Školský zápisníček II: Keď zazvoní

Od zazvonenia po zazvonenie. Presne toľko trvá, kým spravíme jeden krok. Ani o minútu dlhšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ostrý zvuk, ktorý sa rozlieha po chodbách. Nemáš rada, ako ti bzučí v ušiach. Ako obrovský, gigantický čmeliak, ktorý sa ti zavŕtal do mozgu a zúrivo hľadá cestu von. Ale rada pozoruješ, čo tento krátky švih bičom v klietke času spôsobuje.

            Náhle vŕzganie stoličiek, keď cestujú po starom linoleu, rýchly dupot malých nôh, šuchotanie papierov, posledné slová zo vzrušujúcich rozhovorov, ktoré občas zostanú nedopovedané (a ty sama by si niekedy chcela vedieť, ako dopadla bitka so starším súrodencom). Zhon, ako pred príchodom kráľa. A potom, keď sa otvoria dvere, všetko stíchne a v radoch medzi lavicami stoja vystretí vojačikovia v pozore. Aj by si sa chcela schuti, roztopašne zasmiať, lebo niekedy sa ti zdajú smiešne celkom vážne veci (veď vieš, otázka vážnosti je často závislá od uhla pohľadu a od veľkosti topánky, a nemusí to vždy byť priama úmera), no nemáš to srdce, radšej sa aj ty tváriš veľmi vážne a dôstojne, aby dôležitosť tejto chvíle ešte nejaký čas mala miesto medzi ich školskými pomôckami.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

            Nad všetkým tým, úplne hore na stene ako Horovo oko (alebo Sauronovo, pomyslíš si vzápätí, ale toto prirovnanie zavrhneš, lebo sa ti zdá príliš temné, dáš si však do mentálneho zápisníka poznámku s otázkou, koľko očí vlastne nad nami bdie či bdelo) tikajú hodiny. Teraz ťa delí presne štyridsaťpäť minút od ďalšieho vypuknutia prevratu.

            Pozeráš sa do tých odhodlaných a absolútne sústredených tvárí a premýšľaš o čase. Koľko človek potrebuje na to, aby sa naučil prečítať jedno písmenko? A koľko na to, aby ho vedel aj napísať? Koľko mu stačí, aby v sebe objavil semienko budúcej geniality? A za aký dlhý čas môže znenávidieť celý svet čísel? Vieš, že je to tak, nejako si sa s tým postupným zrastaním s prostredím zmierila, že v živote je čas na radosť a čas na trápenie, čas na povinnosti a čas na oddych... a niekedy aj čas na to, aby sme zabudli na čas. Všetko tak nejako zakreslené do máp hrubými hranicami, na ktorých sa občas zlomí pastelka.

Skryť Vypnúť reklamu

            A keď tu teraz stojíš, príde ti na um, že čas je tu nakrájaný na plátky – tenšie a hrubšie, ale absolútne symetrické. Veľký príbeh je ukončený uprostred vety alebo redakčne skrátený. Už toľkokrát si napísala (alebo prečítala) tri bodky (a premýšľala, čo je za nimi). Niekto múdry zrejme matematicky vyrátal, aká dlhá doba uplynie medzi dvomi rezmi nožom, medzi ktoré sa zmestí niečo užitočné. A ty si s tým teraz už nemusíš lámať hlavu. Ale beží ti čas. Teraz už máš len štyridsaťštyri minút na to, aby si prišla k tomu ohromnému poznaniu, ku ktorému máš prísť. Si zatvorená v klietke, spolu s niekoľkými drobnými tvárami, v ktorej sa odohráva krátka epizóda na prídel. Ale aj tá sa skončí. O štyridsaťtri minút. Keď zazvoní.

Skryť Vypnúť reklamu

            Ale tie svietiace oči stoja za ten zmätok čmeliaka v tvojej hlave. Aj za dve minúty, ktoré si stratila zo svojho plátka dokonale presného času.

Michaela Macejková

Michaela Macejková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Vášnivá čitateľka, ktorá stále naivne verí, že svet môže byť lepším miestom aj jej pričinením. Úspešne infikovaná idealizmom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu