Krátky život melancholika

Krátky život melancholika
(Zdroj: Matúš Ján Capko)
Písmo: A- | A+

Bez úsmevu ďaleko nezájdeš. Ráno je totiž chladné a raňajky sú ešte chladnejšie. A to sme, prosím pekne, ani nespomenuli večeru. Tej sa bez úsmevu nedožiješ. Pritom je všetko na dotyk studené len preto, že sa nedokážeš usmiať.

Keď ťa prefacká brieždenie a ty uvítaš znepriatelené zrkadlo na kúpeľňovej stene, na chvíľu sa vcítiš do roly vysmiateho čudáka. Kŕče v lícach ale čoskoro odhalia tvoje skutočné ja – kohosi, kto sa neusmieva. Nevadí, snažíš sa. Na divadelnú školu ťa však nezobrali a ty ani po dvoch šálkach espresa nemáš energiu hrať svoju životnú úlohu šťastného a spokojného človiečika.  

Nejde o to, že sa nesmeješ, lebo nemáš dôvod podvihnúť kútiky úst nad čímkoľvek, čo ti počas dňa prebehne mysľou alebo zaujme oči. Tvoje výhovorky – prečo si dnes a ani iné dni automaticky neprilepíš smajlíka na tvár – však nikoho nezaujímajú. Tvojou úlohou je usmievať sa pri všetkom, čo si vyžaduje pozornosť, pri všetkom, čo by v prípade zlého fungovania tvárového svalstva malo znamenať zníženie spoločenského statusu alebo padák v práci.

Úsmev je totiž opiát, bez ktorého okolitý ľud nevydrží fungovať normálne. Priatelia, rodina a zamestnávateľ cicajú z tvojho úsmevu ako nenásytné komáre vždy, aj keď sa práve nepozeráš. Pri každom negatívnom rysovaní vrások na tvojej tvári osoby v miestnosti znervóznejú. Odstrihneš ich totiž od zdroja falšovanej pohody v atmosfére.

Zabúdaš sa usmievať. Občas ti to prosto nevyjde. Ako som ale už spomenul, bez úsmevu ďaleko nezájdeš. Bez úsmevu máš životnosť starej žiarivky. Topíš sa v spýtavých pohľadoch a sám seba spovedáš... Prečo práve ty nemáš prirodzený reflex ukazovať, ako dobre ti je?

Je to už nejaký piatok, no ty ešte vždy žiješ. S rozžiarenou tvárou a širokým úsmevom popraješ dobré ráno susede, keď schádzaš dole ulicou. Kým dôjdeš do práce, vypiješ tretiu kávu a radostne privítaš kolegov vo výťahu. Máš ešte dostatok síl na to, aby si dohral posledné dejstvo dňa pred tým, než dôjdeš domov a uvoľníš všetky svaly v tele. Na kuchynskom stole tvoje prázdne brucho čaká vychladnutá cestovina. Výborne! Zajtra si ju dáš možno už aj s prílohou!         

Skryť Zatvoriť reklamu