V čase Nežnej revolúcie sa veľa hovorilo o návrate do Európy, do slobodného prosperujúceho sveta Západnej civilizácie: slobodné voľby, pluralizmus, rešpektovanie ľudských práv, podnikanie, cestovanie a celkovo sloboda jednotlivca sa stali požiadavkami tých dní, keďže za “socíku” jednoducho neboli umožnené. Paradoxne, akoby ľudia zabudli, že tieto ťažko vybojované výsady dnes stále majú. Vďaka mladým ľuďom, ktorí vtedy prejavili odvahu.
V tomto bode musím spomenúť, že sa v roku 1989 ozvali aj hlasy, ktoré hovorili o nádeji pre samotnú Európu, t.j. stredná Európa môže ukázať, po vyslobodení sa z totality, novú cestu aj pre západnú Európu (okrem Václava Havla o tom hovoril aj Josef Vavroušek - velikán, o ktorom sa málo hovorí, a ktorý žiaľ tragicky zahynul v Tatrách v roku 1995). Havel o tom písal už koncom 70-tych rokov v knihe Moc bezmocných.
“Culture eats strategy for breakfast”
Keď ste manažérom vo firme, kde vediete ľudí, jedná z vecí, o ktorú sa musíte starať je firemná kultúra - čo pokladajú ľudia za dôležité hodnoty, ako sa správajú, a ako navzájom komunikujú. Je to preto, lebo viesť veľké počty ľudí je iné ako viesť malý osemčlenný tím, kde každého poznáte, a máte s nimi priamu komunikáciu. Nezvládnutá firemná kultúra zabije akúkoľvek biznis stratégiu - môžte mať výborný nápad, udržateľný biznis model, trhový potenciál a plány ako sa dostať k zákazníkovi, ale ak si správne nenastavíte aký charakter ľudí príjimete do svojej firmy, resp. aké nepísané pravidlá a princípy budú u vás platiť, pohoríte. Zvyčajne sa hodnoty firmy točia okolo zákazníka (“náš zákazník, náš pán”), vzájomnej úcty (“moje dvere sú vždy otvorené”), zodpovednosti, či inovatívnosti. Nie sú len napísané, žijú sa každý deň..
Ako je to na úrovni krajiny alebo celého svetadielu? Je Slovensko hodnotovo súčasťou Západnej civilizácie alebo nejakej inej? A čo vlastne predstavuje tá Západná civilizácia? Je to stále tak?
Západná civilizácia bola postavená na gréckej filozofii a demokracii, rímskom práve, kresťansko-židovskej etickej tradícii, neskôr francúzskej “občianskej” revolúcii, osvietenstve, humanizme,... Zrejme by ste počuli rôzne definície Západnej civilizácie, dokonca mapy s hranicami. Tvorí ju akási kombinácia Európy a bývalých kolónií európskych mocností (áno, USA je príkladom takejto bývalej kolónie).
Je to samozrejme veľmi zjednodušujúci pohľad. Grécko a Rím sa totiž väčšinu času “točili” okolo stredozemného mora, takže by súčasťou našej civilizácie mohla byť aj severná Afrika a Blízky východ (čo by mimochodom bolo ekonomicky prospešné pre Európu kvôli energonosičom z Alžírska, Líbye a Egypta, nehovoriac o kultúrnom obohatení). To by sa však mohlo dostať do konfliktu (no nemuselo by) s kresťansko-židovskou tradíciou. A keď už je reč o nej, tak pri kresťanskej zložke tejto tradície sa pozastavím, lebo existujú názory, ktoré hovoria o tom, že právoslávna časť Európy vlastne nepatrí do Západnej civilizácie.
Pripomeňme si tiež, že Germánske a Slovanské kmene boli v Rímskej ríši považované za barbarov za bránami, no dnes už je to hlboká minulosť a sú súčasťou spoločného európskeho príbehu. Tento príbeh videl boje na kmeňovom princípe, náboženskom princípe, národnostnom princípe i mocenskom princípe.
Západná civilizácia sa formovala tisícročia, no jej základné kamene sú opäť narúšané vplyvom civilizačného vývoja:
- demokracia dostáva zabrať aj v takých krajinách ako USA, kde to dlho vyzeralo tak, že sa otcom zakladateľom podarilo nastaviť funkčný model bŕzd a protiváh
- právny štát je lepšie vnímaný v severských krajinách ako vo zvyšku EÚ (viac ako 80% obyvateľov Dánska, či Fínska považuje svoj systém súdnictva vrátane nezávislosti súdov za dobrý, zatiaľ čo priemer EÚ je 53-56%)
- kresťanstvo je na ústupe - pokles kresťanov v Európe o 20-30% za posledných 100 rokov
- medziľudská dôvera je opäť lepšie vnímaná v severských krajinách ako vo zvyšku EÚ (viac ako 70-80% obyvateľov Dánska, či Fínska si myslí, že ostatným ľuďom sa dá dôverovať, zatiaľ čo priemer EÚ je 58% a na Slovensku 21%)
Územie Slovenska je po celý čas súčasťou príbehu Západnej civilizácie, a ostatných dvesto rokov je súčasťou našho príbehu boj za slobodu, za dôstojný život, za život v pravde, a ostatných viac ako 100 rokov aj boj za demokraciu. Viac o tom píšem tu.
Nie všetci obyvatelia tohto územia sa do spomenutých bojov zapojili, no tak to nikdy nebýva, nikde. Je tu hlboko zakorenený mýtus, že ako národ tvoríme jeden homogénny celok, a na základe toho sa potom vedú reči o “holubičom národe”, “sprostom národe”, či “jednoduchom národe”. Opak je pravdou - každý piaty človek nie je Slovák, každý druhý žije na vidieku, nie každý je kresťan a už vôbec nie katolík. V každom národe sa vyformujú elity, a aj v tom našom sa pravidelne objavujú. Nielen politické, či spoločenské elity – pravidelne sa nám tu objaví niekto, kto zatne zuby a svojou vytrvalosťou i odvahou sa prebojuje medzi svetovú špičku. Nie vďaka systému, ale napriek systému, ktorý ho nepodporuje. Slovensko je rozmanité, vynaliezavé a svojrázne, a máme právom byť na čo hrdí. Za viac ako 30 rokov tu vzniklo množstvo úžasných komunít - od Kútov až po Novú Sedlicu, a od Patiniec až po Oravskú Polhoru. Prezidentské voľby nám ukázali, že je nás viac ako 1.2 milióna, ktorí chcú žiť v slušnom spoločenstve a modernom štáte. Áno, je tu aj opačný tábor, no bez ohľadu na to koho volíte, na jednej veci sa vieme zhodnúť úplne všetci - na tej podstatnej - všetci chceme lepší, dôstojnejší život. Čo keby sme prijali Slovensko také aké v skutočnosti je, a začali na tom stavať náš nový príbeh?
Nemci už pred viac ako 60 rokmi písali o úpadku demokracie
Čítam si knihu od Jürgena Habermasa, ktorá bola vydaná v roku 1961 v Nemecku, a autor v nej opisuje ako demokracia prestala fungovať - ako už nejde o program, nejde o obsah, nejde o riešenia; ide už len o politický marketing a socio-psychologické analýzy voličov, aby sa na nich cielene ušila kampaň.
Spomína sa tam, že dôležitý je už len líder a tím okolo neho, ktorí sú schopní propagandou strhnúť dav, a najmä ten dav, ktorý je nerozhodnutý/neukotvený, a dá sa strhnúť ktorýmkoľvek smerom (25-50% voličov). Fungujú témy ako bezpečnosť, dôchodky, istoty.... témy, ktoré sa dajú ľahko posunúť cez másmédiá, a ktoré vedia hrať na emóciu.
Habermas spomína ďalších akademikov, ktorí tieto javy vtedy pozorovali aj vo Francúzsku a Veľkej Británii.
Politika sa tam tvorí za zatvorenými dverami, vyjednávaniami medzi spolkami, zväzmi, záujimovými skupinami a stranami. Bez aktívnej participácie voličov. Je rok 1961, v Nemecku je pri moci Konrad Adenauer – ikona politického líderšipu Európy. Aj pre toto Havel s Vavrouškom hovorili o strednej Európe ako novej nádeji pre západnú Európu.
Za zmienku stojí zaujímavý postreh – so zavedením všeobecného volebného práva zrazu získala politickú moc aj tá časť populácie, ktorá netuší prečo ju má, čo s ňou môže, a čo by mala chcieť - nevzdelaní a chudobní. Mimochodom, celosvetovo máme iba 80 ročnú skúsenosť s všeobecným volebným právom a másmédiami. Nemá to však také jednoduché riešenie, že keby sme sa vrátili k volebnému právu na základe vzdelania a majetku, tak vyriešime problém. Musíme ísť hlbšie - na úroveň záujmu a motivácie voličov, k porozumeniu príčin zlyhania a k revízii bŕzd a protiváh.
Peter Spáč píše na základe svojho výskumu o tom, že existujú témy vo verejnom priestore, ktoré voličov zaujímajú viac (obecné a regionálne), a také čo ich záujimajú menej, lebo sú im vzdialené (národné, európske). To má potom vplyv aj na účasť vo voľbách - vyššia účasť v komunálnych voľbách, nižšia vo voľbách do europarlamentu. Zároveň vysvetľuje, že dôvodom pre ktorý je v parlamentných voľbách vyššia účasť ako v komunálnych voľbách je konkrétna téma volieb, ktorá je dostatočne mobilizujúca. Zaujímavá je aj jeho výmena názorov so Samuelom Abrahámom o pomernom a väčšinovom systéme, ako aj volebných obvodoch. A do tretice je na mieste diskusia o tom, čo má byť predmetom priamej a nepriamej demokracie - ktoré rozhodnutia ponechať priamo na voličov, a ktoré na ich zástupcov; či majú mať voliči tvorivú alebo skôr kontrolnú rolu v demokratickom zriadení.
Dozrel čas na novú cestu
Úpadku liberálnej demokracie a možnostiam jej záchrany sa venuje Francis Fukuyama v knihe o liberálnej demokracii. Silný štát, ľudské práva jednotlivca, decentralizácia, prijatie rozmanitosti, striedmosť a nová identita na občianskom základe (nie nacionálnom) sú kľúčové piliere, na ktorých je podľa neho možné postaviť renesanciu liberálnej demokracie.
Pod silným štátom nemyslí všemocný sociálny štát, ale štíhly štát, ktorý sa stará o bezpečnosť, odolnosť, vymáhanie práva a zahraničnú politiku. Silný preto, že skutočne funguje - jeho občania skutočne dostávajú spomenuté verejné služby. Striedmosť spomína ako opak hedonistického konzumu na úkor planéty. A nová identita na občianskom základe má byť lepidlom, ktoré vedie k súdržnosti spoločnosti.
Slovenská republika ako štát dlhodobo zlyháva - jeho financovanie nie je udržateľné, jeho verejné služby sú skôr deklarované ako skutočné, jeho obyvatelia zomierajú na odvrátiteľné choroby a znečistený vzduch vo väčšej miere v porovnaní s priemerom EÚ. Legitimita jeho politickej reprezentácie je otázna ak vezmeme do úvahy percento oprávnených voličov, ktoré potrebuje získať vládnuca koalícia (napr. v roku 2023 stačilo SMERu, HLASu a SNS získať 29.7% všetkých oprávnených voličov na to, aby mohli vládnuť).
Je čas na poctivú verejnú diskusiu o novom štáte, novej spoločenskej zmluve, novom usporiadaní verejnej správy a samosprávy, novom volebnom systéme a novom politickom systéme. Súčasťou týchto systémov musí byť osobná zodpovednosť, geografická blízkosť inštitúcií i politických zástupcov, a voľba nohami, ktoré spomínam tu.
Krátke utopické zamyslenie - máte osobného bankára? Predstavte si, že by ste mali osobného poslanca, ktorý by dostával priemernú mzdu. Ten by vás zastupoval v lokálnej, regionálnej, aj národnej politike. A okrem vás, ďalších 999 voličov. V lokálnej a regionálnej politike by bol zástupcom obce tak, že by bol priamo poslancom municipality (pozn.: municipalita by bol administratívny celok združujúci 5-6 obcí). Zároveň by bol priamo poslancom župy (pozn.: predpokladá sa 16 prirodzených žúp). To jemu by sa zodpovedal Líder municipality i Župan v kraji, keďže by boli obaja volení práve týmito poslancami.
V národnej politike by vás zastupoval nepriamo – na úrovni okresu by spolu s ďalšími obecnými “poslancami” volil spomedzi nich okresného zástupcu v národnej rade.
A fór by bol v tom, že pri nespokojnosti voličov by mohli voliči svojich obecných poslancov odvolať v obecnom referende. Tí by pri nespokojnosti mohli odvolať svojho okresného zástupcu v národnej rade.
Predstavte si to: ste so susedmi nespokojní s tým, že sa obec nerozvíja? Obráťte sa na svojho “osobného” poslanca. Tvrdí vám, že za to nemôže, lebo o tom rozhodli na municipalite? Odvolajte ho, a nájdite takého, ktorý bude vedieť dohadovať koalície na úrovni municipality. Cítite sa v obci vylúčení z krajských, či okresných aktivít? Obráťte sa na svojho osobného poslanca. Tvrdí vám, že za to nemôže, lebo o tom rozhodli v krajskom zastupiteľstve? Odvolajte ho, a nájdite takého, ktorý bude vedieť dohadovať koalície na úrovni okresu a kraja. “Osobní” poslanci spolu s Lídrami municipalít, Županmi a Okresnými zástupcami v národnej rade by tvorili politické vedenie v regióne. Oni by sa snažili vytvárať koalície v prospech regiónu a jeho obyvateľov. Vznikali by regionálne strany a hnutia, v ktorých by predseda strany nebol ten, čo velí, rozhoduje o kandidátke a necháva si “pobozkať prsteň”.
Ak by ani to nezabralo, stále by vám zostávala možnosť voľby nohami: presťahujte sa do inej obce, municipality, okresu, či kraja. Obec, okres a región majú v takom prípade oveľa väčšiu váhu vo vašom živote ako národ, krajina či kontinent. Fukuyamové volanie po novej identite na občianskom princípe, ktorá sa ťažko formuje na úrovni krajiny potom viete budovať na lokálnej, okresnej a regionálnej úrovni, čím sa vraciame späť k mestským štátom antiky i renesancie.
Slovensko 2040
Na záver ešte spomeniem, že SAV prišla s víziou pre Slovensko – Slovensko 2040. Okrem vízie ponúka aj rámcový akčný plán, ktorý bude ďalej rozpracovaný do strategického plánu a stojí na 6 bodoch:
1. Reformovať štát
2. Transformovať ekonomiku
3. Investovať do ľudí
4. Predísť chorobám
5. Spájať a kultivovať spoločnosť
6. Chrániť Slovensko pred hrozbami
Je to kvalitný dokument, ktorý pomenúva veci pravými menami, na základe dát. A ponúka aj riešenia. Poďme mať k nemu verejnú diskusiu, dohodnime sa a zrealizujme to podstatné.
Boj za slobodu a demokraciu sme stále nevzdali! Pochváľme sa za to – na to môžme byť skutočne hrdí. Za ostatných 33 rokov sme získali skúsenosti, vedomosti, kapitál, vďaka čomu vieme postaviť novú krajinu. Bez ohľadu na to koho volíte, na jednej veci sa vieme zhodnúť úplne všetci - chceme lepší, dôstojnejší život. Je čas hľadať našu spoločnú slovenskú cestu k nemu.
