Organizácie na ochranu ľudských práv a pozorovatelia tvrdia, že Rusko používa kazetové bomby pri invázii na Ukrajine, čo Moskva popiera. Pokiaľ sa potvrdí, nasadenie týchto zbraní najmä v ľudnatých civilných oblastiach, vyvolá to nové humanitárne obavy v tejto najväčšej európskej pozemnej vojne za posledné generácie.
Od Sýrie a Jemenu po Balkán, Afganistan a juhovýchodnú Áziu nevybuchnutá munícia z kazetových bômb aj naďalej zabíja a mrzačí ľudí roky či dokonca desaťročia po vojne.
Aj keď sa mnoho krajín pripojilo ku globálnej zmluve obmedzujúcej ich použitie, kazetová munícia sa stále používa v oblastiach konfliktov po celom svete.
CO JE KAZETOVÁ BOMBA A PREČO JEJ POUŽITIE VYVOLÁVA OBAVY?
Kazetové bomby sa skladajú z kazety(kontajnera), ktorý obsahuje menší druh munície napríklad drobné časované bombičky alebo míny. Tie sú často načasované tak, aby sa aktivovali až po dlhšej dobe po bombardovaní. Vzhľadom k tomu, že kazetové bomby ich môžu obsahovať i tisíce, dokážu zamínovať rozsiahlu oblasť. Môžu byť dodávané lietadlami, delostrelectvom a raketami, uvádza Medzinárodný výbor Červeného kríža(MVČK).
Okrem poškodenia spôsobeného muníciou pri dopade majú bomby vysokú mieru zlyhania pri explózii, v niektorých nedávnych konfliktoch podľa MVČK až 40 %.
Po ich zhodení zostávajú pásy zeme posiate bombami, ktoré by mohli explodovať. Návrat k normálnemu životu sa stáva nebezpečným, najmä v husto osídlených oblastiach. Niektoré vojnou zničené krajiny sa roky snažia o likvidáciu nevybuchnutých kazetových bômb.
JE ICH VÝUŽÍVANIE VOJNOVÝ ZLOČIN?
Použitie kazetových bômb samo o sebe neporušuje medzinárodné právo, ale ich použitie proti civilistom porušením byť môže. Rovnako ako u každého prípadu, určenie vojnového zločinu vyžaduje preskúmať, či bol cieľ legitímny a či boli prijaté opatrenia, aby sa predišlo civilným obetiam.
K Dohovoru zakazujúcemu použitie kazetových bômb sa pôvodne pripojilo viac než 120 štátov, ktoré súhlasili s tým, že zbrane nebudú používať, vyrábať, prevážať ani skladovať.
Rusko a Ukrajina sa k tomuto dohovoru nepripojili. Spojené štáty tiež nie.
KDE BOLI POUŽÍVANÉ?
Sýrske vládne jednotky často používali kazetovú muníciu, dodávanú Ruskom, proti opozičným baštám cez občianske vojny v tejto krajine, pričom často zasahovali civilné ciele a infraštruktúru.
Izrael použil kazetové bomby v civilných oblastiach na juhu Libanonu, vrátane invázie v roku 1982, kde izraelské jednotky dosiahli až hlavné mesto Bejrút.
Počas mesačnej vojny s Hizballáhom v roku 2006 Human Rights Watch a Organizácia spojených národov obvinili Izrael z vypálenia až 4 miliónov kazetovej munície na Libanon. Zostala tak nevybuchnutá munícia, ktorá dodnes ohrozuje libanonských civilistov.
Koalícia v Jemene vedená Saudskou Arábiou bola kritizovaná za použitie kazetových bômb vo vojne s povstalcami Houthi podporovanými Iránom, ktorí spustošili juhoarabskú krajinu.
V roku 2017 bol Jemen podľa OSN druhou najnebezpečnejšou krajinou po Sýrii, podľa OSN boli deti zabíjané alebo mrzačené dlho potom, čo kazetová munícia pôvodne spadla.
Posledné rozsiahle americké použitie kazetových bômb bolo podľa Pentagonu počas invázie do Iraku v roku 2003. USA najskôr považovali kazetové bomby za neoddeliteľnú súčasť svojho arzenálu v priebehu invázie do Afganistanu, ktorá začala v roku 2001, uvádza HRW. V prvých troch rokoch sa odhaduje, že koalícia vedená USA zvrhla v Afganistane viac než 1500 kazetových bômb.
Americké ministerstvo obrany malo do roku 2019 prestať používať akúkoľvek kazetovú muníciu s podielom nevybuchnutej munície vyššej než 1 %. Trampova administratíva však tuto politiku zrušila a umožnila veliteľom schvaľovať použitie takejto munície.
Kazetová munícia sa používala i v balkánskych vojnách v 90. rokoch. V 80. rokoch 20. storočia Rusi pri 10-ročnej invázii v Afganistane intenzívne používali kazetové bomby. V dôsledku toho zostává afganský vidiek jednou z najviac zamínovaných krajín na svete.
CO SE DEJE NA UKRAJINE?
To, že ruské sily na Ukrajine „rozhodne“ použili kazetové bomby, povedal Mark Hiznay z Human Right Watch(HRW).
Poukázal na najmenej dva prípady: raketový útok, ktorý minulý týždeň v prvý deň invázie zasiahol nemocnicu v meste Vuhledar a v ďalší v pondelok pri útoku na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov s 1,4 miliónmi obyvateľov.
M.Hiznay „retweetol“ fotografie, na ktorých bola nevybuchnutá kazetová munícia 9N235 roztrúsená po Charkove.
Skupiny na ochranu ľudských práv uviedli, že traja ľudia boli zabití po tom, čo ruské kazetové bomby dopadi blízko materskj škôlky v severovýchodnom meste Okhtyrka. Spravodajská skupina Bellingcat hovorí, že jej výskumníci pri tomto údere našli kazetovou muníciu a taktiež pri útokoch v Charkove.
Amnesty International uviedla, že ruské sily hanebne používajú kazetovú muníciu v obývaných oblastiach“.
Justin Bronk, výskumný pracovník z londýnskeho Royal United Services Institute povedal, že snímky častí municie získanej z obytných oblastí Charkova sú „konkrétnym dôkazom“, že Rusko používa kazetové bomby.
"Ich použitie naznačuje, že sa Rusi pokúšajú zlomiť morálku, vytvoriť teror na civilnom obyvateľstve a obrancoch, aby sa pokúsili vynútiť si vyjednávanie alebo len ústup Ukrajiny," povedal.
Rusko ale naďalej popiera použitie kazetovej munície na Ukrajine.
