Už dávnejšie som sa dozvedel, že v Národnom archíve v Prahe sa nachádza tajuplná zapečatená obálka s odkazom T. G. Masaryka. Obálka sa dostala dňa 19. 9. 2005 do opatery pracovníka Národného archívu v Prahe Jiřího Křesťana s upozornením, že jej otvorenie je povolené až o 20 rokov.
Na internetových stránkach tejto inštitúcie bolo potom 22. februára 2017 zahájené vizuálne odpočítavanie času, ktorý do rozpečatenia obálky v r. 2025 ešte ostával. Začiatkom roku 2024 som v mene nášho občianskeho združenia Hrúdy pána Křesťana kontaktoval a on nám v tejto veci veľmi ochotne poskytol vyžiadané informácie.
Oslovil som ho najmä v súvislosti s jeho prezentovanými úvahami, o pravdepodobnom obsahu obálky, kde okrem iného uviedol aj možnosť prezradenia „nejakého rodinného tajomstva“. Pre nás tak vznikol oprávnený dôvod domnievať sa, že 88- ročné utajovanie dokumentu pramení z príčin, ktoré sa môžu vzťahovať aj na Kopčany.
V predošlom svojom blogu s názvom: Kde sa v skutočnosti narodil T. G. Masaryk, som prezentoval všetky doteraz známe nepriame dôkazy, ktoré naznačujú, že prezident sa v skutočnosti nenarodil v Hodoníne, kde bol matrikovaný, ale v dome svojho otca v Kopčanoch.
T.G. Masaryk mal s identifikáciou svojho rodiska a pôvodu po celý svoj život viaceré problémy. V známej kauze falošných rukopisov, i za antisemitské postoje v súdnom procese o vražde v Polnej, si aktivizoval množstvo nepriateľov. Niektorí ho tiež podozrievali, že je synom nemeckého aristokrata, alebo židovského magnáta.
Obviňovali ho aj z toho, že v skutočnosti vôbec nemá ani len českú národnú príslušnosť. Koncom 19. stor., počas súperenia s inými kandidátmi na poslanecký mandát, preto v takých situáciách pohotovo vytiahol svoj rodný list z Hodonína, ktorý neustále nosil pri sebe.
Po vzniku Československa sa už od začiatku stal priam zbožňovaným „tatíčkom“. Svoj vzťah ku svojmu skutočnému rodisku si preto občas vynahradzoval aspoň tým, keď nezreteľne vyhlasoval, že je dokonca viac než polovičným Slovákom. Viac zrejme povedať nemohol.
Podozrenia o jeho skutočnom pôvode sú oživované aj v súčasnosti. Pod názvom: Císařùv Prezident vyšli po r. 2015 dokonca dve vydania tejto publikácie, obsahujúcej úsilie dokázať, že otcom TGM nemohol byť pologramotný kočiš zo slovenských Kopčian.
Celkom nové poznatky, ku ktorým sa dostaneme v ďalších príspevkoch, však už toto podozrenie presvedčivo odkladá do oblasti konšpirácií.
Za týchto okolností, a tiež predpokladu „nejakého rodinného tajomstva“, ktorý bol prezentovaný na webovej stránke Národného archívu v Prahe, sme preto rozpečatenie tajuplnej obálky očakávali s pochopiteľnou nedočkavosťou.
Akt rozpečatenia obálky sa konal 19. septembra 2025 na zámku v Lánoch a zúčastnil sa ho aj prezident Petr Pavel. Obrovskému záujmu verejnosti, prostredníctvom priameho prenosu, vyšiel v ústrety aj Český rozhlas. Obálku otvorila Dagmar Hájková, pracovníčka Masarykovho ústavu v Prahe. Zistila, že jej obsahom je päť listov ručného papiera s iniciálami prezidenta.
Na listoch sa nachádzal text v anglickom jazyku zaznačený ceruzkou. D. Hájková tento text ihneď prekladala do českého jazyka. Neboli to slová zaznamenané priamo prezidentom, ale u jeho lôžka ich zapísal jeho syn Jan Masaryk.
Pretlmočený obsah textu bol však pre všetkých značným prekvapením. Väčšinou priniesol len všeobecne známe myšlienky a názory prezidenta k niektorým spoločenským a politickým otázkam.
Viac nebolo uverejnené ani o mesiac neskôr, 15. 10. 2025. Obsah obálky bol dovtedy podrobený intenzívnemu skúmaniu viacerými odborníkmi. Podľa nich však došlo k upresneniu, že obsah obálky nevznikol tesne pred smrťou v r. 1937, ale pochádza už z roku 1934, keď prezidenta postihol prvý ťažký infarkt.
Nič neznáme či atraktívne z Masarykovho života sme sa nedozvedeli. Nielen z nášho pohľadu sa však vzápätí vynorila oprávnená otázka, prečo bolo potrebné obsah obálky tak dlhodobo utajovať?
Krátko po rozpečatení obálky oslovila Česká televízia aj Pavla Kosatíka, historika a známeho autora viacerých publikácií o TGM. Stalo sa tak zrejme tiež preto, lebo aj on sa dávnejšie osobne stretol s Antonínom Sumom. Tento bývalý tajomník Jana Masaryka, sa zaslúžil nielen o odovzdanie tajuplnej obálky Národnému archívu v Prahe, ale aj o zachovanie jeho cenného osobného archívu.
Na moje vyžiadanie som o niečo neskôr dostal od P. Kosatíka ešte podrobnejšie informácie. Ten tajomníka Suma označil za veľmi svojrázneho človeka, ktorý s Masarykovou pozostalosťou zaobchádzal dosť ľubovoľne. Najviac ma prekvapilo, že to, čo sa mu v písomnostiach nepozdávalo, dokonca aj spálil.
Podobne som sa obrátil aj na Jiřího Křesťana z Národného archívu, ktorý mi veľmi ústretovo poskytol ešte väčší rozsah informácií. Dozvedel som sa, že keď mu A. Sum v r. 2005 obálku odovzdával, pripomenul, že tak robí po dohode s vnučkami TGM Annou a Herbertou. Podľa vyjadrenia A. Suma vnučky obsah obálky poznali a spoločne rozhodli, že obálku treba zapečatiť a otvoriť až o 20 rokov.
Z doteraz zistených informácií však nevieme, kedy a ako obálka vôbec vznikla. A. Sum ju obdržal od prezidentových vnučiek, ktoré zomreli v r. 1996. Do rúk J. Křesťana ju však odovzdal až o 9 rokov neskôr, ako základnú pozostalosť.
Keďže bolo zistené podozrenie, že s Masarykovou pozostalosťou zachádzal A. Sum veľmi svojrázne, črtá sa tu podozrenie, že podobne mohol manipulovať aj s obálkou.
Nemožno vylúčiť, že pôvodný obsah obálky bol celkom iný než ten, ktorý napokon zverejnili po viac než štvrťstoročí. Prezidentove vnučky, ale aj tajomník A. Sum, mali na to nielen dostatok času, no najmä mohli mať významný dôvod, prečo sa tak malo stať.
Ceruzou zaznačené poznámky prezidentovho syna v anglickom jazyku sú dosť rôznorodé. Vznikli v kritických chvíľach ohrozenia života. Avšak aj tak nenavodzujú žiaden podnet, pre ktorý by mali utajené pred verejnosťou, dozrievať toľko rokov.
