Tetovanie a forma: keď ihla rešpektuje anatómiu
V posilke riešime detaily – separáciu svalov, proporcie, „tvrdosť“ formy a to, ako telo vyzerá v pohybe aj na fotkách. Tetovanie je pritom pre mnohých len estetická bodka, pre iných nástroj, ktorý vie siluetu podporiť… alebo ju naopak opticky rozhodiť.
Do rozhovoru som si pozval tatéra Michala Richnáka, aby sme sa na tému pozreli prakticky: čo na tele funguje, čo sú najčastejšie prešľapy, ako sa tetovanie správa pri naberaní svalov či chudnutí a prečo je pri veľkých projektoch kľúčový „flow“ – teda práca s anatómiou, smerovaním línií a kompozíciou.
Rozhovor
Vie tetovanie spraviť z dobrej formy ešte „tvrdšiu“ formu, alebo je to len ilúzia na fotkách?
Michal Richnák: Podľa toho, čo si pod tým pojmom „tvrdšia forma“ predstavuješ. Z dobrej formy spraví tvrdšiu formu podľa mňa len poctivý tréning. Na to, ako môže tetovanie dopomôcť k tvrdšej forme, sa dá pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Niekomu môžu tetovania pripadať ako súčasť takého „drsňáckeho“ vzhľadu, ale závisí aj od dizajnu.
Napríklad k veľkému bodybuilderovi by sa mi úplne nehodili jemné kvetinky a motýliky – malo by to presne opačný efekt. Na druhej strane, dobre zvolený dizajn, umiestnenie na tele a vyhranie sa s kompozíciou vedia pekne dotvárať estetickú formu tela, či už na fotkách alebo naživo.
Ktoré prvky dizajnu (kontrast, tieňovanie, smerovanie línií) najviac zvýraznia separáciu svalov?
Michal Richnák: V tomto prípade ide o kombináciu všetkých prvkov, hlavne keď sa bavíme o veľkých tetovaniach. Malé tetovanie (5 × 5 alebo 10 × 10 cm) asi úplne nezvýrazní proporcie tela ani separáciu svalov.
Pri vytváraní veľkých projektov už pracujeme s proporciami a flowom tela tak, aby dizajn čo najlepšie sedel na tele. Keď sa bavíme o zvýraznení separácie svalov, dobrým príkladom sú polynézske tetovania.
Je pekne vidno, ako vie byť dizajn prispôsobený konkrétnym svalovým skupinám: na prsnom svale sa správa inak, na deltovom viac pracuje s kruhovými prvkami a na bicepse môže byť dizajn orientovaný do vodorovných línií, čo vizuálne dotvára objem. Ďalším pekným príkladom sú geometrické tetovania – vhodne postavená kompozícia napríklad opticky rozšíri chrbát. A pri práci na stehne sa dá dizajn vyskladať tak, aby kopíroval sedací sval a flow stehna a tým ho viac zvýraznil.
A opačne: čo sú najčastejšie prešľapy, ktoré z rúk spravia „valce“ alebo z brucha „placku“?
Michal Richnák: Tu platí to isté, čo v predchádzajúcej otázke: pokiaľ tatér nepracuje s anatómiou a flowom tela, vie to mať tento efekt. Už len keď si vezmem všeobecný fakt, že vodorovné pruhy postavu skôr rozširujú a zvislé ju zase zužujú, tak zle zvolený dizajn vie mať presne tento efekt.
Kedy je lepšie ísť do veľkých plôch a kedy naopak nechať kožu „dýchať“, aby vynikla definícia?
Michal Richnák: Pri takýchto rozhodnutiach je zásadné, aby sa tetovanie plánovalo ako kompozícia na konkrétne telo – s ohľadom na anatómiu a to, ako sa svaly „správajú“ v pohybe. Veľké plochy dávajú zmysel vtedy, keď majú jasný zámer a sú navrhnuté tak, aby sedeli na proporciách a podporili flow. Ak sa to prepáli bez konceptu, môže to definíciu opticky „zaliať“ a skôr ju zabiť.
Ako plánuješ „flow“ tetovania tak, aby sedelo na tele v pohybe – póza, kontrakcia, pumpa?
Michal Richnák: Tetovanie sa bude vždy pri akomkoľvek pohybe deformovať a ohýbať podľa toho, čo práve robíme. Preto sa skoro všetky tetovania (až na pár výnimiek) navrhujú v prirodzenom postoji človeka.
Ktoré partie sú pre natty/advanced lifterov najcitlivejšie, lebo sa časom menia najviac (ramená, chrbát, stehná)?
Michal Richnák: Myslím, že je to veľmi individuálne. Každé telo je iné a inak sa správa. Niekto naberá svalovú hmotu rýchlejšie, niekto pomalšie. Niekto má napríklad genetickú predispozíciu na veľký hrudník a niekto potrebuje na dosiahnutie podobného výsledku 2–3-krát viac času.
Ak niekto naberie 5–10 kg svalov, čo sa na tetovaní mení najčastejšie: línie, proporcie, alebo skôr detail?
Michal Richnák: Nabratie 5–10 kg svalov nie je až taká veľká premena, aby dochádzalo k výraznej deformácii, a tetovanie sa vie stále pekne prispôsobiť. Iné to už je pri extrémnych premenách.
Napríklad keď človek schudne rýchlo a veľa, stáva sa, že mu zostane ovisnutá koža a vtedy už dochádza k výraznej deformácii tetovania. To isté platí aj keď človek veľa priberie. Napríklad keď má niekto tetovanie na bruchu a priberie povedzme 50 kg tuku, tetovanie sa natiahne a deformuje. Pri naberaní svalovej hmoty tie deformácie podľa mňa nebývajú také výrazné.
V oboch prípadoch vedia byť problém aj strie. Ak sa strie spravia človeku priamo na mieste, kde má tetovanie, vedia ho poškodiť.
Ako sa líši tetovanie na „suchom“ tele (nízky BF) vs. v objeme? Má zmysel načasovať termín podľa formy?
Michal Richnák: V tomto prípade je podľa mňa najvhodnejšia fáza dať si tetovanie vtedy, keď sa človek aspoň trochu stabilizuje, hlavne ak chce robiť väčšie premeny so svojím telom. Tetovanie sa stále vie do veľkej miery prispôsobiť, ale extrémne premeny už úplne nemusí zvládnuť. To isté platí aj pri chudnutí.
Preto je podľa mňa najrozumnejšie chvíľu počkať, kým človek nedosiahne svoj cieľ, alebo kým nie je povedzme aspoň na polceste.
Je pumpa v deň sedenia problém? Čo by si poradil – tréning predtým áno/nie, a prečo?
Michal Richnák: Ja osobne tréning v deň tetovania neodporúčam, obzvlášť keď sa robia veľké tetovania. Človek by mal prísť na sedenie oddýchnutý, vyspatý, najedený a dobre naladený. Tetovanie samo o sebe je celkom nápor pre telo a je lepšie, keď má telo dostatok energie na to, aby to zvládlo.
A keď aj je niekto taký, že v ten deň „neobsedí“, poradil by som mu, nech na tréningu vynechá partie tela, ktoré sa budú v ten deň tetovať. Tetovanie je rana ako akákoľvek iná a telo potrebuje energiu na regeneráciu. Rozbiť sa na tréningu nie je najlepší nápad, lebo telo potom musí regenerovať dve veci naraz a v horších prípadoch to vie skončiť teplotou, zimnicou a podobne.
Pot a trenie v gyme: ktoré situácie sú pri hojení najväčšie riziko (bench tričko, opasok, bandáže, thighrub)?
Michal Richnák: Najväčšie riziko je netrpezlivosť. Hlavne keď človek ešte v ten deň po tetovaní ide rovno do gymu – niektorí ľudia si proste nedajú povedať. Gym nie je najsterilnejšie miesto na svete, aj keď pôsobí čisto.
Čiže pokiaľ nemám zahojené tetovanie, je dobré mať ho v gyme prekryté voľným kusom oblečenia, ktoré dýcha a nelepí sa na kožu, aby bola medzi tetovaním a lavičkou aspoň nejaká bariéra.
Určite by som sa vyhýbal cvikom, ktoré spôsobujú trenie v oblasti tetovania. Vieš si tým tetovanie podráždiť, prípadne si strhnúť chrasty a s nimi aj časť farby. Zároveň si tým vieš zaniesť nečistoty do tetovania a úprimne – zapálená „kerka“ nie je nič príjemné. A čo sa týka sprchy a hygieny po fitku, tú by som ideálne nechal na doma.
Kedy je reálne bezpečné ísť späť pod činku po veľkom kuse tetovania, ak nechcem riskovať kvalitu?
Michal Richnák: Ja klientom odporúčam počkať aspoň 48 hodín. Toľko približne trvá, kým sa po poškodení uzavrie horná vrstva kože (epidermis).
Čo je väčší „killer“ výsledku: príliš skorý tréning, sauna, alebo slnko? Daj nám poradie.
Michal Richnák: Sauna je číslo jeden – za mňa je to zaručený recept na zapálené tetovanie. Sauna, bazény, jazerá alebo dlhé ležanie vo vani prichádzajú do úvahy až po úplnom zahojení tetovania, inak človek riskuje infekciu a poškodenie tetovania.
Tréning je za mňa číslo dva. Ako som spomínal v predchádzajúcej otázke, je dobré s tréningom počkať aspoň dva dni a dodržiavať „bezpečnostné opatrenia“.
Číslo tri je slnko. Slnku sa asi nikdy úplne nevyhneme, ale je fajn nevystavovať čerstvé tetovanie priamemu slnečnému žiareniu. Stačí ho mať prekryté tenkou vrstvou oblečenia, prípadne dnes už existujú krémy na hojenie tetovania s SPF 50. A v podstate, keď chce človek, aby mu tetovanie aj po rokoch vydržalo pekné, mal by ho vždy, keď ide na slnko, natierať „päťdesiatkou“, hlavne v lete.
Ako riešiť tréning, keď sa tetovanie hojí na kĺbe alebo v ohybe (lakeť, rameno, koleno) – čo obmedziť?
Michal Richnák: Najlepšie je počúvať svoje telo. Pri vnútornom ohybe kĺbu, keď cítim, že trenie, ktoré vytváram pri cvičení, je už nepríjemné, radšej daný cvik vynechám a idem cvičiť niečo iné. To isté v podstate platí aj pri vonkajších stranách kĺbov.
Plus je dôležité mať tetovanie natreté a hydratované, lebo vysušené tetovanie je náchylnejšie na popraskanie, ktoré vie tetovanie poškodiť a zároveň sa tým vytvára väčšie riziko infekcie.
Z pohľadu kvality: čo radšej nikdy nerobiť počas hojenia, aj keby som mal vynechať tréning?
Michal Richnák: Stačí počúvať odporúčania svojho tatéra a všetko bude super.
Top 3 pravidlá pre pokročilého cvičenca, ktorý chce, aby tetovanie formu podporilo, nie zabilo.
Michal Richnák:
1. Vybrať si dobrého tatéra, ktorý vie, čo robí, a nechať si od neho poradiť a konzultovať s ním svoje nápady.
2. Počúvať inštrukcie, ako sa starať o čerstvé tetovanie.
3. Rozmýšľam, že tieto dve veci úplne stačia.
