Miroslava Mesárošová
(11) Koniec príbehu
V zámke zaštrkotal kľúč. Sedela v obývačke a čakala, kým Zuzana vojde. Nevedela, ako presne začne rozhovor, ale vedela, že sa musia porozprávať. Dlhovala to sebe, Zuzane a aj tomu maličkému.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
... som človek, ktorý má svoj vlastný názor a často sa oň chce podeliť aj s inými ... Zoznam autorových rubrík: Zo života jednej učiteľky, Eli, Ja a môj chlap, Moje kuchárske pokusy, Moje postrehy, Mojimi očami, Láska, život... a všetko ostat, Poviedky, Súkromné, Vyznanie, Nezaradené
Eli
Miroslava Mesárošová
(10) Vnútorný boj
Elena sa zavrela v izbe a nevyšla z nej, kým Zuzana neodišla do práce. Našťastie sa s ňou nesnažila hovoriť - Eli vedela, že by to nezvládla. Bola nahnevaná, sklamaná a zároveň vystrašená.
Miroslava Mesárošová
(9) Ako predtým
„Ako to myslíš? Zuzana na ňu nechápavo hľadela a nevedela, čo si má o tom myslieť. Žeby si to Eli bola všetko len vymyslela? To predsa nie je možné. Nebola by svojej mame tak veľmi ublížila len tak zo žartu. Musela mať na to vážny dôvod.
Miroslava Mesárošová
(8) Čo ďalej?
„Dobré ráno. „Dobré ráno. „Ako ti je? „Neviem. „Dáš si hrianku? „Áno, ďakujem. „Čo dnes budeš robiť? „Asi len tak. „Pozri, Eli, porozprávajme sa o tom. „O čom? Hlas sa jej mierne zachveje. Zuzana vidí, že jej priateľka má strach, že jej je do plaču od neistoty. Napriek tomu o tom musia hovoriť. Je najvyšší čas.
Miroslava Mesárošová
(7) Zuzana
Nezávidela jej. Nezávidela jej ani trošku. Vedela, aké to je, zostať zrazu bez opory, bez človeka, ktorý ju podrží, ktorému sa bude môcť vyplakať na pleci, s ktorým sa bude môcť smiať. Eli neprišla len o muža, ktorého ľúbila, ale aj o matku, a to bolelo ešte viac.
Miroslava Mesárošová
(6) Útočisko
Zuzana ju čakala na nástupišti. Keď vystúpila z vlaku, podala jej cestovnú tašku, sama si niesla kufor. V Zuzaninom aute bolo nepríjemne horúco, veď bol koniec mája a vonku už začalo byť teplo ako v lete. Napriek tomu cítila triašku, ktorá sa zmocňovala celého jej tela. Len ticho sedela a hľadela pred seba.
Miroslava Mesárošová
(5) Rozhodnutie
Nie, rozhodne nie. Nemôže si ho nechať. Musí ísť na vysokú, vyštudovať, nájsť si zamestnanie. Keby sa jej to stalo kedykoľvek neskôr, nerozhodla by sa takto, ale teraz nemá nič. S mamou sotva vyžijú, ona má za sebou len gymnázium, nezamestnanosť v meste je veľká a ešte by sa mala starať o bábätko? To by naozaj nedokázala.
Miroslava Mesárošová
(4) Sny a skutočnosť
Vždy si predstavovala pekný malý domček, v kuchyni na stole večeru, z ktorej sa ešte parí a vo dverách manžela práve prichádzajúceho z práce, ktorému so šťastným úsmevom oznámi tú očakávanú správu: „Lekár to potvrdil, čakáme maličké... A on ju v tej chvíli vezme do náručia hladkajúc jej ešte stále štíhle a rovné bruško, v očiach ten zasnívaný výraz, ktorý pozná zo zrkadla...
Miroslava Mesárošová
(3) Veľká láska
„A kam teraz pôjdeš? Tú otázku čakala, no aj napriek tomu ju privádza do rozpakov. Čo jej má povedať? Naozaj to chce urobiť? „Kamkoľvek. Hlavne ďaleko... „Eli, čo sa stalo? Ublížila som ti nejako?
Miroslava Mesárošová
(2) Máj
Cez otvorené okno prenikali do prítmia izby slnečné lúče. Pošteklili ju na nose a ona sa chtiac-nechtiac zobudila. Ani trošku sa jej nechcelo vstávať, ale vedela, že musí. Čakala ju hromada učenia.
Miroslava Mesárošová
Eli
„Eli, prečo to robíš? „A prečo nie? „Nerozumiem tomu. Stalo sa niečo? Máš nejaké problémy? Čo...? „TY si môj jediný problém!
