Obec Kopčany na Záhorí spravuje tri vzácne historické pamiatky z rôznych dejinných období.
Prvou z nich je Kostol sv. Margity Antiochijskej, najstarší sakrálny objekt v strednej Európe, pochádzajúci z 9. storočia, teda z čias Veľkomoravskej ríše.
Druhou zachovanou historickou pamiatkou je žrebčín Štít. Pochádza zo 17. storočia a o storočie neskôr bol z podnetu Františka Lotrinského, manžela Márie Terézie, dobudovaný na významný cisársky objekt.
Treťou, priam zázrakom zachovanou kopčianskou pamiatkou uprostred obce, je Masarykov dom.
O dve predošlé pamiatky sa už v súčasnosti obec stará prostredníctvom zriadeného obecného múzea. Masarykov dom je však dlhodobým zdrojom napätia a rozporov medzi Pamiatkovým úradom SR v Bratislave a obecným úradom v Kopčanoch na strane jednej, a na strane druhej tamojším občianskym združením Hrúdy.
Jadro tohto sporu vzniklo už pred dvomi desaťročiami, keď OZ Hrúdy prišlo s prvým podnetom, aby bol Masarykov dom zaradený do fondu národných kultúrnych pamiatok. Iniciatíva bola v r. 2005 adresovaná generálnej riaditeľke Pamiatkového úradu SR, ale o dva roky, keď konečne prišla odpoveď, bol návrh zamietnutý s cielene podvrhnutým argumentom.
Časť vysvetlenia, ako k tomu došlo, možno nájsť už v mojom predošlom blogu: Kde sa v skutočnosti narodil T. G. Masaryk. Prirodzene, že našu žiadosť sme už vtedy formulovali veľmi opatrne. Výslovne sme v nej žiadali uznať Masarykov dom ako zachovaný a pôvodný objekt prezidentových rodičov. Teda nie ako „rodný dom“ TGM, o čom hovorí známa kopčianska legenda, pretože to je de jure neschodné.
Pamiatkový úrad sa však pokúsil urobiť z nás dedinských hlupákov a náš návrh zamietol s odôvodnením, že pre Masarykovo rodisko v Kopčanoch nie sú dôkazy. Prirodzene, vzápätí sme na takýto priehľadný manéver reagovali a generálnej riaditeľke Pamiatkového úradu SR sme poslali písomnú sťažnosť s poukázaním na zjavné účelové skreslenie našej žiadosti.
Na našu sťažnosť sme však z PÚ SR nikdy nedostali odpoveď. Bolo zrejmé, že v tejto kompetentnej inštitúcii neboli nášmu prvému prezidentovi pozitívne naklonení. Masarykovmu domu však už raz starosta podpísal povolenie na jeho zbúranie. Preto sme rozbehli množstvo ďalších iniciatív.
Odvtedy, až do volieb v minulom roku, sme sa obrátili na desiatky ďalších inštitúcií a osobností. Listom sme oslovili všetkých prezidentov republiky, všetkých ministrov kultúry, generálnych riaditeľov Pamiatkového úradu SR, vrátane jedného dočasného. Napísali sme podnety na Sekciu kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry, obrátili sme sa aj na Odbor kontroly a inšpekcie tohto ministerstva.
Oslovili sme tiež niektoré významnejšie spoločenské celebrity a poslancov parlamentu. Lenže nikto nám nepomohol. Pokúsil som sa tiež osobne jednať v tejto veci na PÚ SR, ale keď som sa tam na dohodnutý čas dostal, poslali ma iba k nekompetentnej referentke.
Jediný, kto sa našich aktivít zastal, bol odborne najpovolanejší. Popredný historik Dr. Dušan Kováč, v mene Historického ústavu SAV, napísal obsiahly list adresovaný Pamiatkovému úradu SR, v ktorom ocenil úsilie nášho OZ Hrúdy. No predovšetkým v ňom vyjadril jednoznačný názor, že dom Masárikovcov v Kopčanoch má byť do fondu národných kultúrnych pamiatok zaradený.
Pamiatkový úrad SR však názor našej vedeckej inštitúcie odmietol. Proti naším iniciatívam sa rozhodol podstúpiť aj konštruktívnejšie kroky. Skutočnosť, že kopčiansky dom si prišiel do obce v r. 1909 Masaryk osobne nechať vyfotografovať, aj naďalej vytrvalo ignoroval. Namiesto toho došlo k pokusu argumentovať aj tým, že rodina Masárikovcov vlastnila v dedine až tri domy.
Počas týchto sporov bola napokon z Krajského pamiatkového úradu v Trnave vyslaná aj expertná skupina, ktorá mala zistiť, či je kopčiansky objekt naozaj historicky pôvodný. Experti podrobne preskúmali najmä drevený krov domu, a museli skonštatovať, že existenciu Masarykovho domu možno bez pochybností datovať aj skoršie, pred polovicou 19. storočia. Teda pred rok 1850, kedy sa TGM narodil.
O iniciatívach nášho OZ Hrúdy sa dozvedeli aj v Masarykovom ústave v Prahe. Na ich webových stránkach bol kopčiansky dom Masarykovho otca dlhodobo pokladaný za nezvratný fakt. Podobne je tento objekt pripomínaný aj v expozíciách Masarykovho múzea v Hodoníne. Skutočnosť, že Slováci nie sú rodičovský dom prezidenta schopní ochrániť, pri osobných kontaktoch komentovali len ľútostivými poznámkami.
Hoci sme na niektoré naše písomné iniciatívy nedostali odpoveď, spory s pamiatkovými inštitúciami vyvrcholili najmä okolo r. 2018. Teda v čase osláv storočnice vzniku Československa. Domnievali sme sa, že najmä uchopením tejto príležitosti môže mať naše úsilie väčšiu šancu na úspech. Avšak ani vtedy, a ani v nasledujúcich rokoch, sme neuspeli.
Už od začiatku sa táto dlhodobá kauza rozrástla aj do množstva sprievodných či vedľajších udalostí a nadobudla rozmery, ktoré som sa rozhodol podrobnejšie dokumentovať vo svojej knižke Dupanie po dejinách. Publikácia obsahuje aj niektoré moje životné dramatickejšie počiny a zážitky z čias komunizmu. Nepatrím medzi významnejšie spoločenskú celebrity, preto knižka nebola určená na knižný trh.
V súčasnosti, po minuloročných voľbách, sme s iniciatívami, v úsilí dosiahnuť prijatie rodičovského domu TGM do fondu národných kultúrnych pamiatok, zatiaľ nepokračovali. Odradilo nás najmä značne chaotické jednanie ministerstva kultúry v personálnych náležitostiach pamiatkových i iných inštitúcií.
V Kopčanoch, pod vplyvom ďalších nedávnych okolností, sa situácia vo veci Masarykovho domu aktuálne ešte výrazne zhoršila. Pri príležitosti storočnice od kurióznej návštevy TGM v obci, sa nám predsa len podarilo usporiadať spomienkovú výstavu. Okolnosti, ktoré túto akciu sprevádzali, však pripomínali takmer praktiky komunistickej totality.
Obecný úrad už v súčasnosti spravuje historické pamiatky prostredníctvom múzea. Ako je to však s propagáciou Masarykovho domu, to najlepšie dokazuje, ak si otvoríte webovú stránku obce.
Nájdete tam nový web, ktorý má predstaviť: Pamiatky Veľkej Moravy, Zaži barokovú krajinu a Po stopách T.G. Masaryka. Pod názvom: Zaži barokovú krajinu je uvedený objekt nazvaný Cisársko-kráľovský žrebčín Kopčany. V skutočnosti však ide o žrebčín, ktorý sa už stáročia nazýva Štít. Ako možno u nás názov takejto významnej pamiatky svojvoľne zlikvidovať, o tom bude ešte reč v niektorom ďalšom blogu.
Na spomenutej webovej stránke si prečítate informácie o prvých dvoch pamiatkach. Po stopách T. G. Masaryka tam však zatiaľ nenájdete ani slovo (15. 3. 2026). Nečudujem sa. Text tam môže totiž editovať iba osoba, ktorá má však s TGM obrovské morálne problémy. A nielen to. Pred rokom začali v Kopčanoch rozdávať turistom propagačnú mapu, na ktorej, popri iných pamiatkach, Masarykov dom dokonca celkom chýba.
T. G. Masaryk sa na čelnom mieste zaslúžil o našu národnú záchranu. Jeho význam a hodnotenie patrí predovšetkým historikom, lenže tí mu ešte stále mnohé dlhujú.
Nám zase prináleží pripomenúť, že na rozdiel od nás, okolité národy si významné pamiatky na svoje dejinné osobnosti s úctou udržiavajú. Vzácne zachovaný Masarykov dom nepatrí len Kopčanom, ale všetkým Slovákom.
