Masaryk mal v 19. storočí veľa politických oponentov. Niektorí z nich ho verejne podozrievali, že je synom nemeckého aristokrata alebo židovského magnáta. Odmietali pripustiť, že výnimočná osobnosť TGM je naozaj synom obyčajného dedinského kočiša Jozefa Masárika z Kopčian.
Až neskôr došlo k zisteniu, že cisár František Jozef si v r. 1849 do svojho denníku zapísal poznámku: Kropatschek erl. Skratka „erl.“ pri mene mala znamenať erledigt, čiže „vybavené“. Táto poznámka sa mala vzťahovať na prezidentovu matku Teréziu Kropáčkovú, ktorej sa v r. 1850 narodil syn Tomáš, matrikovaný v Hodoníne.
Iba táto miniatúrna skratka celkom postačila k tomu, aby od roku 2015 vyšli dve vydania publikácie pod názvom CÍSAŘÙV PREZIDENT - Tajemství rodiny Tomáše Garrigua Masaryka. Nešlo však o žiadny nový senzačný objav, pretože poznámku „Kropatschek erl“ si v denníku niektorí bádatelia všimli už v tridsiatich rokoch minulého storočia.
Nikto nikdy však neskúmal, či si mladý cisár v skutočnosti naozaj zaznamenal meno ženy a nie muža. A koľko jednotlivcov, v jeho bezprostrednom okolí, vtedy toto meno vlastnilo. Cez Hodonín v tom období už prechádzala severná Ferdinandova železnica a cisár ju využil aj do Olomouca, kde bol tiež korunovaný.
Podľa záznamov cisár navštívil Hodonín až v r. 1851, lenže to bol už malý Tomáš niekoľko mesiacov na svete. Jeho matka určite nebola žiadnou kurtizánou. Naopak, pracovala ako kuchárka a aj u svojej vrchnosti mala povesť múdrej a rešpektovanej ženy. Hodonín bol v tom čase skôr väčšou zablatenou dedinou než mestom, kde cisár na krátky čas navštívil vojenskú posádku.
V knižke boli k menu Kropáčková veľmi obratne primixované viaceré skutočné fakty zo života TGM a doložené autorovými úvahami a osobnými konštrukciami. Výsledok tejto práce, ktorú v dnešnej terminológii možno oprávnene nazvať účelovou konšpiráciou, nedal na seba dlho čakať. Už zakrátko sa v českých i v slovenských časopisoch objavili o možnom cisárovom potomkovi senzačné špekulácie a väčšinou boli vybavené aj rôznymi ilustráciami, ktoré mali za cieľ podobnosť cisára a TGM aspoň čiastočne evokovať.
DNA
Lákavej príležitosti sa vtedy chopila aj Česká televízia, ktorá na pokračovanie odvysielala projekt, či je možné zistiť otcovstvo prostredníctvom DNA z odberov zo zachovaného oblečenia prezidenta.
Reportéri projektu dokonca dvakrát prišli aj za autorom týchto riadkov do Kopčian. Súhlasili s mojím návrhom, aby sa aspoň časť nášho rozhovoru odohrala v známom žrebčíne Štít, ktorý s touto témou súvisel. Keď som však na autentickom mieste do kamery porozprával o Masárikových predkoch, o čom nikto nemal ani tušenia, jednoducho to potom vo vysielaní vystrihli.
Sľubne rozbehnutý projekt televízie napokon s výhovorkami potichu skrachoval.
Vzácny dokument
O existencii tohto pre nás vzácneho kúsku papiera sa veľmi stručne zmienil český historik Stanislav Polák. Publikoval to už pred mnohými rokmi vo svojej viaczväzkovej monografii T. G. Masaryk - za ideálem a pravdou.
V jednom zväzku, v mimoriadne rozsiahlom poznámkovom aparáte na konci hlavného textu, som túto informáciu už dávnejšie objavil iba šťastnou náhodou.
Reprodukciu dokumentu sa nám napokon podarilo získať v r. 2023, vďaka láskavosti Dr. Jiřího Křesťana z Národného archívu ČR a jeho príhovoru v Masarykovom ústave a Archíve akadémie vied ČR v Prahe.
(Pradedo) Tomáš Masarik fojtem v Kopčanech †1828
Fojt = panský dozorce nad robotníky, účtoval.
(Dedo) Jan †1850 = jezdil formaňkou do Vídně - Presburg - Pešt
Brno atd.
Anna Formanková prišla z Gbel
(Otec) Josef
(Syn) Tomáš ´= (prezident)
Rukopisné poznámky T. G. Masaryka o Kopčanech, Masarykùv ústava Archiv Akademie věd ČR, AÚTGM, fond T. G. Masaryk, k. 533, sign. O-4-14/a, 1 ks.
Je veľmi pravdepodobné, že TGM si tieto poznámky na lístku odložil do svojho systému malých políc, ktoré nazýval „holubníkom“. Stručné poznámky o svojich predkoch mohli byť aj jeho vnútornou reakciou, iniciovanou občasným spochybňovaním jeho otca, ktorého historici označovali iba za pologramotného kočiša.
Predkovia TGM z otcovej strany
Cisársky a kráľovský žrebčín Štít v Kopčanoch založil v r. 1736 manžel Márie Terézie František Š. Lotrinský. V druhej polovici 18. storočia tam pre viedenský dvor chovali až 400 koní. Žrebčín patril k najznámejším v habsburskom mocnárstve a medzi jeho správcov patril aj pradedo prezidenta Tomáš Masárik. Keďže si TGM poznamenal, že jeho pradedo aj účtoval, mal v tomto kultivovanom prostredí bezpochyby významné postavenie.
Parné železnice začali u nás vznikať až koncom prvej polovice 19. storočia. Doprava ľudí a tovaru bola preto dovtedy odkázaná najmä na konské koče a povozy. Prezidentov dedo Ján Masárik bol taktiež kočišom, podobne, ako neskôr aj jeho syn Jozef. Na rozdiel od neho však svoju profesiu vykonával aj do vzdialených veľkých mestských lokalít, preto musel byť vybavený nejednou schopnosťou, i znalosťami. Dedinčania sa v tých časoch len zriedkavo dostali ďalej, než do vedľajšej doliny.
Odborníci potvrdia, že mnohé schopnosti potomkov sa často neprenášajú bezprostredne od rodičov, ale získavajú ich aj od starých rodičov. Genetika býva závažným argumentom. Jozef Masárik z Kopčian bol skutočným otcom prezidenta T.G. Masaryka, a už by sa to nemalo spochybňovať.
