Čas

Zbaviť ho funkcie, ktorou vládne.
A dúfať, že raz padne
a ja budem oslobodený,
vo večne plynúcej prítomnosti.

Čas ... čas... čas ...
to čo predurčuje
a dáva slobodu.
To čo popierame
a tiež ticho akceptujeme.

Čas, tak stály
a predsa premenlivý.
Zomierajúci
v akte svojho stvorenia.
Tak paradoxný
a predsa logický.

Čas ... čas ... čas ...
Tá neustála snaha
poprieť jeho existenciu
a zároveň snaha
získať ho čo najviac...