Pred takmer 15 rokmi som písal blog s veľmi podobným názvom. Bolo to krátko po tom čo premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o eurovale, a Sulík s Matovičom prvýkrát položili pro-demokratickú vládu. Za posledných 20 rokov sa Sulíkovi s Matovičom podarilo položiť vládu hneď dvakrát. Vrátili tak osud krajiny do rúk Róberta Fica, a aj vďaka nim bol SMER pri moci viac ako 15 rokov. Sulík je už politickou minulosťou, a Matoviča toto odprevádzanie z politiky ešte len čaká. Zjavne musí časť jeho voličov pochopiť, že nestačí o boji proti korupcii len kričať, ale reálne robiť dôležité rozhodnutia v správnom čase, napr. pri voľbe generálneho prokurátora v roku 2020.
V roku 2012 mal SMER vo volebných prieskumoch 37-40%, no tieto percentá samozrejme počítali s účasťou 43-52%. Ani vtedy, ani inokedy nemal SMER viac ako 1.2 milióna voličov zo všetkých 4.4 milióna oprávnených voličov. Zvyčajne získali 700-900 tisíc hlasov vo voľbách.
Často počujete ľudí na Slovensku hovoriť o tom aký sme národ na základe výsledkov volieb, ale v skutočnosti väčšina Slovenska nevolí Fica, a nevolilo ani túto koalíciu. Tá získala 1.29 milióna hlasov v roku 2023. To je 29.3% všetkých oprávnených voličov na Slovensku. Ak by som aj pripočítal hlasy Republiky a zopár ďalších podobných strán, tak sa dostanem na 38-40% všetkých oprávnených voličov.
Aj preto som sa v inom blogu venoval tomu, čo o nás hovoria prieskumy verejnej mienky - čo si myslíme, preferujeme a komu dôverujeme. Ak by som sa sústredil len na odpovede s viac ako 75%, boli by to tieto:
“78% Slovákov sa v prieskumoch považuje za priemerných. 80% ľudí na Slovensku vie, že musíme zmeniť správanie kvôli ekológii. Viac ako 85% ľudí schvaľuje interupcie v prípade ohrozenia plodu, ženy alebo po znásilnení.
Takmer tri štvrtiny ľudí doveruje médiám (Slovenský rozhlas získal 75% dôveryhodnosť). Slovenská akadémia vied (SAV) sa dlhodobo drží nad 70% v dôveryhodnosti.
Až 75 % zamestnancov pracuje v malých a stredných podnikoch.”
A ešte predtým som písal o tom ako Zuzana Čaputová predstavuje akýsi lakmusový papierik slovenskej spoločnosti:
“Zuzana Čaputová reprezentuje hodnotový systém otvorenej spoločnosti založenej na slobode, demokracii, vláde zákona, právnom štáte, spolupatričnosti a ľudskej dôstojnosti. Tým, že je volená v priamej voľbe je dobrým zjednodušeným „lákmusovým papierikom“ stavu politickej spoločnosti. Aká časť populácie teda inklinuje k tomuto systému hodnôt?”
V prezidentských voľbách získala 58.4% zúčastnených voličov v druhom kole. Prieskum z roku 2023 ju dokonca pasoval za víťaza v prípadných prezidentských voľbách - porazila by Petra Pellegriniho.
Nie sme národ bez hodnotového ukotvenia, či chrbtovej kosti. A už vôbec nie sme krajina, kde by väčšinu hlasov získal mizogýn. Len sa o tom málo rozprávame.
Problémy slovenskej politiky
V jednej knihe o Štefánikovi sa píše o tom ako sa mu Vavro Šrobár sťažuje na slovenských voličov v Rakúsko-Uhorsku. Keď už im vybojovali právo voliť, oni voliči sa rozhodli dať hlas Maďarom a nie Slovákom. Za pálenku a bôčik. Keď voličov konfrontovali, tí im vysvetlili, že už im v minulosti kadekto nasľuboval kadečo, a nič z toho nebolo. Takže aktuálne sa držia hesla „tu a teraz“ - radšej si vezmú tú pálenku a bôčik a budú voliť ako panstvo rozkázalo.
Sociológ Michal Vašečka nedávno zopakoval, že o niekoľko desiatok rokov bude existovať strana podobná SMERu alebo HZDS – nevieme ako sa bude volať, ani kto bude jej líder, ale vieme že získa 30% voličov. Bude ju viesť niekto podobný Mečiarovi alebo Ficovi. Vašečka vychádza z dlhodobých sociologických prieskumov, ktoré zmapovali dlhodobé politické trendy ešte z čias HSĽS.
Naši rodičia a starí rodičia nevedeli ako sa majú rozhodovať v demokracii, lebo dlhé desaťročia vyrastali v totalite. Nebolo tu prirodzené odovzdávanie skúsenosti a návykov medzi generáciami, tak ako je tomu v civilizovaných krajinách. Ba naopak, bolo tu systematické vymývanie mozgov počas totality cez ideovo-politické vzdelávanie v podnikoch, odboroch, spolkoch, atď. My sa teda civilizovanosti stale len učíme. Predpokladom fungujúcej demokracie je informovaný a vzdelaný občan.
Potrebujeme sa teda naučiť aj ako voliť – ako sa rozhodovať o našich zástupcoch. Ale aj o tom, že voľbami to nekončí – že v demokracii musíme strany a hnutia podporovať. Či už slovne, svojou vlastnou aktivitou alebo aj finančne. Lebo vo voľbách to bez peňazí proste nejde. Môžte mať aj najlepší program, a najlepších ľudí; ale ak nemáte peniaze na ich propagáciu, na reklamu, kampaň, tak jednoducho neuspejete. Na komunálnej úrovni sa nám to už celkom darí nielen chápať, ale podľa toho aj konať.
No parlamentné voľby na Slovensku sú ťažkou voľbou – nevolíte konkrétnych ľudí, na ktorých delegujete rozhodovanie vo vopred daných témach s vopred prekonzultovanými a dátovo podloženými návrhmi. Dávate bianko zmenku skupine ľudí, v ktorej o niektorých niečo viete, a niektorých máte „preverených časom“, ale ani to vám vlastne nedáva takmer nijakú informáciu o tom, ako sa oni rozhodnú pri témach, o ktorých sa doposiaľ nehovorilo. Zároveň sa očakáva, že budete schopní vyhodnotiť, ktorá strana/hnutie vie ponúknuť najlepší balíček vízia-plán-realizačny tím v širokej spleti tém. A v neposlednom rade to bude vždy koalícia niekoľkých strán (SMER vládol výnimočne sám v období 2012-2016), takže na konci dňa budeme musieť všetci akceptovať nejaké kompromisy. Naučíme sa to? Budeme schopní prijímať kompromisy? Na tom sa totiž ešte dlho budú lámať dejiny Slovenska.
Nedávno to Milan Kňažko na diskusii v Brezne zadefinoval velice presne:
“Nevolíme menšie zlo. Volíme niekoho, kto bude lepšie spravovať krajinu ako ten pred ním.”
Už čoskoro sa dozvieme koľko ľudí si myslí, že SMER, HLAS a SNS by mali byť nahradení zostavou PS, SaS, KDH a Demokrati. Zatiaľ je to viac ako 40% zúčastnených voličov, čo je viac ako spomínaných 27-32% pre SMER, HLAS a SNS.
