<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Matúš Marcinčin</title>
    <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Čo s takým životom?</title>
      <description>Štatistické údaje vravia, že najviac samovrážd sa na Slovensku pácha v noci v čase od dvadsiatej druhej do siedmej hodiny ráno. Oproti tomu najviac samovražedných pokusov spadá do intervalu medzi trinástou a osemnástou hodinou. V Prešove štatistiky neplatia, dvaja muži sa chcú zabiť o devätnástej. Zvyčajne v stredu.</description>
      <guid isPermaLink="false">98dc975b-ed72-49b4-94fb-49757b0747d5</guid>
      <pubDate>Thu, 02 Jan 2014 07:40:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/co-s-takym-zivotom</link>
    </item>
    <item>
      <title>-</title>
      <description>Truhlu s jeho telom niesli zaplneným Červeným námestím v Moskve Molotov a Stalin. Ten druhý je podozrievaný z toho, že ho dal zavraždiť. Stal sa kultúrnou ikonou sovietskej propagandy, no pred leninským terorom sa musel roky skrývať v zahraničí. Bol presvedčený, že každá revolúcia musí byť založená na humanizme a osvete. O ruskej revolúcii v roku 1917 písal ako o anarchistickej vlne plebejského násilia a odplaty, ako o aziatskej revolúcii. Neskôr oslavoval výdobytky socializmu, kam zaradzoval aj zlopovestné gulagy. Bol tvárou režimu, ktorého obete sa počítajú v miliónoch, zároveň hlboko veril v to, že človek – to znie hrdo. Maxim Gorkij.</description>
      <guid isPermaLink="false">b825976f-3443-42bb-9409-464b11ff905d</guid>
      <pubDate>Sun, 22 Dec 2013 16:25:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/</link>
    </item>
    <item>
      <title>O poetických bytostiach a medveďoch</title>
      <description>Milióny rokov sa nepreťali obežné dráhy Marsu a Venuše. Akokoľvek to možno niektorých všemocných škrie, v najbližšej dobe – napriek známostiam na vysokých miestach a navzdory všetkým neviditeľným rukám - ani nevyzerá, žeby sa na tom malo niečo zmeniť. Rovnako je to už tisícročia aj s obežnými dráhami muža a ženy. Obiehajú okolo seba, no nikdy sa nestretnú – v pochopení. Časté skraty, vychýlenia konštantnej orbity a nečakané strety  týchto blúdivých obežníc s nepravidelnou periódou návratu fascinujú ľudstvo odnepamäti a pripisujú to fenoménu, ktorý si pracovne nazvali láska.</description>
      <guid isPermaLink="false">24895f31-cb72-474c-a8e4-f565ce747f1b</guid>
      <pubDate>Sat, 21 Dec 2013 18:25:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/o-poetickych-bytostiach-a-medvedoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zrkadlenie prázdnej truhly</title>
      <description>Do nášho mesta zavíta osobnosť svetového formátu. Je to pre nás veľká udalosť, zas po toľkých rokoch bude tu. Na stanici čakám celý týždeň, že zadarmo mi dajú plagáty a odznaky. I nad naším mestom vyjde slnko a zaženie všetky mraky. Do nášho mesta zavíta osobnosť obrovských rozmerov. Usmeje sa zhora milo na nás a ja si ju zachytím kamerou.</description>
      <guid isPermaLink="false">94e8ec3a-77c6-41e7-b6b2-e42af5fd2026</guid>
      <pubDate>Fri, 19 Jul 2013 17:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/zrkadlenie-prazdnej-truhly</link>
    </item>
    <item>
      <title>Démonická optika noci</title>
      <description>Natvrdo a bez pomoci. Čierne vody pekelných vidín potopili svet. Petrolej stekajúci po vlasoch ti zatemnil zrak. Niekto ti do nich zaboril svoje studené a lepkavé prsty. Ledva chytáš slabnúci dych, si beznádejne zovretý úzkosťou. Horúcu lebku ti diabli s obludným revom rozbíjajú na tisícky úlomkov. Leviatan kŕčovito miesi tvoje chvejúce sa vnútornosti... A noc nekončí. Tancuj, tancuj, toč sa a neprestávaj! A krásná Margita, tanečnice smrti, má svetr vzoru pepita a zadkem vrtí. Začíná maškarní ples - kams to vlez? Kams to, prosím tě, vlez?!</description>
      <guid isPermaLink="false">d635fc24-f008-40d8-bb2f-98b247c53b80</guid>
      <pubDate>Mon, 31 Dec 2012 15:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/demonicka-optika-noci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Havajské litánie</title>
      <description>Nie si vzdorujúci rebel s Ginsbergovými veršami v jazzovom ošiali popierajúci úpadkovú pseudokultúru univerzálneho dneška. Nikdy v svojej skrytej duši nezažiješ Sturm und Drang, ktorý ťa mykne mimo masu mäsa. Utopické vízie o nirváne spravodlivosti vo vesmírnom kolobehu mieru a pokoja sú ďaleko od tvojich horizontov. Nevieš, čo to je revolúcia, čo je to stáť za sebou samým a stať sa sebou samým. Nemáš rozhľad filozofa potrebný pre opovržlivý nadhľad stoika. Chýba ti odstup a pohľad uprený niekde tam k ďalekým sackettovským modrým vrchom... To nič. Pokoj a mier. Aj tak je všetko len márnosť.</description>
      <guid isPermaLink="false">98946352-ced3-4d81-a5c7-e6aea5be65c9</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Dec 2012 18:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/havajske-litanie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pustatina, tiene a čerešňový kvet</title>
      <description>S pôžitkom škrtnúť zápalkou. S pohrdlivým úsmevom ju hodiť poza svoj chrbát. Dole, pod bralo, do doliny... Lebo tam som všetko s jasnou mysľou a s pokojom v duši polial petrolejom. Nie je nič, čo nehorí, temný dym a ohnivočervené plamene obkľúčili skalisko. Záblesky na nebi. Dotrhané plátno pre apokalyptické výjavy. Nepotrebujem to vidieť. Líham si, zatváram zrak a hlbokými nádychmi sa spíjam do nemoty tmou a nocou. Keď oči otvorím, je všade ticho a navôkol len pokojná mesačná krajina. V šírej pustatine rastie len jeden kvet sakury. Konečne pokoj. Preč od všetkých a všetkého, čo človeku ubližuje. Aspoň na chvíľu byť úplne sám a úplne ďaleko od sveta. Pozerať na čerešňový kvet a začať stvorením nového sveta, ktorý sa stane miestom kradmých únikov z až príliš často bezútešnej skutočnosti. Sveta, kde duša pookreje láskaním lyrických pohladení. V tejto krajine, kde už hlava nebolí a život viac nemýli, si na mňa počkali aj tiene zabudnutých predkov.</description>
      <guid isPermaLink="false">e6e4494f-e14f-44d5-b9d9-ceba1af1a05c</guid>
      <pubDate>Sat, 01 Dec 2012 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/pustatina-tiene-a-ceresnovy-kvet</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keby myšlienky zabíjali...</title>
      <description>... aj z toho najväčšieho ľudomila by sa pravdepodobne stal niekoľkonásobný vrah. Aké by to bolo, keby sa myšlienky stali skutočnými? Ak by sa svet, ktorý často prácne či podvedome skrývame vo veľkej tajnosti, stal skutočným? Hoci len i na jedno popoludnie, čudné a podivuhodné.</description>
      <guid isPermaLink="false">1a1b786d-2c6c-44ff-9be4-3b17478d0789</guid>
      <pubDate>Sat, 07 Apr 2012 07:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/keby-myslienky-zabijali</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cool D(on) J(uan) in Soho, UK</title>
      <description>Neviem, ako by som ti to, skrátka, opustila hlava telo, opustilo telo hlavu, ja... Vyspal som sa z teba, už ťa viac netreba. Bez dotyku, bez objatia, pochybnosti sa rýchlo stratia. Zostala len kôrka z chleba, drahá. Ja vyspal som sa z teba. Tvoj DJ.</description>
      <guid isPermaLink="false">4f3bb323-9454-4d15-9345-09c8d4b561d7</guid>
      <pubDate>Sun, 26 Feb 2012 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/cool-d-on-j-uan-in-soho-uk</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pocta Záborskému</title>
      <description>Na dne krátera stále súperia telo s hlavou. A v jednej zapadnutej slovenskej krčme u Šofelesa spolu súperia anjel (normálny anjel s krídlami) a čert (normálny čert s rohami). Vedú nevyrovnaný (čert sa len spokojne smeje) boj o dušu sedliaka Škorca, nepolepšiteľného korheľa a ožrana.</description>
      <guid isPermaLink="false">221e8930-6f03-44fc-9018-9046763cd01a</guid>
      <pubDate>Sat, 18 Feb 2012 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/pocta-zaborskemu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Z myšlienok Ľudovíta Štúra (4.)</title>
      <description>Máločo z našich dejín je tak veľmi nedoceňované ako uzákonenie Štúrovej spisovnej slovenčiny. Málokto si uvedomuje nesmierne dosahy tejto udalosti, keď sa v roku 1843 stretli Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom, aby spojili katolícke bernolákovské a evanjelické kollárovsko-šafárikovské idey do myšlienky jedného jazyka pre všetkých Slovákov. Ťažko už dnes chápeme epochálny význam spoločnej slovenčiny pre svojbytnosť nášho národa. Ak by sme si všetci aspoň trochu uvedomovali hodnotu nášho jazyka, koľko úsilia, námahy a obiet si vyžadovalo jeho uzákonenie, keby sme zažili aspoň trochu tej slávnej atmosféry zrodu spisovnej slovenčiny medzi uvedomelými Slovákmi, možno by sme si ju aj dokázali viac ctiť a  viac by nám prekážalo jej špinenie kdejakými prostoduchými chudákmi...</description>
      <guid isPermaLink="false">ac7b1d40-f786-4bb8-ad42-483de9398b2b</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Feb 2012 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/z-myslienok-ludovita-stura-4</link>
    </item>
    <item>
      <title>Z myšlienok Ľudovíta Štúra (3.)</title>
      <description>Lepšie už bolo (... a bude len horšie). Ľudia boli vtedy akísi lepší, žilo sa ľahšie, aj každý mal prácu, nekradlo sa tak, existovala spravodlivosť,... Tendencia človeka postupne zabúdať na negatívne veci z minulých udalostí a v pamäti uchovávať len to lepšie zo spomienok, často spôsobuje, že minulosť vidíme nekriticky pozitívnejšie, ako v skutočnosti bola. Dá sa povedať, že to isté platí aj pri idealizovanom hodnotení dávnejších dôb oproti vnímaniu súčasnosti. Keď sa však začítame trochu do slov Ľudovíta Štúra, možno na chvíľu ostaneme na pochybách, či nepíše o našom osvietenom 21. storočí, ale naozaj o tých meruôsmych rokoch, o tom dávnom storočí devätnástom na uhorskej Hornej zemi. Akoby sa menilo len obsadenie a kulisy, hra je tá istá.</description>
      <guid isPermaLink="false">12a5befa-dbbf-4f97-af8b-25eaff5586ad</guid>
      <pubDate>Sun, 05 Feb 2012 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/z-myslienok-ludovita-stura-3</link>
    </item>
    <item>
      <title>Z myšlienok Ľudovíta Štúra (2.)</title>
      <description>Ak som v prvej časti tohto podľa individuálneho vkusu zostaveného výberu zo Štúrových myšlienok z jeho Rečí a statí (1953) písal na adresu nášho národa príliš kriticky a so skeptickou perspektívou, tu uvidíme vec aj z druhej strany, keď sa spolu so Štúrom skúsime pozrieť na príčiny toho, čo je typické pre ľudí na Slovensku. A musíme len oceniť odstup, nadhľad a láskavosť Štúrovej generácie (a mnohých ich predchodcov a nasledovníkov), ktorí napriek všetkému dokážu vidieť aj v ľuďoch, ktorí ich často urážajú, ponižujú a nemajú záujem ani túžbu vnímať a poznávať, dobro. Ak by som mal tejto časti dať samostatný názov, asi by to bolo Ospravedlnenie Slovákov.</description>
      <guid isPermaLink="false">7a57cdca-536d-42f0-9975-e6843aeebe82</guid>
      <pubDate>Fri, 03 Feb 2012 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/z-myslienok-ludovita-stura-2</link>
    </item>
    <item>
      <title>Z myšlienok Ľudovíta Štúra (1.)</title>
      <description>Ešte nebol ani pochovaný, ale kdejakí niktoši už doňho kopali a pľuli na pamiatku veľkého človeka. Keď na začiatku roka 2009 skonal Milan Rúfus, étosom svojej tvorby nepohodlný Básnik, pochopil som, že mnohí Slováci si nedokážu ctiť skutočné osobnosti, ktoré vyšli spomedzi nich. A ktovie - možno si ich ani nezaslúžia.</description>
      <guid isPermaLink="false">4d5fe46b-c97c-4a2c-8c24-0d37970b6d47</guid>
      <pubDate>Wed, 01 Feb 2012 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/z-myslienok-ludovita-stura-1</link>
    </item>
    <item>
      <title>Umri, čajka</title>
      <description>Si (ešte) mladý. Vidíš všetko jasne a kriticky, vieš pomenovať veci priamo, rozprávaš ostro a nekorektne, nebojíš sa a máš odvahu pokúsiť sa meniť veci. Nemáš rád zatuchlinu a rezignované generácie bez ideálov, po ktorých tu ostal len trpký zápach, ktorý ťa privádza do zúrivosti. Odmietaš usmievavú faloš a slizkú pretvárku. Odmietaš všetko, čo je len preto, že to vždy tak bolo. Do nepríčetnosti ťa vytáča ľudská hlúposť a nemyslenie. Nechceš prázdnotu, hľadáš zmysel a význam, túžiš napĺňať svoje konanie a bytie. Chceš žiť skutočný a reálny život, nenávidíš paralelné štruktúry a svety trhu, pohŕdaš skorumpovanými osobami bez cti a morálky. Ty sa môžeš pevne pozerať ostatným rovno do očí, bez uhnutia pohľadu či sklopenia zraku. Aj keď robíš chyby, vieš si ich priznať. Vyzdvihuješ úprimnosť, chceš si vypočuť názor každého. Chceš priniesť niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo, niečo, čo nás možno posunie ďalej. Nás všetkých. Možno - lebo skúšaš, nepoznáš stopercentný recept. Chceš to všetko niekam posunúť. Ísť vpred a ukázať cestu aj ostatným. Máš svoje ideály. Máš svoje tajné sny. Máš svoj vysnený raj. Si (ešte) neskazený idealista. Si čajka. ... hm, tak zdochni. Blázon.</description>
      <guid isPermaLink="false">0e6e8c46-26c1-4832-9562-f0fa93b3340b</guid>
      <pubDate>Sat, 07 Jan 2012 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/umri-cajka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dosť bolo Homéra, začína sa éra Nera</title>
      <description>Už to tak vyzerá, že neisto a zmätene, možno trochu nervózne, stojíme a prešľapujeme v čase, keď pyšná Európa či západná (takzvaná) civilizácia v súlade s dejinnými skúsenosťami a zákonitosťami (možno aj nevyhnutnosťami) pomaly zostupuje zo svojho pomyselného piedestálu a azda prenecháva svoje miesto čela ľudského vývoja iným oblastiam a inému obyvateľstvu na Zemi.</description>
      <guid isPermaLink="false">afacafe5-074c-47d1-96ec-351c367025a0</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Jan 2012 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/dost-bolo-homera-zacina-sa-era-nera</link>
    </item>
    <item>
      <title>Umrel na nesplnené sny</title>
      <description>Snil som teda s otvorenými očami! Aj včera na prechádzke som snil; mám neustále sny. Lebo sny sú ako opitosť alebo iný život. (Ján Červeň – Zlomený kruh)</description>
      <guid isPermaLink="false">ff8bc4de-65e1-4ec6-a2b4-8c7380f0910f</guid>
      <pubDate>Tue, 12 Jul 2011 19:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/umrel-na-nesplnene-sny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rozprávka o Popolvárovi</title>
      <description>Nevedeli, kto sú to dvanásti mesiačikovia. Nemali poňatia o sile Valibuka či Lomidreva, nemali predstavu o výzore Laktibradu. Trojruža bol pre nich len akýsi kvet. Nerozumeli, prečo by mala byť soľ nad zlato. Tri groše sa im zdali málo.</description>
      <guid isPermaLink="false">34916029-dfc9-4fc2-acf1-ad02dcd5d2e9</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Mar 2011 19:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/rozpravka-o-popolvarovi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rytier smutnej postavy</title>
      <description>Věřil v dobro, proto musel zemřít. - Nedávno som si znovu pozrel Winnetouov Posledný výstrel, na začiatku ktorého môžeme začuť tieto slová... Majú ešte na tomto svete miesto ľudia, ktorí veria v dobro?</description>
      <guid isPermaLink="false">717c8b44-9184-4372-881f-8a39ed5f4609</guid>
      <pubDate>Thu, 16 Dec 2010 04:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/rytier-smutnej-postavy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sparno je, Ťapákovci</title>
      <description>S nenávisťou v pohľade namáhavo nastúpil prednými dverami do trolejbusu, aby začal bez príčiny prízemne nadávať všetkým, ktorí sa usmievali. Alebo mali len radosť v očiach. Počiatočný zvýšený hlas sa postupne menil v zlostné sipenie. Nevraživý zrak prestával blúdiť po cestujúcich a prijímal tupý, neprítomný výraz...</description>
      <guid isPermaLink="false">5bc3ed7d-d79e-48aa-885b-ad688dabdae2</guid>
      <pubDate>Wed, 24 Nov 2010 18:45:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/sparno-je-tapakovci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dám obesiť celý svet!</title>
      <description>Dám obesiť celý svet! Ak nenájdem svoje peniaze, obesím sa sám!</description>
      <guid isPermaLink="false">f9836191-56f1-48d5-bc7c-58e0066315b8</guid>
      <pubDate>Sun, 31 Oct 2010 18:15:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/dam-obesit-cely-svet</link>
    </item>
    <item>
      <title>Verneland (?)</title>
      <description>„Tento príbeh nie je fantastický, hoci je veľmi nepravdepodobný. Žijeme v časoch, keď sa môže stať všetko. Ak nie dnes, tak určite zajtra, lebo budúcnosť patrí vede.</description>
      <guid isPermaLink="false">a3cb6f2e-2287-4d38-ae4f-b980d5a8b18f</guid>
      <pubDate>Tue, 22 Jun 2010 20:15:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/verneland</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dva svety: More a ostrov</title>
      <description>Dva príbehy o deťoch. Dve rozprávania o dvoch svetoch. O mori chudoby a ostrove blahobytu. O mori, ktoré závidí ostrovu. O ostrove, ktorý nikdy nepochopí, že nemôže existovať bez mora.</description>
      <guid isPermaLink="false">f28d2337-16d5-4c31-b12a-90a7ebf39092</guid>
      <pubDate>Fri, 18 Jun 2010 18:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/dva-svety-more-a-ostrov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ukážem politikom zdvihnutý prst!</title>
      <description>Doteraz som si pri pohľade na (väčšinu) politikov mohol len strkať prsty do úst. V najbližších voľbách im ukážem zdvihnutý prst.</description>
      <guid isPermaLink="false">8dd07a1c-4eef-44a5-8cf5-5d1f57f8aacb</guid>
      <pubDate>Wed, 26 May 2010 19:15:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/politika/ukazem-politikom-zdvihnuty-prst</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo pre rybu voda, to pre herca divák</title>
      <description>Pri príležitosti udelenia niekoľkých ocenení som s ním pred časom robil rozhovor pre medzičasom zaniknuvší kultúrno-spoločenský dvojmesačník Prešovský magazín (6/2009). Celý rozhovor sa odohrával vo veľmi príjemnej atmosfére pred jednou z premiér jeho domovského divadla. Nehral v nej. Prišiel sa pozrieť na svojich kolegov, ktorých si nevie vynachváliť. Rozprávanie sa s týmto veľkým skromným hercom bolo pre mňa skutočným zážitkom. Som veľmi rád, že administrátori blog.sme.sk mi umožnili pripojiť k mojim článkom o prešovských divadelných inscenáciách aj tento rozhovor. Ospravedlňujem sa za mnohé nedokonalosti, ktoré vznikli následkom obmedzení pri písaní originálu článku, keď som sa snažil vtesnať dlhý rozhovor do presne určených hraníc počtu znakov... Skutočná osobnosť. Bez ďalších veľkých rečí. Herec Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove Eugen Libezňuk.</description>
      <guid isPermaLink="false">1bccd71f-2cae-4207-afd5-49301400578e</guid>
      <pubDate>Thu, 04 Mar 2010 17:45:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/co-pre-rybu-voda-to-pre-herca-divak</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ponížení a potupení</title>
      <description>Netypický, ale o to reálnejší prípad súčasnej rodiny. Najstarší syn R. je slabomyseľný, mladší A. zatvorený na psychiatrii a tretí N. je kripel na vozíčku. Ich matka L. sa vzdala. Rezignovala na svet a prijala pravidlá hry na pasívne prežívanie. Jediný, kto sa s tým odmieta zmieriť, je otec R. Muž s veľkým sebavedomím, ktorý čakal od života veľmi veľa. O to väčšia je jeho zúrivosť z nenaplnených predstáv. Nielen tá však prináša do jeho rodiny veľké napätie a robí jej členov nešťastnými. Aj keď si to neuvedomujú. Každý ubližuje tomu druhému, aj sebe. Svoje životy a konflikty v nich berú ako samozrejmosť. Bez možného riešenia.</description>
      <guid isPermaLink="false">fb879340-cf9f-4a4d-b5a3-3682c8505f3c</guid>
      <pubDate>Fri, 26 Feb 2010 18:11:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/ponizeni-a-potupeni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nekompromisný súd</title>
      <description>Čo povieš tomu dieťaťu? / Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť. / Čo keď narastie? / Že si — že si umrel. / A keď mu druhí povedia, že žijem? / Nech potom sám súdi nad tebou.</description>
      <guid isPermaLink="false">01fde2a9-4eff-40ef-a3d9-9a5f3ce7f19f</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Jan 2010 19:04:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/nekompromisny-sud</link>
    </item>
    <item>
      <title>Exhibicionista nad Betlehemom</title>
      <description>Aleluja, už som tu ja! Ty, čo si nikdy neplakal. Ty, čo sa nevieš ani smiať. Aj ty sa pridaj k nám a poď sa s nami pozerať! Aleluja, už som tu ja!</description>
      <guid isPermaLink="false">fa2ad204-7cd2-40bd-b4df-67931822d8d9</guid>
      <pubDate>Fri, 25 Dec 2009 18:27:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/exhibicionista-nad-betlehemom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Citlivá La Musica</title>
      <description>Dvadsiate storočie v skratke. Svetové vojny. Totalitný režim. Ľudské víťazstvá a pády. Vášeň. Fanatizmus. Nepochopenie. Láska. Radosť. Rany. Život, smrť. Čas. Tragédia jednej rodiny. Jedna hodina s piatimi ľuďmi na malom javisku. Koľko hodín koľkých ľudí v skutočnosti? A cez to všetko la Musica.</description>
      <guid isPermaLink="false">e008e3bf-332c-45a8-95b3-94b6f6c9dd8a</guid>
      <pubDate>Tue, 22 Dec 2009 19:08:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/citliva-la-musica</link>
    </item>
    <item>
      <title>Len nie princove halušky!</title>
      <description>Je často zaujímavé vidieť veci z druhej strany. Čo hovoria napríklad cudzinci na našu krajinu a na nás, na Slovensko a Slovákov, to nám napovie veľa o nás samých. A nie je to ťažké zistiť. Aké to však bolo niekedy? Ako videl Horné Uhorsko a jeho obyvateľov nemecký cudzinec v barokovom 17. storočí? Prečítajte si Uhorského Simplicissima. Ak chcete vedieť (a vidieť naživo), ako ten istý cudzinec videl Spiš a Šariš tej doby, pozrite si Princove halušky!</description>
      <guid isPermaLink="false">2ae69e04-c9b3-4caf-bf5c-4a699754fc41</guid>
      <pubDate>Sun, 20 Dec 2009 17:55:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/len-nie-princove-halusky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Za stotisíc aj do pekla!</title>
      <description>Kto aspoň niekedy nezávidí tým, ktorí majú viac ako on? Kto by nechcel zbohatnúť rýchlo a ľahko? Bez práce a námahy? Kto by nechcel len tak stotisíc? - Čo to je stotisíc?! No niektorí by za stotisíc šli aj do pekla!</description>
      <guid isPermaLink="false">0252c6ea-d8ff-4cd9-b1fd-080834f07cb9</guid>
      <pubDate>Sat, 19 Dec 2009 20:10:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/za-stotisic-aj-do-pekla</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zázrak Františka z Assisi</title>
      <description>Čo má robiť človek? - Ktorý má už dosť tohto sveta. Ktorému sa dokonale spriečil. Ktorému je z neho dokonale zle. Svet plný verejne tolerovanej korupcie. Škandály, voči ktorým sme zľahostajneli. Cieľavedomé lži škeriace sa odporným smiechom do tvárí slušných ľudí. Arogancia mocných a bohatých. Veci a zvieratá povýšené nad človeka. Bezcennosť života. Manipulujúce médiá tvoriace umelú realitu. Každodenne znásilňovaná pravda. Každodenné víťazstvá svíň. Bieda, urážky a ponižovanie slušných a čestných. V rýchlom slede panoptika ostré kontrasty obrázkov tohto sveta, ktoré strašne bolia.</description>
      <guid isPermaLink="false">f672a69e-c364-4612-b108-5f931b834dfe</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Dec 2009 08:27:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/zazrak-frantiska-z-assisi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kujme pikle, pikle kujme</title>
      <description>Kujme pikle, kujme pikle, obvyklé i neobvyklé. Kujme pikle, pikle kujme, snad se pikle s piklí ujme. Kujme pikle, kujme pikle, správné pikle lidi zvikle. Kujme pikle, pikle kujme, spekulujme, intrikujme… Lepšího nic není nad pořádný piklení.</description>
      <guid isPermaLink="false">8940796f-d0df-4273-8ddc-fdaa95d44b57</guid>
      <pubDate>Thu, 10 Dec 2009 10:35:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/kujme-pikle-pikle-kujme</link>
    </item>
    <item>
      <title>Farebný kufor plný Funny Money</title>
      <description>Čo by ste urobili, ak by ste si v deň svojich narodenín omylom vymenili v autobuse kufrík a našli v ňom niekoľko stotisíc libier? Zbláznili by ste sa? Zmenili by ste svoju identitu? Alebo by ste sa vybrali do Barcelony, či kúpili si ostrov Bali? Neviem. Jedno je však isté - nemyslite si, že by ste to mali ľahké.</description>
      <guid isPermaLink="false">b677d990-6bcc-42e1-9895-5cd76675a7e3</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Dec 2009 12:55:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/farebny-kufor-plny-funny-money</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dobropis nie je zmenka</title>
      <description>Hodina dlhšia ako ľudský vek v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Dobropis nie je veľká nádej. Je to malá radosť.</description>
      <guid isPermaLink="false">d443759e-d88d-4720-9340-5ae260d46fbc</guid>
      <pubDate>Tue, 08 Dec 2009 18:27:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/dobropis-nie-je-zmenka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mlčanie mačiek</title>
      <description>Na počiatku nebolo slovo. Na počiatku bola fotografia. Čiernobiely obrázok dvoch šťastných dievčat. Sestier, ktoré si boli veľmi blízke. Slovo bolo až potom. A nakoniec im ostalo len slovo – ako písmo v liste alebo hlas v telefóne. Človek zažil raj a nebude spokojný, kým ho znovu nenájde.</description>
      <guid isPermaLink="false">6e4b982b-78f6-4d05-a6f1-8fa145509da1</guid>
      <pubDate>Sat, 21 Nov 2009 14:55:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/mlcanie-maciek</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vzostup a pád Márie Antoinetty</title>
      <description>Sedem mesiacov po narodení sa rozhodlo o jej osude. Francúzsky kráľ Ľudovít XV. a rakúska cisárovná Mária Terézia z politických dôvodov spojili navždy životy francúzskeho následníka trónu Ľudovíta a jednej z mnohých rakúskych princezien. To ešte netušili, že sa stane jednou z najznámejších žien svojej doby a za krátkych 38 rokov bude nasledovať svojho manžela pod gilotínu. Mária Antoinetta.</description>
      <guid isPermaLink="false">c1333750-74bc-4611-96d6-8c7fd9ad9427</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Nov 2009 19:35:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/vzostup-a-pad-marie-antoinetty</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mladý Hviezdoslav o Prešove</title>
      <description>Aj keď kontroverzný almanach Napred (1871) je bezpochyby to najvýznamnejšie, čo sa spája s mladým Pavlom Országhom v súvislosti s jeho štúdiom na právnickej akadémii v Prešove (1870-72), do obdobia jeho ranej tvorby patrí aj báseň, v ktorej na rovinu a s typickou mladíckou vervou vyjadril svoje pocity z niekdajších Atén nad Torysou – z Prešova.</description>
      <guid isPermaLink="false">5717da35-3359-408e-b337-e3fd52e3a107</guid>
      <pubDate>Wed, 18 Nov 2009 20:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/mlady-hviezdoslav-o-presove</link>
    </item>
    <item>
      <title>Osol na ceste dejinami</title>
      <description>Do bane vstupuje starý muž s vnukom, aby mu ukázal miesta, kde kedysi pracoval a ktoré preňho znamenajú viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Zabúda na to, že po privatizácii už baňa slúži len ako zásobník zemného plynu. Verný svojmu zvyku, vyťahuje cigaretu a škrtá zápalkou...</description>
      <guid isPermaLink="false">a906ff99-da8d-4b8f-8808-c0555e34ed4d</guid>
      <pubDate>Mon, 16 Nov 2009 10:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/osol-na-ceste-dejinami</link>
    </item>
    <item>
      <title>Anjel vs. krízy, zázraky a úchylky moci</title>
      <description>Ako to vyzeralo v dávnom Babylone? Chcete vidieť slávnu babylonskú vežu? Akým jazykom sa tam v skutočnosti rozprávalo? Čo sa dialo po legendárnej potope sveta? Čo urobí človek s darom z nebies?</description>
      <guid isPermaLink="false">ec002b85-484c-45a8-a0cf-e9838b4fee06</guid>
      <pubDate>Sun, 15 Nov 2009 17:22:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/anjel-vs-krizy-zazraky-a-uchylky-moci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Posledný človek</title>
      <description>"Nikdy sa nestanem nosorožcom, nikdy, nikdy. Beda tomu, kto si uchoval originalitu! No čo! Budem sa brániť proti celému svetu, proti celému svetu sa budem brániť! Som posledný človek a zostanem ním až do konca. Nevzdám sa!"</description>
      <guid isPermaLink="false">b29f845a-e430-44f9-93eb-be32cdb6262e</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Nov 2009 19:45:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/posledny-clovek</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vorvaň na plytčine</title>
      <description>„Vorvane robia stále tú istú chybu. Pendlujú medzi severom a juhom. Stačí, aby raz zabočili zle a dostanú sa do Severného mora. Uviaznu tam. Panicky sa motajú v kruhu, až kým sa úplne nevyčerpajú a nepomätú. A v tej pomätenosti už nedokážu nájsť cestu späť. Príboj ich vyhodí na breh. V prírode sa dejú kadejaké svinstvá. Stačí malá orientačná chyba a si v riti!" (Walter van der Werf)</description>
      <guid isPermaLink="false">113252eb-8e9e-4cb4-8216-70055753a867</guid>
      <pubDate>Thu, 05 Nov 2009 17:44:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/vorvan-na-plytcine</link>
    </item>
    <item>
      <title>... a kedy budem ja šťastný?!</title>
      <description>Príbeh chudobnej Alžbety, ktorú okolnosti donútia ponúknuť na medicínske účely svoje telo, stavia divákov pred dve zásadné otázky – akú cenu má ľudské telo, akú cenu má ľudský život? Má vôbec nejakú cenu? Príbeh Alžbety je aj príbehom stratenej viery v Boha, ktorý bol nietzscheovsky zabitý a zmizol z medziľudských vzťahov. Je to ale aj príbeh lásky, ktorá ostala v našej spoločnosti len ako sprofanované slovo a nostalgická spomienka na niečo nežné a krásne. A nakoniec je to aj príbeh nádeje. Nádeje, ktorá drží človeka večne pri živote. Nádeje, ktorej koniec znamená začiatok malého tanca smrti...</description>
      <guid isPermaLink="false">bf39cc98-7997-442e-bf58-3c2947ba6898</guid>
      <pubDate>Wed, 04 Nov 2009 18:12:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/a-kedy-budem-ja-stastny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na dne duše a spoločnosti</title>
      <description>„Sú ľudia, ktorí neveria, že človeka možno prevychovať, oslobodiť ho od prachu a špiny stáročného násilia. Neveria, pretože nevedia, sami sú zašpinení, dokonca až natoľko, že nie sú schopní vedieť; nie sú schopní skúmať život, vidieť jeho špinavú, nehanebnú hrôzu a vyzbrojiť sa tvorivým hnevom na boj s organizátormi hrôzy. Sú to ľudia s lenivou a ľahostajnou mysľou, ktorí chcú žiť pokojne, a to je všetko.“ (Maxim Gorkij)</description>
      <guid isPermaLink="false">e56d6692-4bd1-4ec8-ad9e-9a400f872f23</guid>
      <pubDate>Sun, 01 Nov 2009 18:45:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/kultura/na-dne-duse-a-spolocnosti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Okresný špitál, okrasný svet</title>
      <description>Život sa ľahšie píše, ako žije. Ja píšem, a nech rozmýšľajú tí, čo budú čítať. Všetko sa pominie. Len to, čo je napísané, je skutočné a ostáva večné.</description>
      <guid isPermaLink="false">5e50f857-d5ac-4366-8d2f-adda81216a1e</guid>
      <pubDate>Sat, 31 Oct 2009 18:51:41 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/okresny-spital-okrasny-svet</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prekliatie výšok</title>
      <description>Lietaj vysoko, aby si videl ďaleko. A chráň sa kameňov zo zeme. Výška sa neodpúšťa. Si sviňa, ak odletíš z chlieva. Kto však potom ostáva v žite? Kto bude donekonečna chytať tých, čo blúdia v žite?</description>
      <guid isPermaLink="false">df16fd2c-03cb-4246-ae79-c6145bb5237d</guid>
      <pubDate>Wed, 14 May 2008 07:22:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/prekliatie-vysok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pena, len márna pena</title>
      <description>A všetko je pena. Jediné zmysluplné veci v živote sú láska na všetky spôsoby ku krásnym dievčatám a hudba z New Orleansu alebo od Duke Ellingtona. Boris Vian to ukazuje v Pene dní. A príbeh románu je pravdivý, lebo je vymyslený.</description>
      <guid isPermaLink="false">0bcec2dc-dece-4ac9-a830-2dc2c5555363</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Apr 2008 09:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/pena-len-marna-pena</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mŕtve potkany v meste ľudí</title>
      <description>Na tomto mieste som kedysi po tebe zatúžil a ty si tu nebola. Mor nás rozdelil. Mor z nás urobil zrnko prachu v nekonečnom vesmíre. Každý z nás bol malou čiastočkou prachu. Mor ten prach zvíril a my sme prestali vidieť. Sme sami. Aj ty, aj ja. Nevieme, kde sme. Vonku je cesta, ale neviem, kam mám ísť.</description>
      <guid isPermaLink="false">4f1f6d5d-b52e-440b-b389-9a9ab2c04c5d</guid>
      <pubDate>Fri, 04 Apr 2008 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/mrtve-potkany-v-meste-ludi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dokonané je a Boh je mŕtvy</title>
      <description>Ak je židovský diabol taký krutý, tak v ich pekle je určite na nevydržanie! (Pilát z Pontu)</description>
      <guid isPermaLink="false">371fe2a7-1419-46b3-ae03-6efcef460bda</guid>
      <pubDate>Fri, 28 Mar 2008 15:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/dokonane-je-a-boh-je-mrtvy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kto vytŕča z davu, odtnú mu hlavu</title>
      <description>Slovom, ak fašizmus skrachuje, ak všetci tí neschopní gauneri a idioti v Ríme zavlečú národ do záhuby, zo mňa bude len obyčajný vrah. A predsa, keďže veci sa majú tak, ako sa majú, inak som konať nemohol.</description>
      <guid isPermaLink="false">9819ad74-9c5d-49c9-a9f1-dc8e00e95c26</guid>
      <pubDate>Thu, 27 Mar 2008 15:08:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/matusmarcincin/nezaradene/kto-vytrca-z-davu-odtnu-mu-hlavu</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
