To, čo dáva mestu dušu a vytvára pocit domova, je priestor medzi nimi, naše spoločné verejné priestory.
Parky, vnútrobloky, malé námestia či nábrežia. To sú miesta, kde sa mesto stáva skutočnou komunitou.
Po desaťročia sa však na verejný priestor nazeralo skôr ako na zvyškovú plochu, ktorú bolo treba buď vyasfaltovať, alebo zastavať. Výsledkom sú neosobné zóny, ktorými iba v zhone prechádzame so sklopenou hlavou, no nemáme dôvod v nich spomaliť, oddýchnuť si alebo sa prirodzene stretnúť so susedmi.
Kvalitný verejný priestor pritom nie je otázkou drahého vizuálneho luxusu ani zložitých projektov.
Je to predovšetkým o rešpekte k bežným potrebám človeka. O lavičkách umiestnených v príjemnom tieni stromov, o bezbariérovom pohybe pre rodičov s kočíkmi aj seniorov, o prehľadnom a bezpečnom osvetlení po zotmení a o funkčnom mobiliári, ktorý odolá času aj počasiu.
Keď mestský priestor ponúka bezpečie, zeleň a podmienky na pokojný pobyt, mení sa aj celá atmosféra v meste. Ľudia trávia viac času vonku, ožívajú susedské komunity a s nimi aj lokálne prevádzky a služby.
Mesto netvoria len budovy a cesty. Tvoria ho najmä miesta, kde sa môžeme na chvíľu zastaviť a cítiť, že tento priestor patrí nám všetkým.
