Infozákon je nástroj v rukách občana, ktorý môže použiť, keď nevie nájsť informáciu. Bolo by normálne, keby infozákon nemusel existovať. A to, že existovať na Slovensku musí a dlho ešte potrebný bude, je chyba úradov. Táto kritika sa vzťahuje aj na úrad, na ktorom pôsobí autor týchto riadkov a to aj napriek tomu, že ide o najotvorenejší úrad na Slovensku. Normálne je, že všetky informácie sú jednoducho dostupné a nikto si ich pýtať nemusí. Normálne je, že sú úrady v informovaní aktívne, čiže dávajú von všetky informácie, ktoré majú a to ihneď. V takej spoločnosti infozákon potrebný nie je.
Úrady, vrátane obecných a mestských prostredníctvom ZMOS-u, pri útoku na infozákon argumentujú tým, že infozákon je zneužívaný na to, aby im niekto ubližoval a oberal ich o drahocenný čas. Áno, stáva sa, že niekto si cez infozákon robí prieskum trhu aby prispôsobil svoj biznis a našil ho na potreby verejnej správy. Stáva sa, že si študenti cez infozákon nechajú vypracovať časť diplomovky a stáva sa aj to, že niekto podá 10 infožiadostí naraz alebo požiada o informáciu, ktorá je na titulnej stránke oficiálneho webu úradu. Ale, koľko zbytočnej a nepríjemnej roboty musí urobiť úradník kvôli občanovi a koľko zbytočnej roboty (a času a peňazí) musí investovať občan, lebo to pod hrozbou trestu žiada úrad?
Ak má parlamentom a snáď aj spoločnosťou prebehnúť diskusia o infozákone, tak debata nesmie byť orientovaná na to, ako zákon oklieštiť, aby niekto neubližoval úradníkom, ale naopak o tom, ako sa občanom ešte viac otvoriť, aby infozákon používať nemuseli.
P.S.: mestský úrad, na ktorom pôsobí autor, dostal za 10 rokov 248 infožiadostí, čiže priemerne dve žiadosti za mesiac. Tak aké šikanovanie, prepánajána?