Západné sankcie oslabujú ruskú ekonomiku a tiež vysielajú otrasy na globálne trhy.
Prezident Joe Biden odletel v stredu do Európy na cestu, ktorá zahŕňa stretnutia s lídrami EÚ, NATO a G7. Vo štvrtok Biden podľa poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana oznámi „ďalší balík sankcií“.
A to nie je všetko.
„Jedná sa nielen o pridanie nových sankcií, ale aj o zabezpečenie spoločného úsilia na potlačenie únikov, rušenia sankcií, akéhokoľvek pokusu ktorejkoľvek krajiny pomôcť Rusku v podstate podkopať, oslabiť alebo obísť sankcie,“ povedal Sullivan.
Ruská mena v stredu výrazne posilnila, pričom nakrátko sa dostala na trojtýždňové maximum. Pomohlo jej vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko začne požadovať od štátov, ktoré nepovažuje za priateľské, platby za dodávky plynu v rubľoch.
V reakcii na oznámenie Putina kurz ruskej meny dosiahol v Moskve nakrátko 94,9875 RUB/USD. To je najvyšší kurz rubľa od 2. marca. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Neskôr sa kurz skorigoval a pohyboval sa okolo 100 RUB/USD, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 3,4 %. Ruská mena posilnila aj voči euru. Kurz rubľa vzrástol o 3,5 % na 110,50 RUB/EUR.
Prípadné platby v rubľoch, čo by podľa Putina mali vláda a centrálna banka vyriešiť do týždňa, by mohli výrazne podporiť ruskú menu. Mnohé európske krajiny sú totiž stále vysoko závislé od dovozu ruského plynu.
V predchádzajúcich dňoch sa kurz rubľa pohyboval stabilne okolo 105 RUB/USD. Predtým sa v Moskve prepadol na minimum okolo 120 RUB/USD a v zahraničnom obchodovaní až na 150 RUB/USD. Na porovnanie, pred útokom na Ukrajinu 24. februára sa kurz rubľa pohyboval okolo 80 RUB/USD.
Sankcie pomohli prudko zvýšiť ceny komodít vrátane ropy a pšenice, čo prospelo energetickým a poľnohospodárskych akciám a zároveň udrelo nad leteckými spoločnosťami a prepravnými spoločnosťami.
Hneď v prvom týždni po vypuknutí vojny na Ukrajine vzrástli ceny globálnych komodít najviac za posledných takmer 50 rokov. Na jednej stane to prirodzene zvýšilo inflačné očakávania a centrálna banka by mala zasiahnuť.
No na druhej strane sa objavili ešte väčšie obavy o globálnu finančnú stabilitu a prichádzajúcu ekonomickú recesiu. Centrálne banky, najmä tá európska, zavelili na opatrnosť pri akýchkoľvek úvahách o zvyšovaní sadzieb. Postoj centrálnych bánk tak dramaticky zmenil všeobecné očakávania, že úrokové sadzby začnú čoskoro rásť.
Dlžníci, najmä tí hypotekárni, si môžu vydýchnuť. Žiadne rýchle zvyšovanie úrokov nebude. Naopak, rastúca inflácia je ďalšou zlou správou pre sporiteľov. Ich peniaze na bankových účtoch strácajú hodnotu čoraz rýchlejším tempom. Podobne sú na tom vlastníci takmer všetkých ostatných aktív okrem komodít.
Nebolo to tak dávno, čo pomer ceny komodít k akciám dosiahol najnižšiu úroveň v modernej histórii. To je však minulosťou. Už ani komodity nie sú také lacné, ako sa donedávna javili. Investori sa dostali do pasce stagflácie, keď spomaľujúci sa ekonomický rast tlačí finančné aktíva nižšie, no znehodnocovanie peňazí naberá na obrátkach.
Nezdá sa, že by v súčasnej situácii centrálne banky chceli či mohli niečo spraviť. Naopak, zmierili sa s tým, že inflácia minimálne krátkodobo pohltí časť hodnoty peňazí.
Za ukrajinský konflikt, ktorý k tlaku na infláciu prispel, zaplatia spotrebitelia, a to po celom svete.
A budú platiť aj za znižujúcu sa hodnotu dlhov v pomere k HDP. Najväčším pozitívom inflácie tak bude to, že vymaže časť globálneho dlhu, ktorý v poslednej dekáde výrazne spomalil ekonomický rast. Za všetky hriechy sa raz zaplatí.
Sankcie, ktoré už Západ ohlásil, znamenajú, že ruská ekonomika by bola roky izolovaná. Krajina čelí najhlbšej recesii od 90. rokov a hrubý domáci produkt v roku 2022 klesne o 22 %, vyplýva z prognózy zverejnenej v utorok S&P Global Market Intelligence.
Nielen Rusko: S&P tiež znížila svoju prognózu rastu globálneho HDP v tomto roku na 3,3 % zo 4,1 %. Európa bude zasiahnutá obzvlášť tvrdo, varovalo.
Možno sa pýtate, čo zostáva na sankcionovanie?
Veľa. Ale urobiť to bez toho, aby to západným ekonomikám spôsobilo oveľa závažnejšiu spätnú reakciu, bude ťažké...
"Stále je priestor na ďalšie cielenie, kým tieto sankcie dosiahnu úroveň porovnateľnú so sankciami proti Iránu alebo Severnej Kórei," napísali začiatkom tohto mesiaca Brian O'Toole a Daniel Fried z Atlantic Council.
Tu je niekoľko oblastí, na ktoré by sa Západ mohol zamerať:
Oligarchovia: Spojené štáty a ich spojenci by mohli výrazne rozšíriť počet oligarchov a obchodných magnátov podliehajúcich sankciám. Základnou myšlienkou je, že by ich to povzbudilo, aby sa rozišli s Kremľom.
"Môže to byť trochu symbolické... ale symboly môžu pomôcť zasiať neistotu a paniku na ruských trhoch a ďalej znižovať dôveru v ruskú ekonomiku," uviedli O'Toole a Fried.
Spoločnosti: Niektoré ruské banky boli zasiahnuté sankciami, no cieľov môže byť aj viac. Západ by mohol zasiahnuť aj spoločnosti, ktoré sa zaoberajú poisťovníctvom, výrobou a dopravou, aby sme vymenovali aspoň niektoré odvetvia.
„Na zvládnutie vedľajších účinkov môžu byť potrebné obmedzenia, ale existuje široká škála ruskej súkromnej a štátom kontrolovanej ekonomiky, ktorá zostáva atraktívnym cieľom,“ uviedli O'Toole a Fried.
Viac: Západ by mohol sankcionovať ruské akciové trhy a zamerať sa na štátne spoločnosti. Biely dom zakázal nové investície do ruských energetických projektov, ale to by sa mohlo rozšíriť na celú ekonomiku.
Najtrestnejšie sankcie by podľa O'Toolea a Frieda predstavovali „úplné finančné embargo“. Tým by sa zakázali všetky transakcie a obchod s Ruskom, čím by sa krajina zaradila do rovnakej kategórie ako Irán.
Nateraz Západ pravdepodobne ušetrí ruský energetický priemysel ďalšej bolesti. Začiatkom tohto týždňa naberala dynamika na to, aby sa EÚ pripojila k embargu na ruskú ropu pod vedením USA, ale zdá sa, že to pominulo v dôsledku obrovských nákladov pre veľké ekonomiky vrátane Nemecka.
Reťazce rýchleho občerstvenia sa snažia zatvárať ruské reštaurácie
Niekoľko týždňov po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin začal útočiť na Ukrajinu, americké reštaurácie oznámili, že sa stiahnu z Ruska. Mnohé z nich však zostávajú otvorené, uvádza Danielle Wiener-Bronner zo CNN Business.
Jeden príklad: Burger King Restaurant Brands International tvrdí, že stiahol firemnú podporu z približne 800 pobočiek Burger King v Rusku. Nemôže však prinútiť tieto miesta zatvoriť. Je to preto, že ich neprevádzkuje spoločnosť – namiesto toho ich kontroluje prevádzkovateľ, ktorý podľa RBI „odmietol“ reštaurácie zavrieť.
Prečo je teda pre tieto spoločnosti také ťažké ukončiť činnosť v Rusku?
Keď sa veľké korporácie rozhodnú expandovať do zahraničia, zvyčajne uzatvárajú franšízové zmluvy. Vo všeobecnosti má poskytovateľ franšízy, korporátny vlastník značky, rovnaký cieľ ako nadobúdateľ franšízy, prevádzkovateľ na mieste: Obaja chcú predávať jedlo a zarábať peniaze.
Ale ruský útok na Ukrajinu posunul tieto priority. Teraz sa americké spoločnosti rozhodli – či už kvôli verejnému tlaku, reputačnému riziku alebo z etických dôvodov – že zatváranie reštaurácií je dôležitejšie ako predaj jedla. Prevádzkovatelia franšízy však nemusia súhlasiť. Tam sa veci rúcajú.
Otázka uvalenia reštriktívnych opatrení na ruskú energetiku však zostáva mimoriadne citlivá, vzhľadom na závislosť mnohých krajín EÚ od ruského zemného plynu.
