Mnohí z nás sledovali misiu NASA Artemis II v priamom prenose na svojom počítači, alebo na obrazovke televízora. Aj ja som zdieľal obavy z dvoch menších nedostatkov pred štartom, ale potom som už so zatajeným dychom držal palce, až kým sa kozmonauti neocitli na obežnej dráhe.
Podobne som to prežíval aj v minulosti. Impozantné a ľudsky povznášajúce boli najmä štarty raketoplánov. Pamätám, ako v r. 1981 štartoval prvý raketoplán Columbia. V tom období nám komunisti žiadny priamy televízny prenos nepriniesli, ale nahradilo nám to aspoň vysielanie z Viedne.
Pred 57 rokmi, pri úspešnom výstupe prvého človeka na Mesiac, z tohto obrovského historického úspechu ľudstva, nám však priamy prenos predsa len dopriali. Pripomeňme, že to bolo iba krátko po roku 1968, teda po okupácii Rusmi. Kádrové čistky a konsolidácia obnovovanej totality u nás ešte len začínali.
Toto prechodné obdobie komunistickej nadvlády sme sa vtedy vo vydavateľstve rozhodli využiť a rozhodli sa vydať pamätnú publikáciu s názvom Človek na Mesiaci. Aj ja som sa na tomto projekte s nadšením podielal a spoločnými silami, v autorskej spolupráci s poprednými českými odborníkmi, bol rukopis knihy neobyčajne rýchlo pripravený do tlače.
Na rozdiel od súčasnosti, pred polstoročím trvala u nás výroba akejkoľvek knihy neuveriteľne dlho. Všetci sme si uvedomovali, že vtedy nešlo len o výrobu pamätnej aktuality svetového významu, ale súčasne aj o to, že publikáciou budeme propagovať kozmický úspech USA.
V úsilí, kto prvý pristane na Mesiaci, v tom období už dlhší čas prebiehal ostrý súboj medzi NASA a sovietskym kozmickým programom Interkozmos. Naše denníky písali o amerických kozmických úspechoch iba v krátkych oznamoch a oslavovali sa len lety kozmických lodí Sojuz.
Vo vydavateľstve sme teda pristúpili k výnimočnému kroku a tlač knihy sme objednali vo vtedajšej Juhoslávii. Bolo to podstatne drahšie, než výroba u nás, ale za tú cenu mala byť knižka vytlačená mimoriadne rýchlo. Urýchlili sa však aj komunistické čistky. Prebiehali najmä v kultúrnej oblasti, čo už zakrátko postihlo aj mňa.
Za dosť dramatických okolností, keď hrozilo, že nám napokon knižku vôbec nedovolia vydať, sa predsa len podarilo získať kompromis. Mali sme však podmienku, že ak sa má publikácia dostať na knižný trh, tak s iným názvom. Po diskusiách, keď sa predsa len podarilo zachovať pôvodný návrh obálky, bolo rozhodnuté, že namiesto Človek na Mesiaci, bude mať knižka názov Človek vo vesmíre.
Až neskôr sme sa dozvedeli, ako vysoko sa o tejto úprave jednalo. Prejavilo sa to aj tým, že spoločne so zmenou názvu, bolo súčasne rozhodnuté, aby boli z prednej strany obálky odstránené aj mená autorov. Medzitým sa totiž aj oni stali obeťami čistiek.
Pre výkon tohto rozhodnutia som spolu s kolegyňou vycestoval do Nového Sadu. Mojou úlohou bolo, tesne pred tlačou, urobiť najmä úpravy na už pripravenej litografii obálky. Kolegyňa sa postarala iba o menšie korektúry na titulných stranách a v tiráži. Autorská pôvodnina knižného bloku ostala bez úprav.
Po týchto zmenách sa nám predsa len podarilo knižku vytlačiť a dostať na knižný trh.
Túto spomienku mi evokuje nielen misia Artemis II, ale aj veľký protestný pochod demonštrantov v uliciach Bratislavy. Zastrešovala ho platforma Otvorená kultúra!, ktorá združuje umelecké inštitúcie, študentov a nezávislých tvorcov.
Po polstoročí musíme opäť bojovať za slobodu umeleckej tvorby. Vtedy sme mali proti sebe potupné a tvrdé následky agresie z Kremľa. Avšak istých reliktov, prežitých a nanútených v minulosti, sme sa dodnes nezbavili. Aj napriek už desaťročiam skúseností, sme na tom podobne zle, ako aj naši susedia z bývalého bloku komunistických satelitov.
Tentoraz si za to však môžeme iba my sami. Len občas a veľmi opatrne už zazneli aj úvahy, že za tento stav najviac zodpovedajú informačné a publicistické prostriedky, ktoré taktiež patria do rámca práve protestujúcej kultúrnej obce.
Na rozdiel od totalitnej minulosti, môžeme dnes protestovať masovo a verejne. Deje sa tak opakovane a najmä preto, že vládna moc svoje autokratické počiny naďalej bezohľadne a neustále stupňuje.
Naše umelecké a informačné prostriedky, ktoré máme zatiaľ stále bez cenzúry, okrem slabnúcich masových protestov, kreatívne pospávajú.
