Skutočný význam víťazstva Emmanuela Macrona. A čo bude ďalej?

Faktom je, že v ťažkých podmienkach sa Macronovi podarilo dvakrát vyhrať prezidentské voľby.

Skutočný význam víťazstva Emmanuela Macrona. A čo bude ďalej?
Na snímke voliči úradujúceho prezidenta a kandidáta Emmanuela Macrona sledujú veľkoplošnú obrazovku s predbežnými výsledkami pred Eiffelovou vežou v Paríži (Zdroj: TASR/AP)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Schopnosť Francúzov zamilovať sa do niečoho, čo my podceňujeme a potom to neskôr prevezmeme, je ohromujúca. Milovať Francúzsko však neznamená nevidieť určité súvislosti v jeho histórii. Jedným z ochromujúcich dôsledkov jeho histórie je závislosť od príliš zideologizovanej politiky. Tendencia odmeňovať polarizáciu a očierňovať pragmatizmus ako nehanebný sužuje Francúzsko prinajmenšom od roku 1789. Pred dvoma týždňami, v prvom kole prezidentských volieb, dostal Jean-Luc Mélenchon, kandidát krajnej ľavice, viac ako dvadsať percent hlasov, ktoré kedysi mala komunistická strana. Príťažlivosť krajne ľavicovej ideológie s jej idealistickým obsadením je pre Francúzov, najmä pre francúzsku mládež, kultúrnou konštantou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Počas kampane sa krajne pravicová strana Národného zhromaždenia Marine Le Penovej  – ako strana Národného frontu, ktorú kedysi viedol jej otec – musela preorientovať na ostro centristický smer pri hľadaní popularity. Vzdala sa, akokoľvek nečestne, svojho sľubu opustiť Európsku úniu a bola nútená ustúpiť od dlhého spojenectva Marine Le Penovej s Vladimirom Putinom.  Éric Zemmour, ktorý otvorenejšie reprezentuje rasistickú ideológiu starého frontu, pur et dur, získal menej ako desať percent hlasov. Vzhľadom na to, že tradičné francúzske konzervatívne strany skolabovali z vlastnej nekompetentnosti, nie je vo francúzskych podmienkach nič prekvapivé na tom, že krajne pravicový nacionalizmus sa snaží vydávať sa za niečo príjemnejšie– o nič viac a menej ako v iných krajinách.

SkryťVypnúť reklamu

Macron získal 58,5 % odovzdaných hlasov. Jeho krajne pravicovej vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 % voličov.

Macronovo znovuzvolenie avizovali už prvé povolebné prieskumy, podľa ktorých mal získať 57,6 až 58,2 % hlasov. Francúzsky prezident sa vo svojom víťaznom prejave poďakoval všetkým voličom a sľúbil, že bude "slúžiť všetkým obyvateľom Francúzska". Le Penová označila výsledky volieb za „brilantné víťazstvo“. Prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej politickej kariére a „nikdy neopustí“ Francúzov.

Faktom je, že za zložitých okolností sa Macronovi podarilo vyhrať prezidentské kreslo dvakrát, čo je znakom toho, že je odolný politik a že vo Francúzsku zostáva politický rezervoár zdravého rozumu. Miera, do akej zahraničná tlač – a určite aj časť Francúzov – trvá na tom, aby sa jeho víťazstvo považovalo za istý druh morálnej porážky, je skutočne mätúce. Je možné, že niektorí voliči zvolili Macrona len preto, že nenávideli jeho protikandidátku, ale to sa dá povedať o každom kandidátovi na vysoký post i v demokracii. Napríklad mnohí Trumpovi voliči boli celoživotnými republikánmi, ktorí sa nedokázali presvedčiť k tomu, aby niekedy volili demokrata. Mnohí voliči Le Pen ju pravdepodobne volili, pretože nemohli vystáť Macrona.

SkryťVypnúť reklamu

Le Penová nezískala enormný počet hlasov ako krajne pravicová extrémistka; získala mimoriadne veľký podiel tým, že predstierala, že nie je krajne pravicová extrémistka. Nesmierne ťažila aj z prítomnosti Zemmoura, ktorý bol o toľko pravicový a tak neospravedlňujúci proti moslimom a imigrantom, že sa Le Penová v porovnaní s tým zdala umiernená. Celá sila a úspešné bremeno Macronových poznámok na konci kampane bolo pripomenúť ľuďom, kto Le Pen skutočne je a aký je jej rodinný odkaz – hoci sa snažila odlíšiť od svojho otvorene fašisticky zmýšľajúceho otca, zdedila svoje postavenie nie kvôli jej priezvisku – ale kôli tomu, za čím skutočne stála. Urobil to a Francúzi pripomenutie pochopili.

SkryťVypnúť reklamu

Úspešní pragmatici pri moci nikdy nebudú mať také "kúzlo" ako neúspešní ideológovia. Britská novinárka Helen Lewisová satiricky vyjadrila zdráhavú neochotu uznať význam prvých Macronových volieb v roku 2017 a napísala: „Teraz musíme čeliť nepríjemnej otázke. Prečo toľko Francúzov hlasovalo za Emmanuela Macrona? Bol to nedostatok ekonomickej úzkosti či nedostatok rasizmu?" Macron je prvým úradujúcim francúzskym prezidentom, ktorý bol opätovne zvolený za posledných dvadsať rokov. Teraz sa tiež stáva prvým prezidentom Piatej republiky, ktorá bola ustanovená v roku 1958, odkedy sa de Gaulle vrátil do úradu priamym ľudovým hlasovaním, pričom stále mal parlamentnú väčšinu. (Jacques Chirac bol v „spolužití“ s ľavicovou vládou, keď bol znovuzvolený v roku 2002 a François Mitterrand bol s pravicovou v roku 1988.) Väčšina výsledkov volieb v demokraciach je tesná; tento je pozoruhodný tým, že až tak blízko to nebolo. Ani Macron si príliš nenaklonil voličov. Ale naprieto tomu otvorene chránil náboženskú menšinu v atmosfére, v ktorej Zemmour navrhol zákon, aby deti dostávali iba „francúzske“ krstné mená.

Predpokladá sa, že to bude ťažké druhé volebné obdobie: budú demonštrácie a prezident bude označovaný za ešte horšie zlyhania, ako bol predtým. Zo striech budú vykrikované hlasné vyhlásenia o smrti demokracie a Francúzsko bude konfrotnované s ďaľšou krízou, ktorej bude čeliť. Inými slovami, francúzsky politický život bude pokračovať tak, ako pokračoval od roku 1958 – alebo vlastne od roku 1789. Ale tí "najhorší" boli držaní mimo moci a nepriblížili sa k víťazstvu. Je potrebné urobiť veľa práce a nadchádzajúce parlamentné voľby budú opäť významné. Macron to teda nebude mať ľahké. Ale čo a kedy mal ľahké francúzsky prezident?

„Víťazovi patrí korisť“ je v demokracii zlý slogan, pretože oscilácia strán pri moci je, alebo by mala byť trvalá. Ale toto víťazstvo nech nie je podceňované. Bolo skutočné aj so svojou podporou humánnych hodnôt voči brutálnym a autokratickým. Víťazstvom liberálneho pluralizmu voči reakčnému purizmu má celosvetový význam.

Porovnanie  rokov 2017 a 2022. Macronova výhra je pre Západ úľavou, ale historické hlasovanie krajnej pravice signalizuje hroziacu hrozbu
Porovnanie rokov 2017 a 2022. Macronova výhra je pre Západ úľavou, ale historické hlasovanie krajnej pravice signalizuje hroziacu hrozbu  (zdroj: cnn.com)
Jana Melišová

Jana Melišová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  207x

Moja profesná orientácia sa pohybuje v ekonomickej oblasti. Doteraz som publikovala v niektorých ekonomických a literárnych periodikách. Blogovala som na iDNES.cz, Blogosféra.cz atď. Rada píšem najmä komentáre, glosy, prózu i poéziu. Je to pre mňa forma relaxu, ktorá mi prináša radosť. Tiež by som chcela trochu prispieť ku zvýšeniu všeobecného ekonomického povedomia. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu