reklama

Kto bude šetriť a kto to celé zaplatí

Dôchodcovia budú mrznúť a zbohatlíci v horských apartmánoch čľapkať vo vírivke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Všetci hovoria že vláda či štát musí všetko vyriešiť. Najlepšie tak, aby ľudia vôbec nič nemuseli urobiť a všetko bolo tak ako predtým. Nuž to politici radi sľubujú len realizácia svetlých zajtrajškov je zvyčajne obtiažnejšia a zajtrajšky sú síce čoraz svetlejšie ale aj vzdialenejšie.

Domácnosti, podniky aj samosprávy sa boja nových vysokých účtov za energie a predbiehajú sa komu koľko by štát mal zadotovať, zastropovať či ináč pomôcť, teda všetci chcú aby im štát dal peniaze a najlepšie aby plne kompenzoval zvýšenie cien energií. Nuž to je volanie po voľnom trhu ako hrom. Už menej sa všetci hrnú do platenia daní a delenia sa so ziskom v dobrých časoch. Vtedy počuť najviac o tom ako oni od štátu nič nechcú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Plošné kompenzácie, tj každý by dostal nejaké percento z toho o koľko sa mu zvýšia ceny energií by vlastne znamenalo vysypať štátnu kasu do vreciek obchodníkov ktorí stavili na rast cien energií. Normálne trh reaguje na rast ceny poklesom dopytu až do doby keď sa dopyt vyrovná s ponukou na istej oboma stranami akceptovanej cene.

Problém je ak sa to deje s energiami ktoré znamenajú teplo v domácnostiach , v nemocniciach či v podnikoch ale aj vstupy pre výrobu v priemysle.

V prípade priemyslu je trhový efekt jednoducho taký, že ak rastú ceny vstupov, tak podnik buď zníži marže, zníži náklady zefektívnením výroby alebo zvýši ceny. Ak to nie je možné a trh novú cenu neakceptuje, respektíve reaguje veľkým znížením dopytu, podnik musí redukovať výrobu , prepúšťať zamestnancov alebo rovno skrachovať. Takto to jednoducho robí trh. Výsledkom je zdravé trhové prostredie, zdravé firmy ale dočasne aj nespokojní voliči a kopa nezamestnaných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade mimoriadnej situácie je síce možné uvažovať o podpore podnikateľov, rozhodne však len tam kde je to efektívne. Určite nie rôzne aquaparky či wellnes hotely. Tie nech si najdu svoju klientelu aj pri vyšších cenách alebo teda pekne a trhovo skrachovať.

S domácnosťami je to zlé a horšie. V mnohých domácnostiach sa energiami šetrí už teraz a pre kopu nízkopríjmových domácností by aj menšie zvýšenie znamenalo kolaps už tak napätého rozpočtu. Vypnúť kúrenie a mrznúť pri 10 stupňoch, nepoužívať teplú vodu , to by vyvolalo iné nepokoje. A tie zvady v spoločenstvách vlastníkov v bytových domoch kto na koho dopláca by nemali konca kraja. Plesnivé steny by boli len ďalší bonus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše, systém platieb domácností u nás je taký , že po pravidelných preddavkoch nasleduje ročné vyúčtovanie. Takže problém by mohol dobehnúť mnohých aj s oneskorením.

Riešiť domácnosti plošne dotáciou v akejkoľvek forme, je síce ľúbivé, ale dosť drahé. Podmieniť to nejakým šetrením je síce pekný nápad, no v prípade výpočtu kto a ako by mal šetriť je to problematické. Napríklad ak niekto šetril už predtým a 15 percent úspory by už v zdraví nedal. Naopak tí, ktorí plytvali tak sa im zadotuje pohodlne zvládnuteľná úspora. Teda k spravodlivému riešeniu pre domácnosti nie je jednoduchá cesta.

Rozhodne by sa nemali dotovať energie v rekreačných nehnuteľnostiach a investičných bytoch. Ak v byte nemá majiteľ trvalý pobyt dlhšie ako napr rok alebo v primeranej dobe od času kedy sa majiteľom stal ( aby sa vylúčilo účelové prihlasovanie) tak by sa podpora na spotrebu v daných bytoch nevzťahovala. Prípadne ak niekto vydokladuje že byt prenajíma, tak pekne potvrdenie že je prihlásený na daňovom úrade. Rozdávať dotácie daňovým podvodníkom rozhodne netreba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno by bolo najlepším riešením pomáhať plošne len vybraným skupinám napr. dôchodcom a poberateľom sociálnych dávok či rodinám do istej hranice príjmu a nie plošne. Dotácia pre luxusné vily s bazénom by asi dosť klala oči.

Snáď by nebolo zlé ani originálnejšie riešenie. Tam by štát uhradil do istej výšky nárast nákladov na energie dodávateľovi, ale voči danému odberateľovi by štát naďalej viedol pohľadávku v podobe akejsi bezúročnej pôžičky ktorú by bolo možné splácať napríklad aj formou daňovej úľavy.

Nedoplatky voči dôchodcom ktorý síce obývajú hodnotné byty ale nedisponujú dostatočným prijímom by sa mohli viesť ako ťarcha na ich byte. V prípade budúceho prevodu na inú osobu by táto bola povinná dlh voči štátu vyplatiť pri prevode nehnuteľností.

V prípade škôl je riešení tiež niekoľko. Určite nie je možné dotovať školské bazény a plytvať energiami na vykurovanie iných ako nevyhnutných priestorov, napr telocviční. Žiaľ šetriť treba, deti nech behajú na dvore. Je to vraj zdravé a je to hlavne zadarmo.

Ak sa bojíme dištančného vzdelávania, tak by možno lepším riešením bolo tam kde je v meste viac škôl , vyučovať na smeny len v polovici z nich a v druhých len temperovať. Deti čakajúce na popoludňajšie vyučovanie môžu čakať v školskej družine ktorá by bola otvorená aj ráno. Keď sa môžu na smeny učiť deti v segregovaných komunitách, nech si to užijú aj deti z miest.

Plošné volanie po ľúbivých riešeniach sa zrejme znovu zvrhne na rozhadzovanie peňazí z daní a fondov EU ktoré rozfúkajú infláciu do dlho nepoznaných rozmerov. Kruh dotácií a zdražovania všetkého (už len aj preto že to každý čaká) sa tak skoro nezastaví.

Inflácia spôsobuje prerozdelenie bohatstva od sporiteľov k dlžníkom. Presnejšie teda od tých ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty a časť s nich nespotrebujú ale odložia vo forme úspor, k tým, ktorí vytvoria menej ako spotrebujú a na ten zvyšok si požičiavajú. Inflácia to nerobí tak, že niekomu zoberie z účtu peniaze a dá inému, to by bolo prerozdeľovanie vybratých daní. Inflácia to robí sofistikovanejším spôsobom a to tak, že vám síce z účtu nič nezmizne ale tým, že sa odrazu objavia nové peniaze ktoré míňa niekto iný sa znižuje hodnota tých vašich.

Predstaviť si to môžete zhruba tak, že máte doma demižón slivovice odložený na nejakú oslavu. Sused nemá síce žiadnu slivovicu ale oslavuje o to radšej. Preto z vášho demižónu odleje a zvyšok čo chýba doleje obyčajnou vodou. Vždy tak predtým než nariedi vašu slivovicu, si z nej zoberie . Slivovica síce bude každým opakovaním horšia ale sused si z nej odleje a vypije zakaždým lepšiu ako zanechá vám. Podobne aj ten kto dostane skôr novovytvorené peniaze a minie ich, urobí to ešte predtým ako sa hodnota vašich peňazí zníži a tak je na tom oveľa lepšie ako vy. Výsledkom je , že sused si zopárkrát pripil na vaše zdravie a vám na oslavu ostane už takmer len čistá voda a tak s jasnou hlavou môžete okúsiť následky monetárnej politiky.

Matúš Lazúr

Matúš Lazúr

Bloger 
  • Počet článkov:  150
  •  | 
  • Páči sa:  1 351x

Dokážem usedavo ležať. Zoznam autorových rubrík:  AustráliaMalajziaSúkromnéNezaradenéVeda a technikaO dobe kovidovej

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu