Prvýkrát mi to udrelo do očí, keď som si čítal o obnove Československa po druhej svetovej vojne. Priemysel na Slovensku tvoril v roku 1948 iba 13.45% československej výroby. A to už bol značný nárast oproti roku 1918 s 8.5%. Do roku 1989 poskočil na 30%. V tomto bode je dôležité uvedomiť si, že obyvateľstvo Slovenska v tom čase už tvorilo 34% celkového obyvateľstva ČSSR. Takže pomerovo to celkom sedí. V Čechách sa vtedy vyprodukovalo o 20% viac na obyvateľa ako na Slovensku (pozn.: národný dôchodok na obyvateľa).
Zároveň treba uviesť na pravú mieru to, že už pred druhou svetovou vojnou vznikajú na Slovensku veľké podniky - textilné závody v Žiline, Čadci a Trenčíne, bavlnárske závody v Ružomberku, či cementárne v Lietavskej Lúčke a v Ladcoch. Založené sú oceliarne v Krompachoch, Podbrezovej a Prakovciach. V Bratislave, vďaka jej výhodnej polohe, vznikajú elektrotechnické závody Siemens, rafinéria Apollo a iné. Prichádzajú investície do cukrovarov, liehovarov do výroby škrobu, piva a sladu. Toto všetko vzniklo ešte pred socíkom.
Ako písali Aktuality: “V čase pred vojnou stálo Slovenské hospodárstvo najmä na veľkých podnikoch ako napríklad Dynamit, rafinéria Apollo, čokoládovňa Stollwerck, Mautnerove textilné závody, celulózky a papierne v Ružomberku, Žiline, Martine, Harmanci či cukrovary v Trnave, Trenčianskej Teplej, Šuranoch a Trebišove. Súčasťou protikrízových opatrení boli aj veľké infraštruktúrne projekty s cieľom zvýšiť zamestnanosť. Tieto na Slovensku urýchlili výstavbu železníc, ciest, ako aj elektrifikáciu a rozvoj telekomunikácií. Vznikli železničné dielne vo Vrútkach. Ďalším impulzom budovania infraštruktúry a priemyslu bolo zvyšovanie vojnového napätia. Štát totiž inicioval výstavbu zbrojárskeho priemyslu. V Československu sa v tom čase vyrábali autá, motory pre lode, malé lietadlá, topánky, alkohol a hlavne zbrane. Prakticky všetok tovar mal vysoký exportný potenciál a bol oceňovaný po celom svete.”
Situácia po II. svetovej vojne
Počet živnostenských závodov bol viac ako 68 tisíc a pracovalo v ňom zhruba 150 tisíc zamestnancov. Z celkového počtu zamestnancov na Slovensku bolo v roku 1948 v poľnohospodárstve 60% a v priemysle 15%.
Slovensko bolo z pohľadu zamestnanosti silne poľnohospodárskou krajinou, no z pohľadu príjmov obyvateľov a firiem (čiže národného dôchodku) bol už v roku 1948 na prvom mieste priemysel so 40%. Ten do roku 1988 poskočil na 64%, takže na konci socíku takmer dve tretiny všetkých príjmov v krajine pramenilo z priemyslu. Z poľnohospodárstva to vtedy bolo už len 7%. Mimochodom, dnes má priemysel podiel 24-28% na celkovej ekonomike Slovenska (služby už tvoria 56-60% tak ako je to vyspelých ekonomikách).
Zároveň pokračovalo počas socíku vysídlovanie obyvateľstva - niekoľko stoviek tisíc obyvateľov Slovenska sa postupne presťahovalo do Čiech za prácou.
Privatizácia za Mečiara
Na to v akom stave bolo slovenské hospodárstvo v roku 1989 sa môžme pozrieť cez privatizáciu. Marek Belák uvádza dobrý zoznam tzv. trustov, ktoré existovali na začiatku 90-tych rokov. Celý zoznam vrátane takmer 140 podnikov, ktoré pod ne spadali nájdete na konci tohto blogu.
Tu uvediem aspoň zoznam väčšiny trustov, a v ktorých mestách mali centrály (takmer v každom súčasnom kraji mal sídlo aspoň jeden trust), aby sme vedeli čo bolo potenciálne na predaj.
A. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov s centrálou v Trnave.
B. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov s centrálou v Trenčíne.
C. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov.
D. SLOVCHÉMIA – Trust podnikov chemického priemyslu. V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
E. VSŽ Košice. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.
F. ZŤS - Závody ťažkého strojárstva, generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
G. ZDA - Závody 29. augusta, národný podnik obuvníctva v Partizánskom.
H. ZSNP - Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom. V roku 1980 mal 16000 pracovníkov.
I. ZIPP - Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie. Bratislava
J. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
K. SEP - Slovenské energetické podniky so sídlom v Bratislave, v roku 1978 mal 20000 pracovníkov.
L. SES - Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch.
M. SLK - Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva. Komárno
N. SMZ - Slovenské magnezitové závody v Košiciach mali závody v:
O. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave. V roku 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov.
P. Trast podnikov Pivovary a Sladovne. Bratislava
R. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov.
S. Slovakofarma v Hlohovci.
T. Cementárne a vápenky generálne riaditeľstvo Trenčín.
U. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
V. Strojstav národný podnik v Bratislave.
Môžme predpokladať, že celkový privatizovateľný majetok v SR bol 385 miliárd Sk. To je mimo SPP, Telekomunikácií, Slovenských elektrárni a ďalších strategických podnikov , ktoré neboli na predaj a mohli mať vtedy celkovú hodnotu od 340 do 720 miliárd Sk. V tomto bode si dáme krátku odbočku a povieme si viac o privatizácii.
“K 1. januáru 1995 tvoril sprivatizovaný majetok v SR približne 142,1 miliardy Sk, čo bolo asi 36,9% privatizovateľného majetku. V prvej vlne privatizácie sa v rokoch 1991 až 1993 previedol na Slovensku do súkromných rúk majetok 678 firiem v hodnote vyše 169 miliárd korún. (popri kupónovej metóde sa niektoré podniky predávali aj štandardnou metódou)” uviedli Hospodárske noviny v roku 2011.
“Viac než 71 percent svojich kupónov zverili občania počas prvej vlny kupónovej privatizácie do rúk niektorého z 264 investičných fondov – len necelá tretina ľudí si sama vyberala podniky, do ktorých chcela investovať.” uvádza TA3.
V druhej vlne bolo nakoniec privatizovaných 610 firiem v hodnote 136.8 miliárd Sk. Počas tejto vlny sa percento výťažku z privatizácie prepadlo na škandalóznych 28.15%, t.j. privatizéri zaplatili iba 28.15% účtovnej hodnoty podnikov.
Ako písal v roku 1996 Marián Leško: “V roku 1995 Prezídium FNM rozhodlo o 370 priamych predajoch, hoci na jeho začiatku si ich naplánovalo najviac 150.”
Marek Belák píše k privatizácii toto: “Rozhodli po osobnom schválení Vladimírom Mečiarom. Bez súťaže. Dokopy predali (rozdali) podniky v účtovnej! hodnote 109 miliárd korún (nie v tržnej, ktorú by vygenerovala súťaž), a z takéhoto „predaja“ získali len 31 miliárd.”
Špecialitami bolo, že privatizérovi na tie nízke kúpne ceny častokrát stačil ročný zisk danej fabriky, dokonca stačila aj rezerva na jej účte. Vo väčšine im však požičala banka (napríklad VÚB pod vedením Jána Gabriela, neskôr poslanca HZDS), ktorá po krachu firiem tieto pôžičky nikdy nedostala späť.
Po započítaní zlých úverov bola tzv. mečiarovská privatizácia čistá finančná strata a Slovensku spôsobila prepad ekonomiky a nárast nezamestnanosti.”
Pre porovnanie, “za dvoch Dzurindových vlád z privatizácie „natieklo“ 293 miliárd korún za účtovný majetok v sume len 98 miliárd korún.”, čiže vláda vtedy predávala za niekoľkonásobok účtovnej hodnoty.
Nezamestnanosť na Slovensku kulminovala pri počte viac ako 560 tisíc ľudí bez práce.
Prečo množstvo podnikov neprežilo revolúciu v roku 1989?
Keď som cestoval vlakom pri Fiľakove, zrazu som zbadal spustošený závod Ipeľských tehelní v Hajnáčke (spadali pod Východoslovenské tehelne, n. p.). Ipeľské tehelne sú stále existujúcou firmou, tak čo sa teda stalo v jednom zo závodov, v Hajnáčke, v 90-tych rokoch?
To čo v mnohých ďalších podnikoch – boli vytvorené alebo rozširované v časoch kedy sa nehľadelo na produktivitu, efektivitu a trvalú udržateľnosť. Inými slovami, nehľadelo sa na to, či je továreň schopná finančne prežiť. Prípadne sa prežitie predlžovalo zastavením investícií do modernizácie, čo znamená, že bola prevádzkovaná na starších technológiách s vyššou spotrebou energií. Po revolúcii to boli práve neefektívne podniky, ktoré sa zatvárali ako prvé.
Táto tehelňa začala pôsobiť ešte v Rakúsko-Uhorsku - v roku 1905 založil malú výrobňu tehál statkár Sarlay Somom. Asi v roku 1930 ju odkúpila firma Leder a spol. Poslednými majiteľmi, ktorým bola v roku 1948 tehelňa znárodnená, boli asi od roku 1936 Eugen Braun a Náthan Stein. Počas socíku sa do nej dostatočne neinvestovalo a po revolúcii bola zatvorená práve pre nehospodárnosť - bola prevádzkovaná na starších technológiách s vyššou spotrebou energií.
Počas celého obdobia socialistickej ekonomiky klesala produktivita práce. Ak za hodinu vyprodukujete menej, tak je jasné, že vám bude ekonomika klesať, nie rásť. Dôvodom bola klesajúca pracovná disciplína a morálka, ako aj nedostatočná kvalifikácia zamestnancov a nedostatočný technický a technologický pokrok. Iným slovami, v porovnaní so Západom sme zaostávali a zašívali sa.
Predstavte si, že sa budovali podniky, ktoré od prvého dňa boli stratové a s tým sa počítalo. Jedným z nich bola hlinikáreň ZSNP v Žiari nad Hronom, ktorá ročne vyprodukovala stratu 60-90 mil Kčs, podľa toho ktorý rok ste si zobrali pod mikroskop. Prečo? Lebo dôležité bolo produktovať množstvá, efektivita bola druhoradá, a o trvalej udržateľnosti nebolo ani chýru ani slychu. Mimochodom, tu máte odpoveď na otázku, prečo niektoré podniky po revolúcii nedokázali prežiť - je to jednoduché - od začiatku neboli životaschopné.
Treba však férovo priznať, že po COVIDe a geopolitických konfliktoch už aj vyspelé krajiny dnes prehodnocujú svoju hospodársku a najmä priemyselnú politiku s dôrazom na bezpečnosť - sú ochotné podporiť spracovanie surovín, výrobu materiálov a komponentov dôležitých pre obranu, farmaceuticky biznis a ďalšiu základnú infraštruktúru tak, aby v týchto oblastiach krajina nebola závislá od Číny, Ruska, prípadne iných konfliktných zón a krajín.
Vráťme sa však naspäť k socíku. Existovali podniky, ktoré vyrábali a predávali, ale nikdy nedostali zaplatené za svoj tovar. V roku 1990 bol očakávaný dlh po splatnosti krajín Sýria, Lýbia a Irak voči ČSSR za dodanú vojenskú techniku vo výške 30 mld Kčs.
Väčšina podnikov ČSSR nebola pripravená na zahraničný obchod, keďže ten bol realizovaný špeciálnymi podnikmi zahraničného obchodu (PZO, napr. Technopol, Petrimex, Kerametal, Omnia, Transakta, etc.). Tam sa sústredil ľudský kapitál, ktorý pôsobil po celom svete s cieľom predávať tovary a služby podnikov ČSSR, a nakupovať tovary a služby, ktoré ČSSR potrebovalo.
Zároveň treba priznať opakujúci sa fenomén straty kľúčových trhov a zákazníkov - prvýkrát slovenské podniky stratili trhy pri rozpade Rakúsko-Uhorska, kedy si museli hľadať nové odbytiská. Druhýkrát sa to stalo počas slovenského štátu. Tretíkrát po vojne, štvrtýkrát po revolúcii a piatýkrát po rozpade Česko-slovenska.
Majú sa dnes ľudia v Očovej lepšie ako za socíku, a prečo máme obete transformácie?
Povieme si v II. časti tohto blogu.
Marek Belák uvádza dobrý zoznam tzv. trustov, ktoré existovali na začiatku 90-tych rokov, vrátane takmer 140 podnikov, ktoré pod ne spadali nájdete na konci tohto blogu.
A. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov s centrálou v Trnave.
1. Spojené sklárne v Lednických Rovniach
2. Stredoslovenské sklárne v Poltári
3. Slovenské závody technického skla v Bratislave
4. Skloplast v Trnave
5. Skloobal v Nemšovej
B. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov s centrálou v Trenčíne.
6. Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
7. Závody MDŽ v Bratislave
8. Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
9. Tatraľan v Kežmarku
10. Ľanárske a konopné závody v Holíči
11.Lykové textilné závody v Revúcej
12. Slovena v Žiline
13. Merina v Trenčíne
14. Poľana v Lučenci
15. Tatrasvit vo Svite
16. Slovenska v Banskej Bystrici
17. Pleta v Banskej Štiavnici
18. Trikota vo Vrbovom
19. Odevné závody v Trenčíne
20. Makyta v Púchove
21. Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
22. Zornica v Bánovciach nad Bebravou
C. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov.
23. Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
24. Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
25. Bukóza vo Vranove nad Topľou
26. Grafobal v Skalici
27. Harmanecké papierne v Harmanci
28. Chemicelulóza v Žiline
29. Turčianske celulózky a papierne v Martine
30. Slavošovské papierne v Slavošovciach
31. Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
32. Drevokup v Ružomberku
33. Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
34. Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
35. Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku
D. SLOVCHÉMIA – Trust podnikov chemického priemyslu. V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
36. Slovnaft Bratislava, Vybudovaný 1957-1963, v roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
37. Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
38. Matador v Bratislave
39. Benzinol v Bratislave
40. Chemika v Bratislave
41. Petrochémia v Dubovej
42. Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
43. Chemolak Smolenice
44. Považské chemické závody v Žiline
45. Slovenské lučobné závody v Hnúšti
46. Duslo Šala
47. Chemko Strážske
48. Fosfa Poštorná
49. Chemlon v Humennom
50. Chemosvit vo Svite
51. Slovenský hodváb v Senici
52. Gumárne 1. mája v Púchove
53. Gumárne SNP v Dolných Vesteniciach
54. Plastika v Nitre
E. VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.
F. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
55. ZTS Martin n.p.
56. ZTS Detva n.p.
57. ZTS v Dubnici nad Váhom
58. ZTS v Košiciach n.p.
59. ZTS Bratislava
60. ZTS v Komárne
61. Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
62. Martimex v Martine
63. ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
64. ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
65. ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
66. ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
67. ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
68. ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
69. ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
70. ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
71. ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
G. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
72. Výroba obuvi:
v roku 1950 11,1 milión párov obuvi
v roku 1960 20,7 milión párov
v roku 1970 28,3 milión párov
v roku 1980 32,8 milión párov.
H. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
73. v roku 1980 mal 16000 pracovníkov.
I. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie
74. národný podnik so sídlom v Bratislave.
J. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
75. Bučina Zvolen
76. Drevina Turany
77. Drevoindustria Žilina
78. Smrečina Banská Bystrica
79. Preglejka Žarnovica
80. Piloimpregna Košice
81. Mier Topoľčany
82. Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
83.Tatra nábytok Pravenec
84. Nový domov v Spišskej Novej Vsi
K. Koncern: Slovenské energetické podniky so sídlom v Bratislave, v roku 1978 mal 20000 pracovníkov.
85. Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
86. Koncern Elektrárne Nováky
87. Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
88. Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
89. Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
90. Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
91. Elektrovod v Bratislave
L. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch.
92. Monopolný výrobca komponentov pre jadrový program na Slovensku.
M. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva.
93. národný podnik v Komárne.
N. Slovenské magnezitové závody v Košiciach mali závody v:
94. v Hačave
95. v Jelšave
96. v Lovinobani
97. v Košiciach
98. v Lubeníku
99. v Banskej Belej
100. v Kalinove
101.v Kunovej Teplici
O. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
102. V roku 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov.
P. Trast podnikov Pivovary a Sladovne.
103. v Bratislave, počet pracovníkov v roku 1977 bol 5786
104. Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave
R. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov.
105. Slovlik v Trenčíne
106. Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
107. Frukona v Prešove
108. Slovenské škrobárne v Trnave
109. Mraziarne v Bratislave
S. Slovakofarma v Hlohovci.
110. závod Liečebných rastlín v Malackách
T. Cementárne a vápenky generálne riaditeľstvo Trenčín.
111. Stredoslovenské cementárne Banská Bystrica
112. Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
113. Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
114. Azbestocementové závody Nitra
115. Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
116. Cementáreň Lietavská Lúčka
117. Ladecká cementáreň Ladce
118. Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
119. Cementáreň Bystré v Bystrom
120. Stupavská cementáreň Stupava
U. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
121. CALEX Zlaté Moravce
122. Elektrosvit Nové Zámky
123. Kovosmalt Fiľakovo
124. Slovenská armatúrka Myjava
125. Strojsmalt Medzev
126. Strojsmalt Pohorelá
127. Tatramat Poprad
128. Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
129. Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany
V. Strojstav národný podnik v Bratislave.
130. závod v Bernolákove
131. závod v Novom Meste nad Váhom
132. závod v Záhorskej Vsi
133. závod v Sečovciach
134. závod v Šahách
135. závod v Prešove
136. závod v Senci
137. stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.
