Cesta k sebe ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ak neveríš sama sebe, rýchlejšie uveríš iným. Ak vieš, kto naozaj si, potom každú faloš odhalíš. Lebo ak si sama zo svetla, všetko, čo nie je čisté, rozpoznáš.” ~ M.Jakubeczová

Keď sa spätne pozriem na všetky ťažké situácie vo svojom živote, cítim hlbokú vďačnosť. Čím ďalej tým viac si uvedomujem prepojenie s vesmírom, univerzom, s Bohom, so zdrojom... nazvite si to tak, ako to cítite vy. Pohľad späť mi odkrýva úžasnú mozaiku príbehov, ktorá sa postupne skladá ako puzzle. Nie vždy je jednoduché nájsť chýbajúci puzzlík, ale nakoniec, keď to nevzdáme, ho vždy nájdeme. Často som v knihách čítala o tom, ako mi raz všetko dá zmysel a ja nebudem viac pochybovať, ale stále som to nedokázala uchopiť. Túžila som všetkému rozumieť a táto obrovská túžba po múdrosti všetkého, ma poháňa stále vpred aj dnes.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dlhý čas som prežívala svoje dni „len tak“. Bez hlbších uvedomení. Iba som bola a tak nejak som žila. Stále som však mala v sebe pocit, že život je niečo viac, ako to, čo žijem. Cítila som sa, akoby som tu mala nejakú misiu ale nedokázala som povedať akú. Bol to vnútorný pocit, neviem ho vysvetliť.

Ako malá som mala hlbokú vieru v to, že hračky cítia a preto som ich na spanie brala všetky do mojej postele, pretože ak by tam neboli, ostalo by im smutno. Každý plyšák mal za sebou nejaký príbeh, odniekiaľ prišiel, niečo tu mal robiť. To bola moja vnútorná viera v nehmatateľný svet v hmote. Milovala som sledovať hviezdy, vesmír a planéty. Fascinoval ma a niečím mi bol veľmi blízky. Neskôr, keď som už bola staršia sa moja viera prehĺbila, verila som, že tu je niečo väčšie než sme my – ľudia. Klasický koncept viery mi však nedával zmysel. Niečo mi tam „nesedelo“. Pamätám si, ako nás v škole škatuľkovali, keď sa nás pýtali či sme katolíci alebo evanjelici. Ja som povedala, že verím v Boha ale nie som ani jedno ani druhé. Dospelí mi na to povedali, že to takto nie je možné, že som ateista. A ja som vedela, že raz prídem na to, ako im túto teóriu vyvrátiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomuto rozhodnutiu som dlhé roky žila v presvedčení, že som ateista, akurát že som stále mala tú obrovskú vieru v sebe, ktorú som nedokázala nikam zaradiť. Vieru vo vyššie stvorenie a vedenie.

V dospelosti, keď som zažívala ťažké situácie sa môj záujem o vyššiu silu zvyšoval a ja som začala pátrať po hlbších súvislostiach s mojím životom. Je fascinujúce, ako každý z nás kráča do rovnakého cieľa ale po iných cestách a v rozličnom tempe. Stále som unesená z príbehov ľudí, ktorí prešli cestou transformácie a pochopili hlbší zmysel svojho života. Pre mňa samotnú toto pochopenie otvorilo obrovské množstvo možností v mojom živote. Čím viac súvislostí mám, tým väčší zmysel mi moja existencia dáva a tým menší strach pociťujem. Je to cesta, ktorá neustále prináša nové poznania a nekončí sa odchodom z tohto sveta.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas života som však stretávala ľudí, ktorí videli svet inak ako ja. Verili niečomu inému, ako ja. Bola som z toho veľmi zmätená. Nehovoriac o tom, ako sa snažili presvedčiť ma o svojej pravde. Ach, aké pochabé je myslieť si, že môžeme hocikomu povedať hocičo. Ako dieťa som zažívala rôzne situácie, ktoré som si nevedela vysvetliť ale vedela som, niekde vo vnútri, že to určite ide aj inak – láskavejšie. Sledovala som konflikty ľudí a nerozumela tomu, prečo si tak ubližujú. Chcela som im pomôcť, uzmieriť ich, povedať im, že sa nemusia zraňovať. Často som ostávala veľmi smutná, nešťastná a nevedela som prečo. Až neskôr, keď som stretla svojich učiteľov som pochopila, že mám dary, ktoré mi umožňujú načítať si pole človeka a to, čo cíti, čo prežíva, na základe čoho som schopná mu pomôcť, nedokázala som to však diferencovať od svojho prežívania.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas mojej cesty do dospelosti som uverila veľa príbehom o tom, kto som a čo by som mala robiť a naopak nerobiť. Avšak... to som nebola ja. Verím, že tam hore ma obdarili obrovskou múdrosťou a bystrosťou mysle, pretože práve vďaka svojej mysli som prišla na mnohé uvedomenia a prepojenia súvislostí v mojom živote. Pochopiteľne mi k tomu pomohli aj učitelia, ktorí pre mňa boli pripravení na rôznych kútoch Zeme.

Kým som neuverila v seba, vo svoju jedinečnosť a schopnosti, myslela som si, že som nikto, v zmysle, že nič nedokážem, nič mi nejde, že nemám dostatok vedomostí a schopností pre to, aby som mohla niečo robiť. V takejto nevedomosti a neistote som žila niekoľko rokov. Mala som však v sebe obrovskú túžbu objavovať seba, svet, život a svoj potenciál. Štúdium psychológie bol začiatok skutočného objavovania seba a svojej hĺbky. Ale väčšie precitnutie prišlo až pár rokov po štúdiu psychológie, na základe životných udalostí, ktoré ma podnietili k ďalšiemu objavovaniu a vzdelávaniu o sebe a svete, čím oslobodili moju dušu od bolestí v tomto svete.

Ja verím tomu, že všetci sme sem prišli z nádherného miesta plného bezpodmienečnej lásky a hojnosti všetkého, aby sme sa prostredníctvom svetských skúseností, ako duše, rozvíjali a expandovali. Verím tomu, že všetci a všetko je navzájom prepojené. Tomu, že vesmír je potenciál nekonečných možností, ktorý je tu pre nás. Že sme duše, ktoré si vybrali ľudské telá, prostredníctvom ktorých tú múdrosť a skúsenosť nadobúdame. Že všetko, čo sa nám v živote deje, sa deje pre nás, v súlade s vyšším ja, s vyšším plánom, nie nám. Že sme schopní nadobudnúť obrovskú múdrosť a prostredníctvom svojich darov a talentov naplniť svoj plný potenciál, čím do sveta prinesieme svoju originálnu esenciu a obohatíme ho svojou láskou, krásou a hojnosťou bytia. Verím, že sme svetelné bytosti, ktoré prišli objaviť a spoznávať dualitu, pretože je to jedinečná skúsenosť pre dušu. Pochopiť a prijať pocit oddelenosti, aby sme sa mohli spojiť v jednote.

Viem, že všetci v sebe nesieme túto hlbokú vieru v nekonečný zdroj, akurát to každý nazývame inak. Bez viery by sme nemohli byť človekom. Pretože viera, je to jediné, čo nám nikto nemôže vziať, nech sa nachádzame kdekoľvek.

Verím, že na to, aby sme naplnili svoj plný potenciál - žili v súlade s dušou, potrebujeme prejsť cestu sebapoznania, ktorá nie je vždy jednoduchá ale je potrebná. Ak raz nastúpite na cestu poznania seba – na cestu k sebe, už nebude možné vystúpiť. Vaša duša totiž bude vedieť, že je to najlepšia cesta vášho života tu na Zemi.

Martina Meriačová

Martina Meriačová

Bloger 
  • Počet článkov:  207
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Autorka knihy /Nechávam tu seba/ psychologička, lektorka metódy Fraktálnej kresby, autorka, poetka, motivátorka... tvorivá duša objavujúca svoje dary a talenty v tomto svete. Zoznam autorových rubrík:  #viacnaplnoPrózaZmyselne pre dospelýchPoézia

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu