Roky 2020 až 2023 boli na Slovensku najintenzívnejším protikorupčným obdobím od revolúcie. Nasledovala najrýchlejšia demontáž toho, čo v tom období vzniklo. To všetko sa odohralo za šesť rokov na to treba myslieť pri čítaní programu o boji proti korupcii.
Porovnal som si, s čím prichádzajú dve strany, ktoré si túto tému nárokujú najhlasnejšie. Ako pri každom takom porovnaní platí, že ani jedna zo strán zatiaľ nezverejnila volebný program pre voľby 2026. Vychádzam teda z toho, čo obe verejne predstavili doteraz, na strane PS najmä zo zverejneného plánu Kladivo na korupciu.
Čo navrhuje Hnutie Slovensko
Hnutie Slovensko dlhodobo komunikuje boj proti korupcii ako základ svojej politickej identity. Nepopieram, že to myslia vážne a že v tomto smere niečo aj urobili. V programe navrhuje posilniť NAKA, špeciálnu prokuratúru a ochranu oznamovateľov, zaviesť preukazovanie pôvodu majetku a odmeny pre ľudí, ktorí pomôžu vrátiť štátu ukradnuté peniaze.
Celý prístup sa dá zhrnúť heslom, ktoré strana používa sama: rozviazať ruky vyšetrovateľom.
Je to zrozumiteľné a v roku 2020 to aj zabralo. Problém nie je v tom, že by to bolo zlé. Problém je v tom, že to už raz vyskúšali, mali na to najsilnejší mandát v novodobých dejinách krajiny a dnes je z toho, čo vzniklo, len torzo. Opakovať ten istý postup a čakať iný výsledok nie je plán.
Čo navrhuje Progresívne Slovensko
Kladivo na korupciu je systém 30 konkrétnych zmien a od návrhov Hnutia Slovensko sa líši predovšetkým východiskom. Nepýta sa, ako zefektívniť odhaľovanie korupcie. Pýta sa, prečo bolo možné protikorupčné inštitúcie po zmene vlády tak jednoducho rozobrať.
Od toho sa všetko odvíja. PS nechce iba obnoviť NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry, ale vytvoriť poistky, aby ich ďalšia politická moc nemohla znova zrušiť alebo ovládnuť. Navrhuje ústavný minimálny štandard trestania korupcie, ústavnú ochranu kľúčových kontrolných úradov, prísnejšie tresty za korupciu na najvyšších miestach, dlhšie premlčacie lehoty, obmedzenie paragrafu 363, prepadnutie majetku a dôslednejšie majetkové priznania politikov. Vyšetrovatelia a prokurátori korupčných prípadov by získali súdnu ochranu pred účelovým odstavením alebo odoberaním prípadov.
Značná časť programu sa prekrýva s tým, čo Slovensku odporúčajú inštitúcie, ktoré sa boju proti korupcii venujú. Skupina štátov proti korupcii GRECO pri Rade Európy v ad hoc správe o Slovenskej republike odporúča nastaviť primerané premlčacie lehoty a trestné sadzby pre všetky korupčné trestné činy, presadzovať proporcionálne a účinné sankcie a posilniť špecializáciu na korupčné prípady. Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025 odporúča posilniť systém majetkových priznaní a ich overovania a pokračovať v reforme pravidiel konfliktu záujmov.
Prečo je ten rozdiel podstatnejší, než vyzerá
Hnutie Slovensko chce najmä podporiť odhaľovanie korupcie. PS rieši celý reťazec od prevencie cez nezávislé vyšetrovanie až po potrestanie a vrátenie majetku.
Znie to ako akademický rozdiel. Nie je. Samotné odhalenie totiž nestačí. Správa Európskej komisie o právnom štáte za rok 2025 uvádza, že viaceré významné korupčné prípady sa medzičasom premlčali alebo boli preklasifikované na priestupky. Komisia zároveň upozorňuje na silné právomoci generálneho prokurátora, ktoré viedli k zastaveniu časti trestných konaní.
Prípady boli odhalené. Vyšetrovatelia mali rozviazané ruky. A napriek tomu skončili v koši, lebo ich zastavil niekto iný, alebo sa im príliš dlho nikto nevenoval. Presne na toto mieri návrh obmedziť paragraf 363 a predĺžiť premlčacie lehoty. To je možno dôležitejšia časť riešenia než ďalšie posilnenie vyšetrovacích kapacít.
Poučenie, ktoré Hnutie Slovensko zatiaľ nepomenovalo
Hnutie Slovensko malo v rokoch 2020 až 2023 protikorupčný mandát a postavenie najsilnejšej strany vo vládnej koalícii, ktorá mala v parlamente ústavnú väčšinu. Bola to najlepšia príležitosť na systémovú zmenu, akú ktokoľvek na Slovensku v tejto téme za posledných dvadsať rokov mal. Nevznikli však dostatočne pevné ústavné a inštitucionálne záruky, ktoré by prežili zmenu vlády.
Keď sa vláda vymenila, ukázalo sa, ako málo z toho bolo poistené. Jednoducho prišla nová vláda, pre ktorú korupcia nie je problémom, ale spôsobom práce, a nové pravidlá zrušila. Európske inštitúcie síce reagujú, no schválené zákony ostávajú v platnosti. Špeciálna prokuratúra ani NAKA neexistujú.
GRECO otvorila voči Slovensku mimoriadny postup podľa pravidla 34, ktorý sa spúšťa pri podozrení na vážne porušenie protikorupčných štandardov Rady Európy. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a reorganizáciu NAKA označila za náhle kroky, ktoré mohli spôsobiť čiastočnú stratu špecializácie a expertízy a ohroziť kontinuitu prebiehajúcich prípadov. Slovensko má o prijatých opatreniach podať správu do konca roka 2026.
Prejavilo sa to aj navonok. V indexe vnímania korupcie za rok 2025 patrí Slovensku 61. miesto zo 182 krajín so skóre 48 bodov zo 100. Od nástupu súčasnej vlády sme stratili 14 pozícií a 6 bodov. Najvyššie sme boli na 47. mieste so skóre 54 bodov za rok 2023.
Nehovorím to preto, aby som Hnutiu Slovensko niečo vyčítal spätne. Hovorím to preto, lebo z toho vyplýva úplne konkrétna požiadavka na každého, kto dnes sľubuje boj proti korupcii: povedzte, čo urobíte inak, aby to ďalšia vláda nemohla zrušiť za pol roka. V doterajších návrhoch Hnutia Slovensko som takú odpoveď nenašiel. V Kladive na korupciu je to celý jeho zmysel.
Ľudia to vidia rovnako
Za zmienku stojí ešte jeden údaj, lebo ukazuje, že nejde o tému, ktorá by zaujímala len komentátorov. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Transparency International Slovensko z prelomu januára a februára 2026 na vzorke viac ako tisíc respondentov uviedlo zlepšenie schopnosti štátu vyšetrovať a trestať korupciu iba 12 percent ľudí.
Negatívne vníma zmeny 52 percent, z toho 37 percent ich označilo za výrazné zhoršenie. Korupciu a klientelizmus považuje za vážny problém Slovenska 93 percent ľudí.
Deväťdesiattri percent! Na Slovensku, kde sa takmer na ničom nezhodneme, je to pozoruhodné číslo.
V čom sa obe strany zhodujú
Aby to nevyznelo jednostranne, tých zhôd je viac než sporov. Obe strany považujú korupciu za systémový problém, nie za sériu jednotlivých káuz. Obe chcú obnoviť NAKA aj špeciálnu prokuratúru. Obe chcú, aby sa ukradnutý majetok vracal štátu, Hnutie Slovensko cez odmeny pre tých, ktorí s tým pomôžu, PS ako súčasť celého reťazca. Obe chcú, aby politici preukazovali pôvod majetku.
Ak sa po voľbách ocitnú za jedným stolom, budú mať na čom stavat.
Kde to pre mňa končí
Rozdiel medzi tými dvoma prístupmi sa dá zhrnúť do jednej vety. Jeden hovorí o silnejšom vyšetrovaní. Druhý o systéme, ktorý funguje aj vtedy, keď vyšetrovanie niekto chce zastaviť.
Po tom, čo sme videli za posledné tri roky, mi príde druhá otázka naliehavejšia. Boj proti korupcii nemôže závisieť od jedného ministra, jedného policajného prezidenta ani od momentálnej parlamentnej väčšiny. Buď je zabudovaný priamo do pravidiel štátu, alebo je to len ďalšie volebné obdobie, po ktorom niekto príde a vypne ho.







