Závislosť EÚ na dovoze energie od polovice 90-tych rokov rastie. EÚ vynakladá denne viac ako 1 miliardu EUR na jej dovoz. To je takmer pätina celkových dovozných nákladov EÚ.
Od roku 2014 mala Európska únia (EÚ) dostatok času na zníženie energetickej závislosti od Ruskej federácie. Namiesto toho dovoz plynu a ropy z Ruska ešte zvýšila. Po ruskej invázii na Ukrajine je vysoká závislosť Európy na ruskom plyne horúcou témou. Vlani do krajín EÚ pritieklo plynovodom asi 140 miliárd m3 tejto suroviny cez plynovod, ďalších asi 15 miliárd m3 vo forme skvapalneného plynu. Celkovo takmer 40 % spotrebovaného plynu v EÚ pochádzalo z Ruska..
Obvinenia Ruska z vojnových zločinov vytvárajú tlak na ďalšie sankcie voči Moskve. Kľúčový potenciálny cieľ: ruská ropa a zemný plyn a 850 miliónov dolárov, ktoré európski dovozcovia platia za tieto dodávky každý deň.
Západné sankcie boli doteraz namierené proti ruským bankám a spoločnostiam, ale ušetrili platby za ropu a plyn – čo je ústupok USA, ktorý má udržať európskych spojencov na palube a predstavovať jednotný front.
Tu sú kľúčové fakty o dovoze energie z Ruska do Európy a o tom, či je možný bojkot.
O AKÉ DODÁVKY IDE?
Európska únia získava 40 % svojho zemného plynu z Ruska, ktorý sa používa na vykurovanie domácností, výrobu elektriny a zásobovanie priemyslu energiou a je kľúčovou surovinou pre produkty, ako sú hnojivá.
V prípade ropy je to asi 25 %, z čoho väčšina ide na benzín a naftu pre vozidlá. Rusko dodáva približne 14 % nafty, uviedli analytici S&P Global, a prerušenie by mohlo zvýšiť už aj tak vysoké ceny paliva pre nákladné autá a traktory.
Spojené štáty dovážali z Ruska málo ropy a žiadny zemný plyn, keďže sa vďaka frakovaniu stali hlavným producentom a vývozcom ropy a plynu. Európa mala ložiská ropy a zemného plynu, ale produkcia klesá, takže 27 členských krajín EU je závislých na dovoze.
Prečo sa EÚ viac zaoberá závislosťou od plynu ako ropy?
Dôvodom sú odlišné vzorce trhu s ropou a plynom. Přibližně 90 % ropy dovážanej do EU prichádza po mori, čo ponúka veľkú flexibilitu pre zmenu zdrojov a trás dodávok v prípade potreby.
Naopak pri plyne sú prepravné cesty určené potrubnou sieťou, pretože len malá časť sa prepravuje po mori. Niekoľko členských štátov EÚ závisí na hlavnom dodávateľovi s omedzenými možnosťami získať alternativne dodávky. To je prípad pobaltského regiónu a niekoľkých krajín východnej Európy.
Šesť členských štátov EÚ je v dovoze plynu závislé na Rusku: Finsko, Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva.
Zo 155 miliárd kubických metrov plynu, ktoré Európa každoročne dováža z Ruska, 140 miliárd prichádza potrubím cez Ukrajinu, Poľsko a popod Baltské more. Európa sa snaží získať dodatočné zásoby dovozom loďami vo forme skvapalneného zemného plynu alebo LNG, ale to nemôže nahradiť stratu plynu potrubím.
LNG je tiež oveľa drahší a dodávatelia sú vyťažení. Zatiaľ čo niektoré európske krajiny sú dobre napojené na terminály LNG, ako napríklad Španielsko a na nových projektoch sa pracuje na miestach ako Grécko a Poľsko, neexistuje infraštruktúra na zásobovanie zvyšku Európy. Výstavba terminálov a potrubí na dovoz LNG na pripojenie plynu na miesta, ktoré ho potrebujú, môže trvať roky.
Keďže závislosť na Rusku je rôzna, je ťažšie dosiahnuť dohodu o bojkote v EÚ. Litva v sobotu uviedla, že zastavila dovoz ruského plynu a bude sa spoliehať iba na terminál LNG, ktorý spustila v roku 2014. Poľsko, ktoré roky hľadalo alternatívy, tvrdí, že na konci roka neobnoví ruskú zmluvu na plyn, okrem toho, urobí kroky k zákazu ruského uhlia a ropy.
Nemecko, najväčšia ekonomika kontinentu, stále získava 40 % svojho plynu z Ruska, a to aj po znížení svojej závislosti. Jeho cieľom je toto leto ukončiť dovoz ruského uhlia, do konca roka dovoz ropy a do roku 2024 byť do značnej miery nezávislým od plynu, uviedol nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.
KDE MÔŽE EURÓPA ZÍSKAŤ ENERGIU?
EÚ hľadá spôsoby na zníženie tejto závislosti a posilnenie svojej energetickej bezpečnosti. Snaží sa najmä o diverzifikáciu zdrojov a dodávateľov energie, zníženie svojej spotreby, zlepšenie výroby energie a posilnenie spolupráce medzi krajinami. Okrem toho investuje do obnoviteľných zdrojov energie. Plánom EÚ je do konca roka znížiť spotrebu ruského plynu o dve tretiny a ukončiť závislosť pred rokom 2030.
Okrem získavania LNG z miest, ako sú Spojené štáty a Katar, Európa presadzuje získavať viac plynu z neruských plynovodov z Nórska a Alžírska.
Nie je ľahké nahradiť ruskú ponuku na napätých globálnych trhoch. Odstránenie z trhu viac ako 2 milióny ruských barelov ropy denne pre Európu, by zvýšilo ceny ropy na celom svete. A Rusko by sa mohlo pokúsiť predať ropu Indii a Číne, hoci by mohlo zarobiť menej.
ČO BY SA STALO, KEBY EURÓPA NEDOVÁŽALA RUSKÚ ENERGIU?
Odhady sa líšia, no prerušenie znamená výrazný zásah do európskeho hospodárstva.
Výrobcovia kovov, hnojív, chemikálií a skla by boli ťažko zasiahnutí. Dokonca aj čiastočné odstavenie plynu pre priemysel by mohlo stáť „státisíce“ pracovných miest, povedal Michael Vassiliadis, šéf nemeckého odborového zväzu BCE zastupujúceho pracovníkov v chemickom a ťažobnom priemysle.
„Pravdepodobne budeme aj naďalej svedkami odporu zo strany Nemecka a niekoľkých krajín, pretože sú jednoducho oveľa viac závislí od ruského dovozu ropy, plynu a uhlia,“ povedal Craig Erlam, senior analytik trhov pre Spojené kráľovstvo, Európu, Stredný východ a Afriku u menového makléra Oanda. "Prognózy dopadu embarga sa líšia, ale takmer určite by to krajinu dostalo do recesie."
Skupina ekonómov vrátane profesora z University of Notre Dame Ruedigera Bachmanna tvrdí, že embargo by pre Nemecko znamenalo značné ekonomické náklady, no bolo by „jasne zvládnuteľné“. Krajina "v posledných rokoch prekonala hlbšie prepady a rýchlo sa zotavila", vrátane globálnej finančnej krízy a pandemickej recesie v roku 2009, uviedli.
„Verejné šírenie strachu z katastrofálnych dôsledkov energetického embarga zo strany lobistických skupín a pridružených think-tankov nezodpovedá akademickým štandardom,“ uviedli v analýze na portáli voxeu.org Centra pre výskum hospodárskej politiky.
ČO INÉ MOHLA EURÓPA UROBIŤ?
Ekonómovia Simone Tagliapietra a Guntram Wolff z think-tanku Bruegel v Bruseli navrhli dovozné clo EÚ na ruskú ropu a plyn (https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/sk/content/prirucka-pre-dovoz-tovaru .) To by znížilo príjmy Ruska a zároveň by sa vyhlo veľkému zásahu do európskeho rastu, s právnou výhodou ponechania kontraktov bez zmeny. Európski lídri minulý týždeň trvali na tom, že tie isté zmluvy ich chránili pred požiadavkou Ruska platiť za plyn v rubľoch. Peniaze z tarifu by sa mohli použiť na ochranu ohrozených domácností pred vyššími cenami energií.
Zatiaľ čo armáda, ktorá napadla Ukrajinu, je už zaplatená, taríf by postavil Kremeľ do „ťažšej ekonomickej situácie, v ktorej by možno začali mať problémy s nákupom vecí z vonkajšieho sveta vrátane výzbroje a vyplácaním platov verejnému sektoru,“ povedal Tagliapietra.
AKO SA EURÓPA DOSTALA DO TEJTO SITUÁCIE?
Nemecko zvýšilo svoju závislosť na zemnom plyne pri prechode od uhlia a najmä po tom, čo bývalá kancelárka Angela Merkelová odstavila zostávajúce jadrové elektrárne po katastrofe vo Fukušime v Japonsku v roku 2011. Merkelová kládla dôraz na diplomatický dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas svojho 16-ročného úradu a podnietila skutočnosť, že aj počas studenej vojny neustále prúdili zásoby energie z Ruska.
Podporila tiež plynovod Nord Stream 2 z Ruska napriek kritike, že by zvýšil závislosť Nemecka od Ruska. Kancelár Olaf Scholz, ktorý pôsobil ako Merkelovej minister financií, projekt po invázii zmrazil.
Taliansko, ďalšia veľká ekonomika EÚ, v priebehu rokov zvýšilo svoju závislosť od ruského plynu, pri prechode od uhlia. Talianski predstavitelia tvrdia, že Rusko dodáva 38 % zemného plynu používaného na výrobu elektriny a pre ťažký priemysel, vrátane oceliarní a papierní. Minister zahraničných vecí Luigi Di Maio, ktorý cestuje do krajín produkujúcich energiu a hľadá alternatívy, v pondelok pre tlačovú agentúru ANSA povedal, že „Taliansko nemôže vetovať sankcie týkajúce sa ruského plynu“. Ale premiér Mario Draghi povedal, že platby za plyn financujú ruskú vojnu a odsúdil vojenské útoky Ruska.
Za jeden rok by mohli krajiny EÚ znížiť import ruského plynu až o 50 miliárd metrov kubických, čiže asi o tretinu. Pri dodatočných opatreniach by sa dostala až na polovičný objem dovozu. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zverejnila tento desaťbodový plán s vysvetleniami ako na to. Je možné si ho prečítať na tomto linku: https://energoklub.sk/sk/clanky/iea-desatoro-pre-znizenie-zavislosti-eu-na-ruskom-plyne/.
Všetky body, ktoré uviedla IEA sú v súlade s politikou Európskej zelenej dohody a ambíciami výraznejšieho znižovania emisií.
Avšak bude potrebný určitý čas a značné investície, aby sa ukázali výsledky rýchlejších investícií do zelených a efektívnych technológií, ktoré výraznejšie otrasú dopytom po plyne z dovozu. Naprieč krajinami sú navyše výrazné rozdiely z pohľadu geografických podmienok aj zmluvných úprav dodávok. Dôležitý elementom pre úspešnú implementáciu zníženia závislosti EÚ od ruského plynu bude jasná komunikácia medzi vládami, priemyslom a spotrebiteľmi.
Štatistický prehľad svetovej energetiky si môžeže pozrieť na stránkach : https://www.bp.com/en/global/corporate/energy-economics/statistical-review-of-world-energy.html , https://www.iea.org/, https://www.imf.org/en/Publications/WEO.
