Pocit frustrácie je v takej chvíli úplne prirodzený. Naše semafory totiž vo väčšine miest stále fungujú na princípe pevných časových intervalov, akoby sa písal rok 1980.
Tradičný semafor nerozmýšľa. Nepozná rozdiel medzi rannou špičkou, daždivým popoludním či víkendovým pokojom. Jednoducho prepína svetlá v pevne nastavenom rytme bez ohľadu na to, čo sa na ceste skutočne deje. Výsledkom sú zbytočné kolóny, vyššie emisie pri neustálom brzdení a rozbiehaní a predovšetkým stratený čas ľudí, ktorí sa len chcú dostať domov.
Moderná doprava pritom už dávno nepotrebuje len viac asfaltu alebo ďalšie jazdné pruhy. Potrebuje pracovať s dátami.
Dynamické riadenie dopravy využíva inteligentné senzory a kamery, ktoré v reálnom čase monitorujú hustotu áut zo všetkých smerov. Systém vyhodnocuje situáciu a zelenú vlnu púšťa prednostne tam, kde sa reálne tvorí kolóna alebo kde sa blíži spoj verejnej dopravy. Ak z vedľajšej ulice nikto nejde, hlavný ťah zbytočne nestojí.
Takéto zosúladenie križovatiek dokáže zvýšiť plynulosť dopravy v meste o dvadsať až tridsať percent bez toho, aby sme museli zbúrať jediný dom alebo postaviť novú cestu.
Plynulé mesto nie je o rýchlej jazde. Je o tom, aby doprava mala logiku, reagovala na realitu a zbytočne nebrzdila život tam, kde stačí využiť rozumné technológie.
