Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?

Vo vojnách sa bojuje na vojenskom fronte, ale aj na ekonomickom.

Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
v prístave (Zdroj: pixabay.com)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Sankcie prijaté voči Rusku, začínajú spôsobovať zmätok v globálnom obchode s vážnymi dôsledkami pre dovozcov energií a obilia. Zároveň vytvárajú dominový efekt na celom svete, ktorý stále zápasí s prerušením dodávateľského reťazca vyvolaného pandémiou.

Od ruskej invázie na Ukrajinu boli stovky tankerov a lodí na hromadný náklad odklonené preč z Čierneho mora, zatiaľ čo desiatky ďalších uviazli v prístavoch a na mori a nemohli vyložiť svoj náklad. Rusko je popredným vývozcom obilia a hlavným dodávateľom surovej ropy, kovov, dreva a plastov – všetky sa používajú na celom svete v celom rade produktov a v mnohých priemyselných odvetviach od výrobcov ocele po výrobcov automobilov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len malá hŕstka z 2 000 ruských nákladných a tankerových lodí bola sankcionovaná západnými mocnosťami , ale zmrazenie aktív najväčších bánk v krajine znamená, že import a export z Ruska dostane veľký zásah. Tlak zosilňujú spoločnosti od Apple a Nike až po veľkých odosielateľov ako Maersk, ktorej rozsiahle obchodné vzťahy so Západom boli takmer prerušené.

Jedným z potenciálnych únikových ventilov pre ruský export je Čína, ktorej rýchlo rastúca ekonomika je smädná po prírodných zdrojoch. Čína však doteraz neprejavila veľkú chuť plne podporovať prezidenta Vladimira Putina napriek tomu, že sa zdržala hlasovania v OSN odsudzujúceho inváziu.

SkryťVypnúť reklamu

Napätie už pociťuje Interunity Group, rodinná grécka lodná spoločnosť, ktorej 60 ropných tankerov a lodí na hromadný náklad zamestnávajú desiatky ruských a ukrajinských námorných kapitánov a dôstojníkov.

Po začiatku vojny ruská časť pracovnej sily Interunity , zisťovala ako sa dostanú domov po tom, čo Európska únia uvalila na ich krajinu zákaz letov. Ukrajinská polovica nevedela, či bude mať domov, kam by sa mohla vrátiť.

Jeden ukrajinský vyšší dôstojník, ktorý uviazol na tankeri v Mexickom zálive, bol taký rozrušený, že požiadal o povolenie vylodiť sa mesiace pred skončením jeho zmluvy, povedal George Mangos, jeden z riaditeľov Interunity.      "Povedal mi, že chce vystúpiť v najbližšom prístave, aby mohol bojovať za svoju vlasť," povedal Mangos, ktorý vyjadril obdiv nad jeho vlastenectvom.

SkryťVypnúť reklamu

Dopad vojny na svetový obchod bol doteraz najvážnejší v Čiernom mori, kde sú ruské a ukrajinské prístavy hlavnými centrami pre dodávky pšenice a kukurice. Doprava sa zastavila, čím sa fakticky odstavila druhá najväčšia oblasť exportu obilia na svete.

Na rozdiel od ťažby ropy, ktorú sa dá inde rýchlo navýšiť, zvýšenie dodávok obilia si vyžaduje čas a obrovský objem, ktorý by mohol byť odklonený v dôsledku vojny a sankcií. Ukrajina dodáva 16 % celosvetového vývozu kukurice a spolu s Ruskom 30 %  vývozu pšenice. To znamená, že chudobnejšie krajiny, ktoré sú závislé od dovozu, by mohli čeliť veľkým problémom v zásobovaní.

SkryťVypnúť reklamu

„Otázkou nie je, či dôjde k vážnym ekonomickým následkom a kritickému nedostatku potravín v už tak nestabilných krajinách, otázkou je, čo s tým urobí Rusko a ako zareaguje Západ,“ povedal Rohini Ralby, riaditeľ I.R. Consilium, námorná poradenská spoločnosť so sídlom v USA.

Medzi najviac ohrozené krajiny patria Egypt, India a Turecko, ktoré sa všetky vo veľkej miere spoliehajú na Rusko vo všetkom od základných potravinárskych surovín až po zemný plyn a cestovný ruch.

Približne 78 % tureckého dovozu pšenice pochádza z Ruska a ďalších 9 % z Ukrajiny. India dováža asi 80 % svojej ropy, veľkú časť z Ruska, a kovy z Ruska, aby zásobovala piaty najväčší automobilový priemysel na svete.

Rusko v súčasnosti produkuje 10,1 milióna barelov ropy denne, z čoho 5 miliónov exportuje do celého sveta v surovej forme. Takmer polovicu z tohto objemu odoberá EÚ. Rusko tiež do EÚ dováža 46,8 % zemného plynu. Najzraniteľnejšími krajinami Únie sú Nemecko ( až 55 % jeho plynu pochádza z Ruska pre rafinérie), Holandsko a Poľsko. Predstavujú 48 % celkového exportu ruskej ropy. Výnimkou je len Veľká Británia, ktorá je najmenej závislá od ruského zemného plynu. Berie si približne iba 3 % z celkového objemu z Ruska.

Najviac uvedené skutočnosti bude cítiť na čerpacej stanici, kde sa očakáva, že vyššie ceny prispejú k inflácii, ktorá už teraz beží najrýchlejším tempom za štyri desaťročia. Rusko bolo minulý rok tretím najväčším zdrojom ropných produktov predávaných v USA – za Mexikom a Kanadou – a bolo zodpovedné za 8 % všetkého dovozu. Rusko je tiež druhým najväčším dodávateľom platiny, kovu používaného na výrobu výfukov pre automobily.

Ceny pšenice od týždňa pred inváziou vyskočili o viac ako 55 %. Ceny ropy, ktoré od začiatku roka neustále rástli v dôsledku dopytu zotavujúcej sa globálnej ekonomiky, prvýkrát od roku 2013 vyleteli nad 110 dolárov za barel.

A sadzby účtované za prenajaté obrie ropné tankery na celom svete vyskočili až o 400 %, pretože obchodníci s ropou sa snažia zabezpečiť kapacitu, ktorá sa zrazu stane vzácnou. Windward odhaduje, že oceánom pláva 87 miliónov barelov ruskej ropy v hodnote 10 miliárd dolárov, ktoré sa snažia nájsť kupcov.

Okrem energetických komodít, ako sú plyn či ropa, Rusko tiež kontroluje asi 10 percent svetových zásob surovín. Je i hlavným producentom niklu a platiny.

Nikel je kľúčovou surovinou používanou napríklad v batériách pre elektrické vozidlá. Americký priemysel čipov sa vo veľkej miere spolieha na neón pochádzajúci z Ukrajiny. Rusko tiež vyváža množstvo prvkov dôležitých pre výrobu polovodičov, prúdových motorov, automobilov a medicíny

Rusko patrí medzi hlavných producentov titanu, ktorý sa do značnej miery používa v leteckom priemysle. Zároveň je najväčším dodávateľom dusičnanu amónneho, ktorý je kľúčovou zložkou vo výrobe hnojív

Zatiaľ nie je úplne jasné, ako veľmi svetovú ekonomiku ovplyvnia ekonomické sankcie proti Rusku a aké ďalšie sekundárne vlyvy môže mať.

Ale dôsledky už dnes vidieť na finančných trhoch, kde sa akcie dostávajú do červených čísiel, komodity výraznejšie rastú, či už energetické alebo priemyselné. To sa s odstupom času prejaví aj na raste inflácie. Ak by prišlo ku komoditnému embargu zo strany Ruskej federácie vo väčšom či menšom rozsahu, ceny strategických komodít môžu ešte rásť. To bude viesť k druhému kolu rastu cien.  Spolu s cenami energií bude rásť aj celková inflácia, a to minimálne počas celého roka 2022.

Jana Melišová

Jana Melišová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  200x

Moja profesná orientácia sa pohybuje v ekonomickej oblasti. Doteraz som publikovala v niektorých ekonomických a literárnych periodikách. Blogovala som na iDNES.cz, Blogosféra.cz atď. Rada píšem najmä komentáre, glosy, prózu i poéziu. Je to pre mňa forma relaxu, ktorá mi prináša radosť. Tiež by som chcela trochu prispieť ku zvýšeniu všeobecného ekonomického povedomia. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu