reklama

Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete

Bežný prokurátor rieši prípad usmrtenia aj viackrát mesačne.

Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
(Zdroj: Pexels.com)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jednou zo základných úloh radového prokurátora okresnej prokuratúry je vykonávať takzvaný dozor v trestnom konaní. V rámci dozoru* je úlohou a povinnosťou prokurátora doslova sledovať priebeh každého trestného stíhania a v rámci tejto činnosti dozorovať činnosť policajta, ktorý vykonáva vyšetrovanie. Prípadne vykonáva úkony, na ktoré je podľa zákona oprávnený len prokurátor (napr. nariadiť exhumáciu mŕtvoly). Inak povedané, cez pracovné stoly prokurátorov prechádzajú všetky vyšetrovacie spisy.

Inak to nie je ani pri nálezoch mŕtvych tiel, pri ktorých prehliadajúci lekár podľa § 48 zákona 581/2004 Z. z. nariadi na tele vykonať pitvu (v minulosti sa zaužíval pojem tzv. zdravotno-bezpečnostnej pitvy).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

S usmrtením sa prokurátor stretne aj viackrát mesačne

Práve naznačená problematika – samovraždy, patria k ľudsky mimoriadne náročným trestným veciam. Orgány činné v trestnom konaní sa podrobne oboznámia jednak so životom poškodeného, motívom rozhodnutia spáchať samovraždu, priebehom skutku (usmrtenia) a napokon s objektívnym lekárskym nálezom týkajúcim sa zranení, ktoré v konečnom dôsledku viedli k usmrteniu poškodeného.

Z hľadiska hrubého štatistického odhadu možno uzavrieť, že policajné orgány priemerného slovenského okresu vyšetrujú trestný čin usmrtenia cca 2-3x do mesiaca, pričom v 1-2 prípadoch ide bezpečne o samovraždu a nie o úmrtie z iných príčin (napr. pracovný úraz, dopravná nehoda a pod.).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spravidla najťažšie čítateľné vyšetrovacie spisy sú tie, ktoré sa týkajú samovraždy ťažko chorých pacientov. Policajné vyšetrovanie zvyčajne odhalí totálnu nemohúcnosť a nepripravenosť „systému“ zabezpečiť starostlivosť o takýchto pacientov. Nielen liečbu ich základného ochorenia, ale najmä riešenie psychických dopadov takéhoto ochorenia na pacienta a vývoj situácie, keď lekárska veda už jednoducho nedokáže pacientovi viac poskytnúť. Štatisticky ide v "bežnom okrese" najmenej o 5 samovrážd ročne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo vedie ľudí ku samovraždám?

Motívy u takýchto poškodených sú spravidla ľahko zistiteľné. Nielen z celkového popisu situácie či výsluchov svedkov, ale najmä z listov na rozlúčku, ktoré sú plné ľútosti a smútku nad dianím v životnom príbehu poškodeného.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas vyšetrovania orgány činné v trestnom konaní realizujú štandardné dokazovanie (výsluch svedkov, pitva, lekárske správy a pod.), počas ktorého bezpečne zistia priebeh a príčiny smrti poškodeného. Najmä však spoznávajú existenciu vážneho ochorenia poškodeného a jeho vývoj, pričom pitva ako „totálny“ zisťovací prostriedok vedie k detailnému poznaniu druhu ochorenia a jeho priebehu.

Po začatí trestného stíhania sa vypočujú jednak očití svedkovia, teda osoby, ktoré boli na mieste činu, keď k skutku ako takému došlo a následne rodinní príslušníci poškodeného. „Bežní“ svedkovia činu štandardne opíšu, čo na mieste činu zmyslovo vnímali (objasnia priebeh skutku), no výsluchy rodinných príslušníkov sú úplne iného druhu a kvality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Pexels.com)

Blízki príbuzní opisujú poškodeného tak, ako ho vnímali za života a ako sa vysporadúval s ochorením, jeho priebehom, aký vplyv mala na neho liečba a jej úspešný, či menej úspešný priebeh. Tu je potrebné uviesť, že u ťažko chorého pacienta je priebeh liečby mimoriadne psychicky náročný a preto ak aj liečba má úspešný priebeh, psychický stav pacienta je mimoriadne krehký. Akákoľvek zmena momentálneho stavu, či nesľubný výsledok vyšetrenia môže mať fatálne následky (v praxi autora bol zaznamenaný prípad, keď matka svedkyne spáchala samovraždu z obavy pred ďalšou dávkou liečby, ktorá bola pre ňu náročná).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otázka vlastnej samovraždy poškodeného je podstatnou časťou výsluchu príbuzných a niektorí svedkovia uvádzajú, že poškodený túto otázku riešil už dlhšie a pravidelne sa k nej vracal. Iní naopak nevedeli, že poškodený nad niečím podobným uvažoval a spomínajú len zmeny správania, ktoré u poškodených viedli k zádumčivosti a celkovej strate radosti zo života.

Občasne sa vyskytnú i situácie, keď príbuzní neuznávajú vyšetrovaciu verziu samovraždy a tvrdia, že k smrti poškodeného došlo náhodne, napr. samovoľným výstrelom zbrane pri čistení. Mimoriadne cenným zdrojom informácii – i keď ide o nanajvýš osobný prejav vôle, je tzv. list na rozlúčku.

Listy na rozlúčku sú zásadné pri objasňovaní samovrážd

List na rozlúčku nie je typickou osobnou korešpondenciu, pretože jeho pisateľ viac-menej ráta s tým, že sa list dostane do dispozície väčšieho, neuzavretého počtu čitateľov, ktorí sú pre neho v podstate neznáme osoby. Tak či onak, list je spravidla adresovaný rodine, či najbližšej osobe v okolí.

Takmer všetky listy majú podobnú štruktúru a možno z nich vyvodiť jediné a síce zúfalstvo pisateľa nad životnou situáciou, do ktorej sa dostal a nemožnosti ju riešiť iným – dôstojnejším spôsobom. So železnou pravidelnosťou sa pisateľ listu v úvode vždy ospravedlní celej svojej rodine za spôsobenú starosť (používajú tiež pojmy ako „hanba“ a „zbytočná pozornosť“), následne prejde k zhodnoteniu svojho stavu (nekončiace bolesti, strata nádeje, nemožnosť normálne žiť a fungovať a pod.) a vyjaveniu svojho rozhodnutia zomrieť, v závere sa s rodinou rozlúči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré listy sú obsahovo stručné a niektoré naopak mimoriadne rozložité a len s ťažkosťou sa dajú prečítať na jedenkrát. Je nemožné neprecítiť a vnútorne sa nezastaviť, keď pisateľ použije zdanlivo nespojiteľné slová "ako veľmi by som chcel žiť, no už nemôžem".

Spôsoby ukončenia života sú u týchto poškodených rôzne a patrí sem požitie väčšieho množstva liekov, obesenie, podrezanie tepien, utopenie sa, zoskočenie z výškovej budovy, či vrhnutie sa pod vlak.

Obrázok blogu
(zdroj: Pexels.com)

Štát zlyháva pri zabezpečovaní práva na dôstojné umieranie a smrť

Predstavené situácie, keď vážne choré osoby siahajú na svoj život a tento sa tak končí najrozličnejšími tragickými spôsobmi sú dôkazom toho, že táto problematika nie je v našich podmienkach ani zďaleka rozpracovaná a uzavretá. Dôsledkom toho je vystavovanie špecifickej časti obyvateľstva smrti v maximálne nedôstojných podmienkach a s negatívnymi dopadmi pre pozostalú rodinu ale i pre celú spoločnosť.

Dôležitým a podstatným by naopak mala jednoznačne byť zásadná odborná diskusia a následne prípadná inštitucializovaná snaha štátu o vytvorenie systému, ktorý dokáže zachytiť hroziace prípady samovrážd a dostať umieranie pacienta do kontrolovanej podoby.

Druhé uvedené východisko platí o to viac, že ak nepochybnou súčasťou moderného štátneho zriadenia je vytvorenie možnosti pre bezpečný pôrod a dôstojný život človeka, tak súčasťou musí byť i povinnosť štátu zabezpečiť človeku právo na dôstojnú smrť a umieranie.

Neriešenie tohto stavu, ani len v diskusnej rovine je pritom len zakrývaním si zraku pred skutočným stavom veci, keď hrubým odhadom môže byť takýchto samovrážd v našom štáte cca 300 ročne. Pre porovnanie, ostro sledovaný a riešený je štatistický parameter smrteľných dopravných nehôd, ktorý v roku 2020 dosiahol počet 224 osôb.

------------

* Pod spomenutým pojmom "dozor" sa v podstate rozumie výkon viacerých prokurátorských oprávnení, ktorými prokurátor zabezpečuje, aby policajt pri vedení trestného stíhania dodržiaval právne predpisy, a ku ktorým oprávneniam automaticky prináležia povinnosti policajta, ktorými sa zabezpečí, že príslušný prokurátor má prehľad o každom jednom začatom trestnom stíhaní, resp. jeho vývoji a závere. Podstatným ust. je najmä § 230 a § 231 Trestného poriadku, kde sú vypočítané jednotlivé prokurátorské oprávnenia. Z jednotlivých ustanovení cit. zákona potom možno vyčítať, že napr. uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku sa musí do 48 hodín od vydania doručiť príslušnému prokurátorovi. Rovnaká (prípadne obdobná) lehota a povinnosť doručiť rozhodnutie platí pre policajta napríklad aj v prípade zastavenia trestného stíhania a vôbec pri akomkoľvek meritórnom, či procesnom rozhodovaní v trestnom konaní. Súčasťou dozorových oprávnení je i možnosť akékoľvek rozhodnutie policajta zrušiť, či nahradiť ho vlastným rozhodnutím.

------------

Linky a adresy rýchlej pomoci

Linky dôvery v slovenských mestách:

Košice – Linka dôvery

Pôsobí pod II. psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055 / 622 2323.

Košice – Linka nádeje

Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor. Pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055 / 644 1155.

Košice - Linka detskej dôvery

Poskytuje poradenstvo pre deti, mladých ľudí a dospelých, ktorí riešia problém s dieťaťom prostredníctvom telefónu, skypu, e-mailu, chatu a online. Telefónne číslo: 055/243 72 72

Prešov – Linka dôvery (všeobecná)

Možno telefonovať v pracovných dňoch: pondelok: 7. 00 – 15. 30, utorok, streda, štvrtok 7. 00 – 15. 00, piatok 7. 00 – 14. 30. Telefónne číslo: 051 / 7731 000.

  • V akútnych prípadoch možno volať aj na linku 112.

  • Mnohé všeobecné nemocnice, kde sa nachádzajú psychiatrické oddelenia a kliniky, sú pripravené poskytnúť pomoc pacientom v pohotovostných službách.

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Právnik - prokurátor, pôsobiaci v regióne. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

reklama

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu