Týždeň čo týždeň zachytíte rozhovor, v ktorom sa niekto sťažuje na svoj plat alebo by chcel zarábať viac, napr. tak ako v Nemecku. Chýba nám tu však debata o tom aký je vzťah medzi vašim platom, a tým čo vytvoríte počas pracovného času. Tiež nám tu chýba diskusia o tom koľko si z vašej výplaty zoberie štát.
Minimálna mzda je na Slovensku 816 EUR. Ak máte minimálnu mzdu, tak reálne dostanete v čistom 572 EUR (ak nemáte deti, iné odpočitateľné položky, a pod.). Vaša superhrubá mzda je však 1111 EUR. Rozdiel medzi tým čo dostanete a tým čo zaplatí váš zamestnávateľ je 539 EUR. Túto sumu si vezme štát na odvodoch a daniach.
Budúci rok sa minimálna mzda zvýši na 915 EUR. Vy v takom prípade dostanete 641 EUR a štát 605 EUR. Celková superhrubá mzda, ktorú zaplatí zamestnávateľ bude 1246 EUR.
Ak by ste tú istú mzdu (915 EUR) mali dnes v Čechách, dostali by ste 777 EUR v čistom a štát by si zobral 446 EUR. Celková superhrubá mzda, ktorú by zaplatil zamestnávateľ v Čechách by bola 1223 EUR.
To je mega problém!
Ako zamestnanec ste totiž drahší pre svojho zamestnávateľa ako podobný zamestnanec v Čechách. Napriek tomu, že ste drahší, dostanete na Slovensku menej o 130 EUR. To znamená, že môžte spotrebovať menej peňazí, čo zároveň zmenšuje slovenskú ekonomiku - menšia spotreba znamená menšie tržby pre podnikateľov, menej podnikateľov a menej pracovných príležitostí. Ruka v ruka s tým idú menšie daňové príjmy z DPH, spotrebných daní a ciel. Tu niekde začína náš ekonomický a fiškálny problém.
Koľko vlastne stojí upratovačka?
Predstavte si, že potrebujete pomôcť s upratovaním v bytovom dome a zavoláte si upratovačku. Koľko môže stáť takáto práca ?
Upratovačka s minimálnou mzdou 915 EUR (od 1.1.2026) stojí svojho zamestnávateľa 1246 EUR. K tomu musí zamestnávateľ/podnikateľ znášať náklady na vedenie firmy, marketingové náklady, aby ste sa vôbec dozvedeli o tom, že poskytuje upratovacie služby, a v neposlednom rade sa opäť prihlási štát, ktorý bude chcieť DPH (daň z pridanej hodnoty). Navyše, podnikateľ to robí za účelom zisku, takže by tam mal byť aj primeraný zisk za to, že znáša riziko – jednak toho, že nezoženie dosť zákazníkov, ktorí potrebujú danú službu (a teda nebude mať dosť práce pre upratovačku), a jednak za kvalitu vykonanej práce svojho zamestnanca. Zámerne to veľmi zjednodušujem a vynechávam ďalšie veci (čistiace prostriedky, etc.), aby sme sa nezamotali v detailoch.
Koľko peňazí si musí podnikateľ vypýtať od zákazníka, aby vedel zaplatiť aspoň minimálnu mzdu?
Najskôr je otázne, koľko času upratovačky vie reálne využiť. Mesačne má upratovačka časový fond 160 hodín, ale podnikateľ ich nevie využiť. Upratovačka má totiž nárok na 20-25 dní dovolenky počas roka (160 – 200 hodín ročne, resp. 13.3-16.6 hodín mesačne). Okrem toho máme aktuálne 14 štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, s ktorými nemôžeme počítať (112 hodín ročne, resp. 9.3 hodín mesačne). Ak teda predpokladám, že upratovačka nebude počas roka chorá, tak podnikateľ vie “predať” 134 až 137 hodín upratovačky mesačne.
Problém je, že upratovačka sa musí najskôr k zákazníkovi dostať a potom sa presunúť k inému zákazníkovi - kto zaplatí tento čas, ak nie zákazník? Ak by upratovačka stratila denne 1.5 hodiny na dopravu medzi zákazníkmi, tak sme na 104-107 hodinách upratovačky, ktoré môže podnikateľ “predať” mesačne.
Koľko teda stojí "predateľná” hodina upratovačky z pohľadu podnikateľa? 1246 EUR za 104 hodín, čize cca 12 EUR za hodinu. Upratovačka dostane v čistom 4 EUR za hodinu (aj tú, počas ktorej sa presúva od zákazníka k zákazníkovi, či je na dovolenke).
Ak by 1 EUR bola réžia podnikateľa a 1 EUR jeho zisk, tak konečná cena za hodinu upratovania by bola cca. 18.5 EUR (pri zisku 1 EUR sú daňovo-odvodové povinnosti podnikateľa cca 1 EUR, a 23% DPH je ďalších 3.45 EUR)
Čo z toho vyplýva?
Človek, ktorý v roku 2026 zarobí minimálnu mzdu musí za hodinu svojej práce vytvoriť hodnotu aspoň vo výške 16 až 18.5 EUR, aby vôbec podnikateľ začal uvažovať o tom, že má zmysel ho zamestnať. Ak ste nízkokvalifikovaný človek, a túto hodnotu vytvoriť nedokážete, máte smolu. Nie kvôli podnikateľovi, ale kvôli daňovo-odvodovému zaťaženiu a vysoko nastavenej minimálnej mzde.
Rôzne zamestnania, rôzna produktivita, rôzne platy
Sú zamestnania, pri ktorých vytvárate hodnotu takmer každú minútu (pásová výroba, call centrum, pokladník v obchode, vodič električky,....). A potom sú také, kde nejaký čas trvá, kým vytvoríte produkt alebo službu, za ktorú je zákazník ochotný zaplatiť (architekt, účtovník, finančný poradca,....).
Zároveň je rozdiel v tom akú hodnotu dokážete vytvoriť za rovnaký čas. Vysoko-kvalifikovaná práca typicky vytvorí väčšiu hodnotu ako nízko-kvalifikovaná práca, aj keď aj tu existujú výnimky (denne počúvam o príbehoch ľudí s výučnym listom alebo ukončeným stredným odborným vzdelaním - kachličkári, vodári, elektrikári, kúrenári -ktorým sú ľudia ochotní platiť viac ako lekárom alebo vysokoškolským profesorom, lebo ich je nedostatok).
Veľkú rolu tu zohrávajú technológie - časť hodnoty, ktorú ste vytvorili vlastne vytvoril nejaký stroj, prístroj alebo zariadenie (prípadne software či umelá inteligencia) vo vlastníctve podnikateľa/zamestnávateľa. Je tiež rozdiel, či predávate svoj čas alebo svoje know-how (vlastníci patentov alebo frančízi by vám vedeli rozprávať).
Okrem toho, ako bolo vidieť v prípade upratovačky, mnohé z týchto zamestnaní majú prestoje (keď sa upratovačka presúva medzi zákazníkmi) - čas, kedy nevytvárate hodnotu, za ktorú by niekto platil. Ale niekto ten prestoj zaplatiť musí (väčšinou zákazník v konečnej cene).
O tomto je produktivita práce, a tá má významný podiel na finálnej mzde.
Keď teda porovnávame platy a chceli by sme zarábať viac, mali by sme sa pýtať aj to koľko EUR vytvoríme za hodinu alebo za týždeň našej práce.
