Iste ste si už všimli, že ak si cez internet kúpite napríklad stoličku, môžete sa spoľahnúť, že presne takú istú vám budú potom v počítači ponúkať ešte dlhý čas. Prirodzene, že AI ochotne uvádza niekoľko možností ako sa neželanej reklame vyhnúť. Lenže ja som presne ten typ človeka, ktorý má potom, po kúpe stoličky pocit, ako by sa mi za tento zážitok niekto v pozadí posmieval. Neverím, že je to len dočasne primitívny prostriedok, ktorým predajca otravuje zákazníka.
Domnievam sa, že ten, kto to spôsobuje, nie je v skutočnosti nikto iný, než obávaná umelá inteligencia, ktorá nám hrozí podstatne horšími atakmi, než otravovaním jedinou stoličkou. Na jednej strane AI všetko vie a zdanlivo nám vychádza v ústrety. Lenže na strane druhej už dávnejšie neúnavne pomáha budovať nebezpečný nástroj, od ktorého si sľubuje, že sa napokon zlikvidujeme iba vlastným úsilím.
Keď si pre svoj projekt na zničenie ľudstva vybrala práve reklamu, nemohla si zvoliť nič lepšie a spoľahlivejšie. Veď kde inde sa nachádza toľko úsilia po zisku za každú cenu, kde inde sa prezentuje toľko jemných odtieňov lži a súčasne aj morbídnej vytrvalosti? AI si pritom navyše uvedomuje, že kreativitu tvorcov reklamy netreba ani len minimálne pobádať. Oni sami si bez prestávky zdokonaľujú svoje agresívne prostriedky v neľútostnom konkurenčnom boji.
Všetci sme svedkami napríklad toho, ako sa AI už zmocnila niektorých televíznych staníc. Počas filmu už nemožno reklamu preskočiť. Namiesto toho, aby sme si sami určili kedy a čo chceme pozerať, bez akýchkoľvek následkov chcú kradnúť náš osobný čas. Niektorí sa domnievajú, že je to len dôsledok tlaku inzerentov a peňazí. Lenže je veľmi naivné spoliehať sa, že moderné metódy neuromarketingu sú iba dielom predajcov tovaru. Všetky ich zákerné a tvorivé vstupy do nášho podvedomia, oveľa pozornejšie než my, vytrvalo registruje aj AI a príde čas, kedy nám to zráta.
Čítanie v smartfóne možno prirovnať k pohybu v ťažko priechodnej džungli. Aby sme sa mohli cez reklamu dostať ďalej, musíme ako mačetu neustále používať prsty. Reklama v smartfóne predstavuje najagresívnejšiu formu neuromarketingu, pretože má nepretržitý prístup nielen k našej pozornosti, ale aj polohe a emóciám. Aj tu AI predstiera, že nám navonok vychádza v ústrety. Napríklad, pomocou predného objektívu, aj pri reklamách, pomáha sledovať aj dĺžku pozornosti našich očí.
Nedávno, keď som čítal spravodajstvo, sa mi stalo, že reklama si odrazu obrazovku môjho smartfónu rozdelila dokonca na štyri rôzne samostatné časti. Pre postupné rolovanie čítaného textu mi teda ostala len štvrtinka obrazovky. Z troch reklám na tovar mi sotva zakotvila v podvedomí čo i len mizerná stopa. Netreba pripomínať, kto mal z toho skutočný úžitok. Pri presekávaní sa za textom spravodajstva sa mi dokonca zazdalo, ako by som držal v ruke svoj prvý, maličký monochromatický mobil z dávnych rokov.
Z tejto, zrejme bezvýchodiskovej situácie, teda určite neprofitujú iba inzerenti. V pozadí z nej nepomerne viac získava aj čoraz silnejšia identita, ktorú zatiaľ nepoznáme.
