zmeny
Aj keď výkony aktuálneho vedenia ZSSK nemožno označiť ako kvalitné či koncepčné, ich náhle odvolanie pôsobí skôr ako snaha premiéra nájsť rýchleho vinníka než ako reálne riešenie dlhodobo neriešených problémov. Stav slovenských železníc je výsledkom rokov zanedbávania a absencie strategickej vízie – a to nielen pod vládami súčasného premiéra, ale aj ich politických oponentov.
Počas dlhoročných vlád strany Smer sa nepodarilo predstaviť ucelenú koncepciu rozvoja železničnej dopravy. Milióny eur – prevažne z európskych fondov – smerovali mnohokrát do projektov, ktorých efektivita je minimálne diskutabilná. Príkladom je elektrifikácia trate Košice – Moldava nad Bodvou či trojnásobný nákup nekvalitných dieslových jednotiek radu 861 z produkcie ŽOS Vrútky.
Rovnaké chyby, iné mená
Ani trojročné obdobie vlády Igora Matoviča, počas ktorého rezort dopravy viedla strana Sme rodina, neprinieslo zásadný obrat. Minister Andrej Doležal síce pôsobil odborne a apoliticky, no častokrát bez politickej podpory a rozpočtových možností. Investičný dlh železníc sa ďalej prehlboval, výdavky na železnicu sa naďalej škrtali a zabezpečovacie systémy zostali na okraji záujmu. Áno, bol tu covid, ten však nesmie byť výhovorka na všetko.
Kuriózne tak pôsobí dnešná kritika Igora Matoviča smerom k Ficovi – obviňujúca ho z nákupu jednotiek Dunihlav bez zabezpečovača ETCS – keďže v roku 2021 podpísala ZSSK počas vlády práve Igora Matoviča zmluvu na nové jednotky Panter od konzorcia Škoda Group – ŽOS Trnava, rovnako bez ETCS. Tieto jednotky mali slúžiť východnému Slovensku, no pre technické obmedzenia jazdia inde. A ak Matovič vyčíta Ficovi Mórica (vlastníka ŽOS Vrútky pozn. autora), my môžme Matovičovi rovnako vyčítať Vladimíra Poóra (vlastníka ŽOS Trnava pozn. autora). V čom sú títo dvaja páni odlišní?
Slovenské železnice potrebujú stratégiu, nie výmeny
Odvolanie nemohúcneho vedenia ZSSK síce môže pôsobiť ako rázny krok, no nerieši podstatu problému. Slovenské železnice potrebujú jasnú víziu, koncepčný plán modernizácie a stabilné financovanie. A to vo všetkých troch štátnych firmách. Iba tak sa dá dosiahnuť, aby bola železničná doprava bezpečná, rýchla a konkurencieschopná – nie len téma politických tlačových konferencií.
