Dávno.
Veľmi vzdialene si pamätám na letopočty, a tiež na uplne cudzí pocit až nechute, ktorý vo mne vyvolávali obrázky k príslušnej tématike. Čo som však nečakala je, že mini evolúciu uvidím v priamom prenose aj ja.
Je všade okolo nás. Bytostne sa nás dotýka. Predstavte si, že pred takými 15-timi rokmi sme prvý krát začuli slovo mikrovlnka, počítače boli obrovské ako domy. Najmodernejším vynálezom bol walkmen a mobil bol v plienkach- aj to korejských.
Nezmenila sa iba technika a veci okolo nás. Ale aj my sami a naše deti sme prešli akousi povinnou transformáciou s človeka zručného na človeka technického. Zmenilo sa aj zmýšľanie ľudí, celková atmosféra komunikácie a jej spôsoby. A teda pocit, že možete čokoľvek nájsť na internete je nezabudnuteľným činom! Hlavne pre tých, ktorý každú odbornejšiu myšlienku boli nútený pracne hľadať v knižnici.......
A dnešné deti? Už pri nástupe do školy mnohé z nich narábajú s počítačom oveľa zručnejšie ako ich rodičia. Nepreháňam.
Pred časom moja 6-ročná dcéra prišla domov. Manžel sa jej pýta: Vikinka, písali ste v škôlke nejaký testík?/ dnes už bežná psychologicko- technická záležitosť/
Moja milá dcérenka ani nezdvihla hlavu od zošita a s kľudom angličana predniesla: Myslíš grafomotorické cvičenie tati?
Manžel sa zdvihol a bez slova odišiel. Mimochodom tak ma napadlo, že moje najzložitejšie slovo asi do 8 rokov bolo - traktorista.:-)
No povedzte, nieje to evolucia v pravom slova zmysle?
