PhDr. Miroslav Londák, CSc., autor predmetnej publikácie Historického Ústavu SAVu v nej konštatuje, že “V priebehu prvého obdobia existencie komunistického režimu v Česko-slovensku došlo k násilnej kolektivizácii, likvidácii vrstvy kapitalistických vlastníkov a takmer úplnej likvidácii živnostníkov a remeselníkov.”
Československí ekonómovia chceli v roku 1948 vychádzať z princípov riadenia globálnej firmy Baťa a úspešných Škodových závodov, na báze decentralizácie a samostatných hospodárskych jednotiek.
A viete čo sa stalo?
Sovieti povedali “niet”, a išlo sa podľa stalinského centrálneho riadenia všetkého. Základom bola tzv. oceľová koncepcia. Dôležité bolo koľko železa a ocele sa vyprodukuje. Celý systém bol nastavený na výrobu množstva, bez ohľadu na kvalitu, cenu, zisk, či trvalú udržateľnosť. Zároveň bola celá ekonomika nastavená na zbrojenie, a prípravu na ďalšiu svetovú vojnu, tentokrát útočnú, vyvolanú Sovietmi.
Pán Blaha, aká sloboda a mier prišli z východu? Prišlo akurát tak centrálne riadené zaostávanie a úpadok. Prečítajte si to, veď ste pôsobili na SAV.
A aký bol výsledok?
Tak ako sa píše v publikácii: “Kvôli krachu 1. päťročnice muselo prísť k menovej reforme”. To bolo už po prvej päťročnici. Chápete? Po prvých piatich rokoch.
Viac o menovej reforme píšem tu:
Počas prvej 5-ročnice ľudia zažili komunistickú krádež ich súkromného majetku – zabratie pôdy rolníkov, združstevňovanie, znárodnenie podnikania, likvidáciu kúpeľných mestečiek s cieľom vytvárať veľké kolosy. Stavali sa veľké infraštruktúrne projekty, ťažký priemysel a kapitálovo náročné stavby. Už v roku 1953 nemalo Československo dosť peňazí na financovanie komunistických kolektivistických nezmyslov, a tak bolo nutné okradnúť aj zvyšnú časť populácie.
Predstavte si, že máte 300 eur v hotovosti, a štát vám zrazu povie, že máte len 60 eur. To bol ale len začiatok. Predstavte si, že ste mali nasporených 5000 eur, a štát vám povedal, že máte len 1000 eur. Ak ste mali nasporeného viac, napr. 25 tis eur, tak štát vám opäť povedal, že máte len tisíc eur. A to isté urobil ak ste mali 50 tis eur - opäť vám z toho štát “vyrobil” novú hodnotu tisíc eur. Vidíte dobre, jedna ku pätdesiat. Ukradli vám 49 tisíc eur.
A čo urobili súdruhovia po menovej reforme? Začali pripravovať zmeny v centrálne plánovanej ekonomike tak, že do nej začali zavádzať prvky trhovej ekonomiky, no len veľmi zľahka: “je priam paradoxné, že pri všetkých pokusoch o tieto reformy sa prejavovali snahy aktívnejšie používať ekonomické kategórie - tie, ktoré boli vlastné trhovému hospodárstvu. Cena, zisk, úrok, úver, etc.” píše Londák.
Od roku 1953 až do roku 1959 sa viedli diskusie, prípravy, plány a nakoniec sa prvá reforma československej ekonomiky presadila do praxe. Stále sa však bavíme o centrálne plánovanej ekonomike, akurát v tejto verzii mali podniky a ich riaditelia dostať mimoriadne právomoci. Vznikli tiež VHJ - Výrobno-hospodárske jednotky, akési skupiny podnikov v každom odbore, ktoré mali väčši vplyv na ekonomiku ako ministerstvá, či UV KSČ. Problém je, že boli zaslepené samy sebou, takže prehliadali synergie a spoluprácu, ktorá mohla vznikať lokálne. Jednotlivé články dodávateľského reťazca boli zbytočne ďaleko od seba, takže k plytvaniu prichádzalo aj pri zbytočnej doprave.
A tak sa už začiatkom 60-tych rokov začali vyskytovať problémy so zásobovaním: “Ako vyplýva z listu sťažovateľa z oblasti Jihlavy, mal problém so zásobením uhlím napriek tomu, že objednávku podával niekoľko mesiacov pred vykurovacou sezónou.” Jeho rodina nemala na jar a v zime čím kúriť napriek tomu, že si v novinách “Rudé právo” prečítal, že plán ťažby uhlia sa plní.
Opäť došlo k ekonomickému oslabeniu a v rokoch 1963 a 1964 dokonca k ekonomickému úpadku ČSSR. Ekonomika nerástla, ale naopak, klesala. A tak sa začala pripravovať Druhá reforma hospodárstva. Doboví ekonómovia si totiž všimli to isté, čo si všimli už 10 rokov predtým - ekonomika ČSSR rástla extenzívne a nie intenzívne - dokázala rásť len vtedy, keď sa do nej pridávali vstupy (suroviny, viac pracovníkov,...). Počas celého obdobia socialistickej ekonomiky klesala produktivita práce. Ak za hodinu vyprodukujete menej, tak je jasné, že vám bude ekonomika klesať, nie rásť. Dôvodom bola klesajúca pracovná disciplína a morálka, ako aj nedostatočná kvalifikácia zamestnancov a nedostatočný technický a technologický pokrok. Iným slovami, v porovnaní so Západom sme zaostávali a zašívali sa.
Predstavte si, že sa budovali podniky, ktoré od prvého dňa boli stratové a s tým sa počítalo. Jedným z nich bola hlinikáreň ZSNP v Žiari nad Hronom, ktorá ročne vyprodukovala stratu 60-90 mil Kčs, podľa toho ktorý rok ste si zobrali pod mikroskop. Prečo? Lebo dôležité bolo produktovať množstvá, efektivita bola druhoradá, a o trvalej udržateľnosti nebolo ani chýru ani slychu. Mimochodom, tu máte odpoveď na otázku, prečo niektoré podniky po revolúcii nedokázali prežiť - je to jednoduché - od začiatku neboli životaschopné.
Základom druhej reformy bolo vrátiť sa k trhovým mechanizmom, čiže socialistické podniky by fungovali ako aktéri na trhu, ktorí si musia strážiť efektivitu, musia sledovať ceny, konkurenciu, úroky, úvery, atď. Zároveň sa mala nastaviť spoluúčasť zamestnancov na výsledku, aby mali motiváciu zvyšovať skutočnú produktivitu, nielen tú papierovú.
A ako dopadla druhá reforma centrálne plánovanej ekonomiky?
V roku 1964 skončil generálny tajomník ZSSR, Chruščov a prišiel Brežnev. Väčšina ľudí vie, že Brežnev zarezal Pražskú jar v roku 1968, no už menej ľudí vie, že zarezal aj ekonomickú reformu. A tak pokračoval úpadok, klesajúca produktivita práce a zaostávanie v socialistickom duchu. Ako vidíte, Moskva viackrát zablokovala snahy oživiť ekonomiku ČSSR.
Posledný pokus o reformu mal prísť na prelome rokov 1989 a 1990, keďže ČSSR sa postupne rútila do ekonomického kolapsu, no dnes už vieme prečo k tomu nedošlo.
Na záver len dodám zaujímavý “fun fact” pre socialistických rojkov – v roku 1990 bol očakávaný dlh po splatnosti krajín Sýria, Líbya a Irak voči ČSSR za dodanú vojenskú techniku vo výške 30 miliárd Kčs. Takže ak niekto hovorí o lukratívnom zbrojárskom priemysle tej doby, tak by mal povedať aj to, že pre koho to vlastne bolo lukratívne.
