Stačí sa počas letného popoludnia prejsť pomedzi bytovky. Kým pod korunami starších stromov sa dá ešte príjemne nadýchnuť, povrch rozpáleného parkoviska či asfaltového chodníka môže presahovať štyridsať stupňov.
Tento rozdiel nevzniká náhodou. Mestá dlhé roky fungovali podľa jednoduchého vzorca: spevniť čo najviac plôch, dažďovú vodu rýchlo odviesť do kanalizácie a zeleň ponechať iba tam, kde na ňu zostalo miesto.
K otepľovaniu miest prispieva aj zahusťovanie výstavby, ktoré umožňuje územný plán. Ak nové budovy pribúdajú na úkor zelene, znižuje sa jej podiel, ubúda priestor na výsadbu stromov a zhoršujú sa podmienky na prirodzené ochladzovanie.
Výsledkom sú mestské tepelné ostrovy. Betón a asfalt cez deň nahromadia veľké množstvo tepla, ktoré potom večer a v noci sálajú do svojho okolia aj do okien bytov.
Riešením nie je prestať budovať parkovacie miesta alebo rekonštruovať verejné priestory. Potrebujeme však používať vodopriepustné a polovegetačné povrchy, aby dažďová voda neodtekala bez úžitku do kanalizácie, ale vsakovala do podložia a vyživovala korene stromov.
Súčasťou nových sídlisk by mali byť dažďové záhrady, vsakovacie plochy a retenčné jazierka. Zachytená voda môže v území postupne vsakovať alebo sa odparovať, čím pomáha ochladzovať prostredie a zároveň znižuje zaťaženie kanalizácie.
Dôležitý je aj rozumný prístup k údržbe zelene. Počas horúcich a suchých období by sa trávniky nemali kosiť úplne nakrátko, ale približne na výšku desať centimetrov. Netreba pokosiť všetky plochy naraz. Mozaikové kosenie, ostrovy vyššej trávy a lúčne kvety pomáhajú zadržiavať vlhkosť.
Veľmi dôležité je začať konať okamžite. Aj malé, ale pravidelné a systematické kroky môžu postupne priniesť viditeľný výsledok. Dlhé obdobia horúčav a tropické dni sa budú opakovať. Iba pripravené mesto dokáže zvládnuť a chrániť zdravie aj kvalitu života svojich obyvateľov.
Tak ako má mesto plán zimnej údržby, malo by mať pripravený aj akčný plán na zvládanie horúčav a sucha. Ten by mal určiť okamžité opatrenia počas tropických dní aj dlhodobé kroky v oblasti výsadby zelene, zadržiavania vody, ochladzovania verejných priestorov a plánovania novej výstavby.
Zaujímavým príkladom je viedenská štvrť Aspern Seestadt, ktorú som osobne navštívil ešte počas jej výstavby. Už vtedy bolo zrejmé, že jazero, park, promenáda a zeleň nemajú byť iba doplnkom bytovej výstavby, ale základom celej štvrte.
Umelé jazero napájané podzemnou vodou má rozlohu približne 5,4 hektára. Aspern zároveň využíva dažďové záhrady, vsakovacie plochy a princíp špongiového mesta, aby dažďová voda zostávala v území a pomáhala zásobovať zeleň.
„Aspern ukazuje, že voda a zeleň nemusia byť iba doplnkom sídliska. Ak sa s nimi počíta od začiatku, môžu tvoriť jeho prirodzené centrum.“
