Ako sa porozprávať s mimozemšťanmi

Písmo: A- | A+

Podľa výskumu, ktorý bol realizovaný v prvej polovici 20. storočia, nie je možná zmysluplná interakcia medzi ľuďmi, u ktorých rozdiel v IQ je väčší ako 30 bodov. Čo si pod tým predstaviť?

Hodnota IQ vyjadruje schopnosť, akou rýchlosťou dokáže jednotlivec premýšľať a spájať logické argumenty. Podľa dosiahnutej úrovne sa rozdeľuje do niekoľkých pásiem. Percentuálne zastúpenie ľudí v jednotlivých úrovniach je možné zobraziť podľa Gaussovej krivky, pričom najvyšší bod zobrazuje priemer a ten sa pohybuje pri výške IQ od 90 do 110 bodov. Pri komunikácii medzi ľuďmi, ktorých IQ predstavuje rozdiel viac ako spomínaných 30 bodov, dochádza k určitým bariéram.

Týmto výskumom sa zaoberala Leta S. Hollingworth a následne ho popularizoval napríklad Grady M. Towers. Zámerne je dôraz na slove zmysluplná, pretože sa netýka každodennej komunikácie ako kúpa potravín alebo lístka do divadla.

Zmysluplná v tom, čo človeka napĺňa po intelektuálnej stránke, jeho záujmy, prípadne to, do akej hĺbky sa problematikou zaoberá. Úroveň týchto vlastností sa u ľudí líši.

Komunikácia. Opäť o tom, že nie je ľahká

Na jednej strane je spôsob, ako sa komunikuje, a na druhej strane – čo sa komunikuje. Ľudia s nadpriemerným IQ majú prirodzene zložitejší spôsob vyjadrovania, ale ak majú záujem, je možné naučiť sa komunikovať tak, aby boli zrozumiteľnejší pre čo najširší okruh.

Pokiaľ ide o obsah záujmu, tu už dochádza k väčším rozdielom a tie bývajú základom pre vznik skupín nielen v zmysle výberu okruhu priateľov, partnera, ale i organizácií, ako je napríklad Mensa združujúca ľudí s nadpriemernou inteligenciou.

Vychádzajúc z toho, že do skupiny s IQ nad 130 patria približne len dve percentá populácie, človek si môže pripadať ako mimozemšťan na tejto planéte, keďže jeho myslenie je diametrálne odlišné od väčšiny. Zároveň ak o tejto danosti nevie, môže to viesť pri nepochopení okolia – zvlášť u detí – k izolácii.

Obrázok blogu

Mensania sú ako mimozemšťania

V predošlom odseku som uviedla „ak majú záujem, je možné naučiť sa komunikovať tak, aby boli zrozumiteľnejší pre čo najširší okruh“.

Jednou z vlastností, s ktorými sa môžete u nadpriemerne inteligentného človeka stretnúť, je záujem spoznávať nové veci, získavať nové informácie. Takýto človek rýchlo reaguje na nové podnety a dokáže veľmi vytrvalo a nadšene počúvať.

Ale na strane druhej, vie aj veľmi rýchlo záujem stratiť, ak napríklad informácie nie sú dostatočne podložené, prípadne keď prednášajúci odborník nie je až takým odborníkom a podobne. Jedna z vecí, ktorú som si všimla na mensanoch počas prednášok, je, že ak prednášajúci podá údaj s odvolaním sa na zdroj, prípadne si ním nie je istý, poslucháči vezmú mobily a začnú informáciu dohľadávať a overovať, čím občas prednášajúceho dostanú do pomykova.

Ľudia s nadpriemernou inteligenciou sú zvedaví

Kladú veľa otázok a snažia sa dopátrať k odpovedi. Keď sa od nich niečo požaduje vykonať, potrebujú poznať logický dôvod, ktorý by im dával zmysel. Neustále kladenie otázok môže byť pre druhú stranu únavné a niekedy je aj vyčítané, ale ak budete komunikovať jasne a priamo bez zahmlievania, komunikáciu to uľahčí. A áno, sú situácie, keď aj ja v zmysle zachovania dobrých vzťahov počet otázok redukujem. Ale to neznamená, že ich prestanem riešiť.

Mozog ako šprintér

Nadaní ľudia (v zmysle intelektuálneho nadania) majú tendenciu riešiť a snažiť sa vyriešiť rôzne teórie alebo filozofické otázky. Neznamená to, že sa stavajú do pozície odborníkov na všetko, ale zamýšľajú sa nad faktami alebo hypotézami a snažia sa ich analyzovať zo všetkých strán.

Širokospektrálny pohľad so schopnosťou rýchlo spájať logické argumenty považujem za veľkú výhodu uvažovania aj v každodennom živote. Človek tak vidí súvislosti, ktoré si niektorí nevšimnú. Ale zároveň to môže viesť k tomu, že po vyslovení myšlienky sa na neho pozerajú, akoby bol z inej planéty.

To ale neznamená, že ľudia s nižším intelektom robia automaticky zlé rozhodnutia, ale iba to, že čím vyššie IQ, tým vyšší záber v logických argumentoch a vyššia pravdepodobnosť správnejšieho rozhodnutia. V takom prípade sa môže logika niekoho iného, kto prehliada súvisiace faktory, ktoré sú vám jasné, zdať ako nelogická. Buď sa naučíte, ako takéto názorové strety spracovávať, alebo nie. V tom druhom prípade to môže viesť k horkosti, negativizmu a prípadne až k už spomínanej izolácii.

Niekedy sa môže zdať, že keď nám položíte otázku, trvá dlho, kým odpovieme, pričom sa odpoveď javí ako jednoduchá. Je to dané tým, že pri každom podnete vzniká niekoľkonásobne viac možností – čo súvisí aj so spomínaným širokospektrálnym pohľadom – a nejaký čas trvá, kým zanalyzujeme všetky alternatívy. V skutočnosti mozog ľudí s nadpriemernou inteligenciou pracuje veľmi rýchlo a skôr býva problém myslenie pribrzdiť.

Čo sa deje pod povrchom

Odpoveď na otázku generuje ďalšie otázky, ktoré sa ďalej analyzujú. Rýchlosť prenosu informácie, s akou ľudia spracovávajú myšlienky, je rôzny. Priemer prenosu jednej sa uvádza na 2 m/s.

U nadaných ľudí sa rýchlosť zvyšuje o 0,05 m/s na jeden bod inteligenčného kvocientu. Majú tiež veľmi dobrú pamäť, silný zmysel pre spravodlivosť a spravidla sa rýchlo učia nové veci.

Na záver spomeniem ešte jednu typickú vlastnosť, ktorá sa niekedy stretáva s nepochopením, a tou je úprimnosť.

Medzi nami je kritika bežná, v komunikácii s inými býva niekedy neželaná alebo vnímaná ako urážka či útok. Konflikt sám osebe nie je zlý – je to len rozdielny názor na jednu vec. Problém vzniká, ak sa konflikt nerieši. Pokiaľ je kritika konštruktívna, bez urážok, môže nás posúvať vpred.

Dodatok

Pri editovaní článku sme viackrát riešili, či niektoré použité slovné spojenia budú alebo nebudú vnímané príliš emotívne. Téma porovnávania spôsobu myslenia ľudí podľa dosiahnutého IQ je veľmi citlivá a takéto reakcie môže neúmyselne vyvolať. Cieľom článku však bolo len poukázať na rozdiely, s ktorými je možné sa v rámci komunikácie stretnúť a objasniť, prečo k nim dochádza. Zároveň takýto komunikačný šum nemusí vzniknúť len medzi nadpriemerne inteligentnými ľuďmi a zvyšnou časťou spoločnosti, ale kýmkoľvek, kto sa dostáva do interakcie s iným človekom, ak rozdiel v hodnote dosiahnutého IQ medzi nimi predstavuje viac ako spomínaných 30 bodov.

Zdroje

Leta S. Hollingworth – Children Above 180 IQ Stanford-Binet

Grady M. Towers – The Outsiders

Monika Stehlíková – Život s vysokou inteligencí

Obrázok blogu
(zdroj: Silvia Macková)

Silvia Macková je členkou Mensy Slovensko od roku 2016. Vyštudovala manažment, pracuje vo finančnom sektore a zároveň sa venuje aj výtvarnému umeniu. Na test IQ išla zo zvedavosti. „Vďaka Mense som spoznala skvelých ľudí s veľkou dávkou entuziazmu či už pre vzdelávanie dospelých, ale i podporu nadaných detí v rámci rôznych projektov. Som rada, že môžem byť pri tom.“

***

Uvedený blog predstavuje výsostne súkromný názor autora. Diskusiu vítame ako priestor pre budovanie otvorenej spoločnosti a podporu kritického myslenia.

***

Mensa Slovensko je neziskovou medzinárodnou organizáciou združujúcou nadpriemerne inteligentných ľudí. Je súčasťou materskej organizácie Mensa International.

Skryť Zatvoriť reklamu