„Až keď budete mať toľko rokov čo ja, môžeme sa o tom baviť!“ – s takouto poznámkou sa pravdepodobne stretol každý, kto sa ako mladý pokúsil diskutovať so starším oponentom. Akoby vek automaticky zaručoval informačnú prevahu. No v niektorých oblastiach sa skôr starší môžu učiť od mladších. Nečudo, že to platí najmä v oblasti digitálnych technológií. Tie totiž prenikli, okrem iného, aj do sveta investícií, čím používateľom otvorili nové príležitosti, ale aj riziká pri zhodnocovaní úspor.
Fenomén finančnej gramotnosti sa v našej spoločnosti objavil s návratom kapitalizmu a dlho si zachovával paternalistický charakter – rodičia učia deti, učitelia žiakov a študentov, ako narábať s peniazmi.
Nie je úplne jasné, do akej miery finančná gramotnosť, ktorej výučba sa už dostala na české základné a stredné školy, prináša ovocie. Práve u mladej generácie sa však schopnosť rozumieť svojim financiám zlepšila najviac. Vyplýva to z tohtoročného prieskumu Českej bankovej asociácie, ktorá zostavuje Index finančnej gramotnosti. Celková hodnota indexu sa medziročne zlepšila len o jediný bod, no vo vekovej skupine 18 až 34 rokov sa zvýšila až o päť bodov.
Lenže v oblasti investovania sa Česi vraj stále trochu strácajú. Agentúra IPSOS zisťovala, ako sa domáce domácnosti starajú o svoje dlhodobé úspory. Viac ako tri štvrtiny opýtaných si myslia, že ich finančné znalosti sú dostatočné. V porovnaní s minulým rokom však ide o mierny pokles o dva percentuálne body.
Ešte zaujímavejšie zistenia priniesla Asociácia pre kapitálový trh Českej republiky (AKAT), ktorá si nechala vypracovať Prieskum investičného správania Čechov 2025. Z neho okrem iného vyplynulo, ako sa k investovaniu stavajú jednotlivé vekové skupiny.
Prekvapivo, iba 23 percent opýtaných vo vekovej skupine 18 až 24 rokov uviedlo, že zatiaľ nikdy neinvestovali a ani sa nechystajú začať. Podobne veľká skupina respondentov (22 %) sa nachádza na opačnom konci vekového spektra (55 a viac rokov) – tí uviedli, že o investovaní uvažujú, no zatiaľ nemajú skúsenosti. A 23 percent z rovnakej skupiny (teda 55 rokov a viac) uviedlo, že investujú pravidelne alebo už raz investovali.
To znamená, že existuje len malá skupina mladých, ktorí neinvestujú, a naopak rovnako malá skupina najstarších, ktorí investujú. V najmladšej vekovej skupine totiž 41 percent uviedlo, že o investovaní uvažuje, a viac než tretina (34 %) investuje pravidelne alebo má jednorazovú investíciu. Z toho vyplýva, že mladí pristupujú k investovaniu oveľa aktívnejšie než zástupcovia najstaršej vekovej skupiny.
Prieskum ďalej ukázal, že mladí najčastejšie investujú sami – až v 31 percentách prípadov, zatiaľ čo medzi najstaršími sa na vlastné schopnosti spolieha len každý dvadsiaty. Mladí navyše využívajú najmä mobilné, často zahraničné aplikácie. Najstaršia veková skupina naopak najčastejšie investuje prostredníctvom finančného poradcu (37 % opýtaných), pričom najmladší sa na odborníkov obracajú len v desiatich percentách prípadov.
Znamená to, že by si mladí a starší mali vo výučbe investičnej gramotnosti vymeniť úlohy? Také zjednodušenie, samozrejme, nedáva zmysel. Vzdelávať by sa mali všetci. Vrátane profesionálov. Už len preto, že technológie menia svet financií doslova pred očami. A práve v tom je pointa. Zatiaľ čo s mládežou sa aktívne pracuje nielen v školách, seniori zostávajú napospas trhom, čo často vedie k ich zlyhaniam alebo pasivite. A ani jedno nie je dobré – ani vo vyššom veku.
