Obyčajné mestečko je krásne. Hovorte si, čo chcete, no je pôvabné najmä preto, že v ňom všetko dáva zmysel a každý sa cíti komfortne. Všetci existujú v súlade so stanovenými, nepísanými, nevymyslenými alebo celkom vymyslenými pravidlami.
Obyvatelia Obyčajného mestečka už dávno upísali seba a svoje deti, aby rešpektovali tie najracionálnejšie obyčajné pravidlá. Aj preto obyčajné ženy nosia nohavice a obyčajní muži deň čo deň navliekajú na svoje boky pohodlné plápolavé sukne.
Je neobvyklé, aby nočné Obyčajné mestečko prekypovalo nepokojmi. Kým po západe Slnka ženy vychádzajú s nohavicami na nohách, tak, ako to má byť, a muži víria sukňami v chladnom vetre podvečerných hodín, tak, ako to má byť, miestna polícia nemusí hnúť ani brvou.
Potýčky nenastanú ani vtedy, keď na námestí alebo v baroch zazrú ženu v sukni. V podstate ide o modernizáciu zastaranej dogmy. Neraz niekto zatlieska odvahe a emancipácii reformátoriek. Muži však oproti ženám vyzerajú v nohaviciach ako šašovia.
Ale dnes polícia zasahuje. V žalúdku mokrej tmavej uličky nájdu dvaja ochrancovia poriadku skrvaveného očividného recidivistu. Chlapove stehná a lýtka oblizujú džínsy. Nechutné.
„Poviem ti, nechápem ich,“ odfrkne si ochranca číslo jedna a upraví svoju rovnošatovú sukňu.
„Nemôžete byť ako ostatní? Nevyvádzať? Hej, chlapec! Vyzeráš ako pekný mladý muž. So sukňou by si na teba nikto nedovolil. Tak pre tento raz to necháme tak a nabudúce pôjdeš na pivo v riadnej róbe. Čo ty nato?“ číslo dva pohodí ľahkú úpletovú sukňu vedľa zbitej mátohy. Kývne hlavou a spolu s jednotkou opustia uličku.
Aspoň, že pohli brvou, pomyslí si letargický prízrak v džínsoch. Ešte než sukňu zapne gombíkom pod pupkom a zahodí lístky na divadelné predstavenie, kam sa chystal pred nečakanou bitkou, dostane chuť na pivo. Jeho kamoši si už určite merajú sily v pretláčaní a balia nové pipky v krčme cez ulicu! Musí sa k nim pridať!