Toto stretnutie lídrov bude prvé od pádu Varšavskej zmluvy na ktorom nebudú k NATO prizvané nové krajiny východnej Európy. Po piatej a najväčšej expanzii v roku 2004 kedy bolo NATO rozšírené o 7 štátov (Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko). Ďalšími kandidátmi z bývalého komunistického bloku sú Balkánske štáty Albánsko, Chorvátsko a Macedónsko a bývalé republiky Sovietskeho Zväzu Ukrajina a Gruzínsko.
Problémom týchto posledných dvoch je ich vzťah k Rusku ktoré sa nemieni vzdať vplyvu na štáty, ktoré tak dlho ovládalo. V Ukrajine navyše podpora pre členstvo prudko klesá, za čo môžé aj rapídne posilnenie postavenia pro-Ruskej strany Viktora Yanukoviča. Z ostatních má najlepšie šance Chorvátsko, ktoré je politicky stabilné. Macedónsko a Albánsko nie sú pre NATO tak zaujímavé v dôsledku svojej nestability. Trochu lepšie postavenie z týchto dvoch má predsalen Macedónsko ktoré má šancu na členstvo. Generálny tajomník Jaap de Hoop Scheffer však sľubuje, že stretnutie lídrov v roku 2008 sa znovu zameria hlavne na tému rozšírenia.
Súčasný problém Aliancie je však Afganistan. NATO riskuje, že pohorí tam kde už predtým neuspeli Briti (v 19. storočí) a Rusi (v 20. storočí.) Nie je to prvá vojenská operácia NATO. Bojovalo v Kosove, avšak tam to bola vzdušná operácia. Pozemné jednotky vstúpili do Kosova v podstate bez odporu. V Afganistane však vojaci NATO bojujú a zomierajú, tento rok tam padlo 49 vojakov. Aj keď majú 2.4 milióna vojakov, európsky členovia NATO nedokázali poslať dalších 2200 a takisto ani potrebné vybavenie. Mnoho európskych štátov sa jednoducho skrýva. Jediní Briti a Holanďania poslali svojich vojakov na juh Afganistanu. Tam má svoje základne Taliban a prebiehajú tam najväčšie boje. Mnoho ďalších – Nemci, Francúzi, Taliani a Španieli pracujú v bezpečnejších oblastiach a odmietajú sa presunúť. Tento ich postoj je veľmi nebezpečný pre budúcnosť misie. Chyba v Afganistane by mala vážne dôsledky, pritiahla by späť do krajiny Taliban a Al-Kájdu a posilnila džihádistov na celom svete.
Základným problémom je jednoducho spolupráca eúrópskych a amerických (USA a Kanada) členov. A pritom majú rovnaký pohľad na hroziace nebezpečenstvá, terorizmus, islamský radikalizmus a nukleárny Irán sú hlavnou hrozbou pre oboch. Majú však rôzne názory na to ako s nimi bojovať. Američania majú ako hlavný cieľ boj proti teroristom a proti vzburám, kým Európania su spokojnejší s udržiavaním mieru a stabilizáciou.
Napriek všetkým problémom je NATO potrebná. Má najväčšiu silu z vojenských organizácií a to je hlavným dôvodom prečo stále má nových záujemcov o členstvo.
